Košičan Jozef Doboš už štvrtý rok študuje odbor "umelá inteligencia" na londýnskej univerzite Imperial College
Aby sa dostal na prestížnu školu, v Chicagu "zahodil" životnú šancu
Z nedávno zverejneného rebríčka TOP 200 svetových univerzít vyplýva, že sa medzi nich nedostala ani jedna zo slovenských vysokých škôl. Na samom vrchole trónia dve americké a dve britské univerzity. HARWARD a YALE, rsp. CAMBRIDGE a OXFORD. Piata je americká CALIFORNIA Institute of Technology a šiesta britská IMPERIAL College London. Jedným z jej študentov je 22-ročný Košičan Jozef Doboš, ktorý už štvrtý rok študuje odbor Artificial Intelligence (umelá inteligencia) na katedre počítačov. Robí tak dobré meno nielen Slovensku, ale aj Gymnáziu na Šrobárovej ulici, kde v roku 2005 maturoval.
Na strednej škole Jozefa najviac bavila fyzika, chémia, matematika a informatika. Kým tieto predmety sa takmer nemusel učiť, cudzie jazyky príliš neobľuboval. Nemával z nich zlé známky, ale drviť sa slovíčka nebolo jeho hobby. Napriek tomu a s vedomím, že po maturite zakotví niekde v zahraničí, absolvoval hodiny angličtiny navyše. Najskôr to bola košická pobočka British Council, ktorá mu sprostredkovala a rodičia zafinancovali jazykový pobyt v Anglicku. Po druhom ročníku teda strávil letné prázdniny štúdiom v Eckersley School of English v Oxforde. Bol prvý Slovák v 50-ročnej histórii tejto renomovanej jazykovej školy.
Po návrate z Oxfordu pokračoval hodinami konverzácie v British Council a našiel si aj súkromnú jazykovú školu, kde ho pripravoval PhDr. Pavel Safko. Jozef mal individuálne hodiny so zameraním na testy TOEFL (Test of English as a Foreign Language). Zvládol ich tak, že splnil podmienku na prijatie na akúkoľvek univerzitu vo svete. Keďže súhlasil so zverejnením výsledkov TOEFL testov na internete, dostal okrem európskych škôl aj ponuky z amerických univerzít. "Prijali ma solídnu vysokú školu Illinois Institute of Technology v Chicagu. Dokonca mi ponúkli štipendium na celú dĺžku štúdia. Nemusel by som platiť školné a ubytovanie v internáte by bolo tiež zdarma. V čase, keď som písal do Chicaga odpoveď, že k nim nenastúpim, pricestovali k nám na návštevu na Slovensko príbuzní z USA. Mojim rodičom povedali, že som práve zahodil životnú šancu..."
Vybral si Londýn
Po vstupe Slovenska do EU mal Jozef rovnakú možnosť prihlásiť sa na vysokú školu do Veľkej Británie ako iní členovia únie. "Uchádzači o niektorú z univerzít sa musia prihlásiť cez ´online´ systém UCAS (Universities & Colleges Admissions Service), kde vyplnia údaje o vzdelaní i známky a podajú si prihlášky na jednotlivé školy. Ja som sa prihlásil iba na Imperial College práve pre vedúce postavenie tejto univerzity vo svetových rebríčkoch a najlepšie hodnotený Department of Computing (katedra počítačov) v Európe."
Ešte pred maturitou prišlo Jozefovi podmienečné prijatie s tým, že musí mať A-čko z matematiky, fyziky a informatiky. Podarilo sa. Okrem týchto troch mal A-čko aj zo slovenčiny a angličtiny. V Bratislave navyše absolvoval testy SAT I aj SAT II, čo sú americké testy, podobné našej maturite. Potrebné vedomosti mal zo ´Šrobárky´, no keďže nechodil do anglickej triedy, objednali si cez internet aj nejaké učebnice z USA. Musel zvládnuť odbornú terminológiu, lebo matematiku ani fyziku nikdy neštudoval v angličtine.
"Školné na britských vysokých školách bolo v čase môjho nástupu 1 125 libier. Každý rok sa zvyšuje o infláciu, takže teraz je to 1 200 libier. V mojom prípade je financované z grantu EU, o ktorý sa musím každý rok uchádzať." Posledné dva roky je však školné pre nových študentov už 3 000 libier a oni sa môžu uchádzať iba o výhodnú pôžičku. "Všetky ostatné výdavky mi hradia rodičia a letné brigády. Aj keď ja som zatiaľ pôžičku nečerpal, netreba sa báť, si ju zobrať. Po skončení školy, vzhľadom na kvalifikáciu a tomu zodpovedajúce platové pomery, ju každý rýchlo splatí." Jozef má spolužiakov z celého sveta, zväčša z veľmi zámožných rodín. Napríklad rodičia jeho spolubývajúceho Matthewa zo Singapúru alebo spolužiačky Sameery z Indie platia 19 450 libier ročne. Toto by si Slováci nikdy nemohli dovoliť. V čase, keď Jozef nastupoval, bola koruna slabšia ako je dnes a vychádzalo to okolo milióna korún. Samozrejme, okrem ubytovania a stravy.
Na prestížnom hodnotení Imperial College sa podpísal aj fakt, že z radov profesorov a bývalých študentov pochádza 14 nositeľov Nobelovej ceny. V roku 2005, keď tam Jozef začal študovať, znel oficálny názov školy University of London Imperial College Science, Technology & Medicine. Londýnska univerzita bola vtedy združením 22 vysokých škôl. Vedenie Imperial College však v lete 2007 pri príležitosti osláv 100. výročia založenia školy oznámilo osamostatnenie sa od Londýnskej univerzity. "Okrem širokej škály technických odborov má Imperial College veľmi známu lekársku fakultu, prírodovedeckú fakultu a najmladšou fakultou je Tanka Business School. Naša škola má vyše 10 500 študentov, okolo 2 500 doktorantov a viac než 3 500 predagogických a výskumných pracovníkov."
Na Imperial College je možné študovať trojročné bakalárske odbory. "Ja som na 4-ročnom, ktorý sa končí titulom MEng (Master of Engineering). Bakalári z iných škôl sa k nám môžu prihlásiť na ďalší rok a získať titul MSc (Master of Science)." Porovnať Imperial College s nejakou školou na Slovensku sa podľa Jozefa nedá. Kým u nás je štúdium viac orientované teoreticky, v Anglicku kladú dôraz na praktické skúsenosti. "Dostaneme zadanie a neraz iba týždeň na vypracovanie. Ako to vyriešime, je náš problém, hlavne, ak to bude fungovať. Tiež sa tu preferujú skupinové zadania. Potenciálni zamestnávatelia totiž vyžadujú teamwork skills (schopnosť pracovať v tíme)."
Praxoval v banke
V prvom ročník býval Jozef na internáte, od konca druhého je na priváte. Obvykle štyria alebo piati študenti sa dajú dokopy a prenajmú si byt s kompletným vybavením. "Naša podmienka na hľadanie ubytovania bola čo najmenšia vzialenosť od školy, takže dochádzam pešo asi desať minút. Škola je však situovaná v jednej z najdrahších štvrtí mesta South Kensington, čo komplikuje požiadavky na lacnejšie študentské ubytovanie. Pre zaujímavosť, mesačník na hromadnú dopravu pre zóny 1 a 2 stojí po študentskej zľave 68,5 libry." Pri súčasnom kurze 37,2 Sk/libru je to asi 2 550 Sk.
Vyučovanie začína o 9.00 a končí o 18.00. Rozvrh je často rozťahaný na celý deň. Okrem stredy odpoludnia, ktoré je vždy voľné pre záujmové a športové krúžky. Škola má vlastný bazén, posilňovňu a sú tam vytvorené podmienky pre akýkoľvek šport. Žiadny telocvik nie je povinný, napriek tomu je športový areál vždy plný. "Prednášky ani cvičenia nie sú povinné. Povinné sú však domáce úlohy, ktorých máme niekedy aj päť v jednom týždni."
Školský rok je rozdelený na trimestre dvakrát po 11 a jedenkrát 9 týždňov. Exams (skúšky) sa konajú v máji na začiatku letného trimestra hneď po mesačných veľkonočných prázdninách. Potom sa robí jedno veľké skupinové zadnie. "V treťom ročníku sme všetci, ktorí sme pokračovali na inžinierske štúdium, mali skúšky hneď po jesennom trimestri pred Vianocami a po jarnom pred Veľkou nocou, aby sme už počas letného trimestra mohli nastúpiť na Industrial Placement (povinná prax). Trvá šesť mesiacov (od apríla do septembra) a my sme si sami museli nájsť vhodnú firmu, ktorú katedra schváli."
