Ponuku z Hollywoodu by asi prijal,

nie však rolu emigranta z východu

Na Slovensku máme aj medzi mladou hereckou generáciou mnoho talentovaných hercov. Nie všetci však hrajú v známych televíznych seriáloch, vystupujú v reklamách alebo rôznych zábavných reláciách. Medzi takých patrí aj Rober Roth, herec, ktorý do skupiny talentovaných právom patrí. Do Košíc zavítal s Divadlom S a hrou "Najšťastnejší z troch". Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali o jeho postave, ktorú v tejto hre stvárnil, o tom ako začínal i jeho hereckom živote.

V hre "Najšťastnejší z troch", s ktorou členovia Divadla S isto potešili košických divákov, hrá Robo Roth úlohu príživníčka. Jednoducho a šikovne využíva priazeň pána domu, v stvárnení Dana Dangla, a v jeho neprítomnosti si užíva s jeho ženou.

"Ako sa na Slovesku vraví, ´šetrí jeho pluh, lebo orie jeho záhradku´," smeje sa R. Roth. "Zhodou okolností sa mu o tú záhradu musí aj starať, pretože pán manžel o všetkom vie, ale drží si ho v dome, lebo tým, že naňho niečo má, si zaručuje jeho oddanosť. Zároveň táto postava, tento príživníček, je však spokojný a bezstarostný človek, ktorý nie je obmedzovaný žiadnym zväzkom. Žije si ako chce a s kým chce, podľa toho, ktorú sa mu podarí ´zbaliť´." Hra končí nečakane, pretože tento hrdina, v podaní Roba Rotha, vyžení veľký majetok sobášom so svojou sesternicou.

Ukecané dieťa

K herectvu sa R. Roth dostal vďaka rozhlasovej relácii Milana Markoviča a Stanislava Štepku "Variácie", do ktorej ho odniesli rodičia. "Potrebovali tam ukecané decko a moji rodičia usúdili, že som dosť ukecaný a že som preto veľmi vhodný typ. Tam, vo ´Variáciách´, to celé začalo a dodnes neskončilo."

Herectvo mu učarovalo natoľko, že vyštudoval tento odbor na bratislavskom konzervatóriu a tešil sa na hereckú prax. Po jeho absolvovaní dostal okamžite angažmá, preto ani neuvažoval o tom, že by sa ho mal kvôli vysokej škole vzdať. "Mne pripadala prax oveľa rozumnejšia, než pokračovanie v štúdiu." Bohužiaľ, napriek nespornému talentu, vďaka ktorému je obsadzovaný do rôznych hier, nájdu sa aj takí, ktorí mu občas vytknú absenciu vysokoškolského vzdelania. "Do štúdia na vysokej škole ma otvorene nikto netlačil. No je pravda, že párkrát mi určití ľudia dali pocítiť, že vysokú školu nemám. Bolo to vo chvíľach, keď som dostal nejakú vážnu úlohu."

Režiséri majú isto svoje dobré dôvody, pre ktoré ho často a radi obsadzujú do rôznych postáv. "Možno je to tým, že nepatrím ku konvenčným, tuctovým typom, že je možné ma využiť na viacero typov a charakterov. Moja vizáž, či telesná schránka alebo zvláštny hlas ma nepredurčujú len k jednému druhu postáv, čo je pre mňa veľkou výhodou. Režiséri sú si toho zrejme vedomí." R. Rozh má za sebou vyše 60 divadelných premiér a účinkovania v rozhlase sú narýchlo nespočítateľné. Od roku 2000 je členom činohry SND, kde stvárnil napríklad postavu Artura v hre Tango, Ariela v Shakespearovej Búrke, Petra Karpatiho v Arabskej noci... Okrem množstva iných postáv v hrách Čertice, Tančiareň, Mizantrop, Sekretárky, Riaditelia, Cyrano z Bergeracu, O myšiach a ľuďoch, účinkoval vo viacerých hrách od Shakespeara.

Ako najmladší slovenský herec si zahral Hamleta. O tejto úlohe Martin Huba povedal, že herecký čas sa počíta pred a po Hamletovi. Hamlet v podaní R. Rotha patrí k najnavštevovanejším predstaveniem Slovenského národného divadla. Predstaviteľ hlavnej úlohy priznáva, že tohto geniálneho autora má mimoriadne rád. "Shakespeare mi veľmi vyhovuje, lebo je písaný viazanou rečou, teda veršom. Navyše má presnú rytmickú štruktúru. Keďže mám veľmi rád hudbu, jeho verše mi znejú ako melódia, ktorá má určitý rytmus. Preto sa mi tieto texty aj ľahko učia. Shakespeare už pred štyristo rokmi vedel, že určité veci i situácie sa budú opakovať a história mu dala za pravdu, že sa nemýlil. Dokázal geniálne, na ploche toho, čo napísal, podať všetko tak, že ani nemusíme popisy týchto problémov a situácií a ľudských charakterov hľadať niekde inde. Môžu nám slúžiť ako dokonalá príručka poznávania ľudských charakterov."

Jeho vysnívanou divadelnou rolou je Richard III. Ten je považovaný za jednu za najzápornejších skakespearových postáv. R. Roth sa na to však díva celkom inak. Tvrdí, že v tejto postave je veľa humoru a v humore je zasa pozitívum. Pre neho je dôležité stvárniť rolu tak, aby nad zhliadnutou hrou divák premýšľal nielen po predstavení cestou z divadla, ale ešte aj ráno po prebudení.