O miesto sa študent uchádza podobne, akoby šlo o zamestnanie. Musí napísať životopis, sprievodný list a absolvovať niekoľko kôl pohovorov. Samozrejme, že najlepšie platené miesta získajú najlepší študenti, lebo firmy sa zaujímajú o študijné výsledky uchádzačov. "Každý podáva viac prihlášok a vyberie si najlepšiu ponuku. Ja som pracoval vo švajčiarskej banke UBS a polročnú povinnú prax som mal v americkej investičnej banke Morgan Stanley. Obe majú pobočky v Londýne."
Založil spolok
Systém skúšok Imperial College je iný od slovenského v tom, že ústne neexistujú, študenti absolvujú iba trojhodinové písomné. Testy naplánované na rozpätie troch týždňov (10 alebo 8 skúšok) v máji. Na postup do ďalšieho ročníka musí študent dostať minimálne 30 % z každého predmetu a 40 % spolu, plus aspoň 40 % z laboratórnych zadaní a domácich úloh. Na inžinierske štúdium musí mať študent za 2. ročník celkové hodnotenie aspoň B, inak je automaticky preradený na bakalárske štúdium. Študent môže neprejsť maximálne z dvoch predmetov, ktoré má šancu zopakovať si v septembri podobným testom. Inak musí opakovať ročník, v horších prípadoch opustiť školu.
"Prospechové štipendium v takej forme, ako je na slovenských VŠ, u nás nie je. Ale sú iné formy odmeňovania najlepších študentov." Firmy, ktoré majú záujem o absolventov konkrétneho študijného odboru, poskytnú katedre finančnú sumu, pričom študentom sú vopred známe podmienky a komu je cena určená, napr. za najlepší skupinový projekt. "Túto cenu vypísalo IBM, a keď sme boli druháci, získal ju môj tím. IBM nás potom pozvalo do ich sídla v Hursley a všetko, vrátane cesty a pobytu v drahom hoteli, nám financovali. Tento úspech nám otvoril dvere k ďalším možnostiam v škole. Náš projekt pravidelne prezentujeme na Interview Days, čo sú pohovory s nádejnými prvákmi. Škola nám za to platí podľa počtu strávených hodín."
Jozef spolu so spolužiakom Tónom z Bratislavy a Katkou z Moravy, ktorá študovala fyziku, založili na škole Czecho-Slovak Society (Československý klub). "Združujeme našincov, tento školský rok máme u nás na počítačoch šiestich Slovákov a štyroch Čechov, z toho okrem mňa ešte jedného Košičana. Spolupracujeme so Slovenskou a Českou ambasádou v Londýne, schádzame sa na podujatiach The British Czech and Slovak Association a organizujeme akcie s Czech and Slovak Society na London School of Economics, kde je prezidentkou moja priateľka, ktorá pochádza z Bratislavy a študuje manažment." Okrem toho má Jozef množstvo dobrých kamarátov. Profesori sú vraj rôzni, ako všade na svete. Niektorí považujú učenie za svoje poslanie, na iných vidno, že učiť študentov, nie je ich životný sen.
Napriek množstvu štúdia, ktoré musí Jozef zvládnuť, mu ostáva čas aj na záľuby. Tou hlavnou je fotografovanie a niektoré z jeho prác sú k nahliadnutiu na www.foto.jozefdobos.sk. "Na škole som členom Photographic Society (fotokrúžok), zorganizoval som niekoľko besied a jednu výstavu. Aktívne píšem platené články na stránku www.fotoaparat.cz a podieľam sa na projekte a vývoji portálu www.image-nut.com, zameraného na voľne prístupné tutoriály pre profesionálnych fotografov. V roku 2007 som zorganizoval fotografickú týždňovú expedíciu na najväčší európsky ľadovec vo Švajčiarsku. Tiež fotografujem rôzne akcie pre školu, firmy aj jednotlivcov."
Na záver sme si neodpustili otázku, kam má Jozef namierené po skončení 4. ročníka. "Chcel by som pokračovať štúdiom na PhD. v odbore Human Computer Interfacing (interakcia človeka s počítačom). Môj Individual Project (diplomovka) je výskum z oblasti implicitného tagovania pomocou ľudských emócií. Moja supervízorka objednala a na katedru už dorazil vysokocitlivý prístroj za 25 000 libier, pomocou ktorého budem realizovať moju diplomovú prácu."
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