Robo, rovnako ako jeho hereckí kolegovia a umelci všeobecne, sa považuje za šťastného človeka, pretože robí to, čo ho baví. "Ak práve nehrám, tak sa rád vŕtam v histórii a archeológii a je mi ľúto, že tento odbor sa nedá študovať diaľkovo. Ďalším dôvodom, pre ktorý ostanem v tomto smere amatérom je to, že pri štúdiu archeológie je potrebné zvládnuť aj matematiku a to by som určite nezvládol. Ako dieťa som rád stružlikal veci z dreva, ale teraz ma už naplno pohltilo divadlo, takže na drevo nemám čas. Divadlo však je tiež istým spôsobom stružlikanie, ale stružlikanie duše..." Namiesto archeológie sa teda pustil do štúdia réžie a dramaturgie, ale v úlohe režiséra sa zatiaľ nevidí. Hlavne preto, že keby mal pracovať s niekým, ako je on, asi by to bola poriadná fuška. Sám seba totiž nazýva "diablikom na gumke".

Slovákom a nielen v hereckých profesiách je často ľúto, keď sa porovnajú so svojimi kolegami v zahraničí a vidia ich možnosti a ohodnotenie. R. Roth sa priznáva, že by, napríklad, neodmietol ponuku z Hollywoodu. "Musela by to však byť ponuka na inú rolu, než úloha emigranta z východného bloku, do ktorých nás tam radi pasujú. Ale ak nad tým rozmýšľam, asi je to osud ľudí z tejto geooblasti, hrať takéto úlohy. Buď hrajú spomínaných emigrantov alebo aspoň príslušníkov národa, z ktorého pochádzajú." India si ako "truc podnik" vytvorila Bollywood. Možno je načase prestať brať americký filmový priemysel ako métu. "Bol by som radšej, keby takáto európska inštitúcia vznikla z vnútornej potreby filmárov a hercov, než ako niečo, čím by sme chceli niekoho pretromfnúť."

R. Roth je známy aj svojou averziou voči vystupovaniu v rôznych zábavných televíznych programoch. Prikláňa sa k názoru, že tento sposob prezentácie sa hercovi vôbec neprospieva a diváka nepresvedčí, aby sa naňho prišiel pozrieť aj do divadla. Nemá problém ani s odmietnutím ponuky na prácu, ktorá mu nevyhovuje. "Stalo sa to, samozrejme mimo SND, kde pracujem a som zamestnaný. Naozaj som parkrát odmietol ponuky ´zvonku´, spoza divadla". Verí, že je lepšie, ak ho niekto vidí v divadle a odporúči iným, aby sa na toho "Rotka" išli pozrieť, než aby ho niekto videl v prihlúplej relácii a išiel sa naňho preto pozrieť do divadla.

Herectvo je drina a rehoľa

Žiaden herec nedá na herectvo dopustiť. Pritom každý, okrem toho, že toto povolanie opisuje ako čosi nádherné, jedným dychom dodáva, že je to riadna drina. "Veľa ľudí si to asi vôbec neuvedomuje, čo toto povolanie obnáša. Vidia len to krásne a farebné, ale za tým je aj veľa tmavých a chladných tónov aj veľa ´čierneho´. Talent pri tomto povolaní je nevyhnutný, ale je len určitým percentom úspechu. To ostatné je kopec roboty na sebe. A majú úplnú pravdu tí, ktorí tvrdia, že herectvo je riadna rehoľa."

Herec - profesionál, dokáže a musí odohrať svoju rolu, aj keď je chorý, smutný, keď má nejaký osobný problém, či konflikt s kolegom. Samozrejme, výhodou je, ak sú herecký partneri aj kamaráti v súkromí. "Môj brat to raz vystihol a doslova odhalil. Po zhliadnutí Hamleta, v ktorom som hral s Ľubošom Kostelným, mi povedal, že cítil, akí sme naozaj veľký kamaráti a pri tom to pred tým vôbec nevedel. Vraj sa ten náš kamarátsky vzťah prenášal až na javisko, čo je určite dobré. Ale aj keď som mal niekedy nejaký konflikt, tak na tom javisku ide všetko bokom, pretože divák si zaslúži profesionalitu. Za svoje peniaze, ktoré zaplatil za lístok, aj za svoj čas, má dostať to najepšie."

R. Roth tým, že sa dostal do sveta umenia už ako dieťa, mal možnosť skôr, ako väčšina iných, tento svet spoznávať a rovnako spoznávať aj hercov. Mnohých má rád a od mala ich obdivuje. No najväčším "miláčikom" je preňho predsa len Marlon Brando. "Dokonca Marlon Brando mi občas slúži aj ako pomôcka vo chvíľach, keď mám pri sebe, takticky povedané, menej talentovaného kolegu. Vtedy si predstavím, že mojím partnerom nie je spomínaný kolega, ale Brando ide mi to lepšie."

Okrem herectva miluje hudbu. A miluje ju natoľko vážne, že vydal vlastný album. "Hudba je ozaj moja srdcová záležitosť, ale nie je to moja životná priorita. Tou je stáť a účinkovať na takom javisku, na ktorom nie je mikrofón, teda hrať. To ´cédečko´ považujem skôr za istý úlet, ktorý sme si s kamarátmi dovolili."

Robo si odnedávna do kolónky "rodinný stav" nepíše "slobodný", ale "ženatý." Tvrdí však, že sa ani po tomto závažnom a krásnom kroku sa v jeho profesnom živote nič podstatne nezmenilo. "Naozaj vôbec nič. V našom prípade, pre Magdalénu a mňa, je manželstvo naším spečatením nášho vnútorného pocitu."

Dátum narodenia: 28.10.1972

Znamenie: škorpión

Miesto narodnia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: Konzervatórium

Rodinný stav: ženatý

Relax: čítanie, hudba

Jarmila REPOVSKÁ

Autor: Do ústavu sa mu nechce

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári