postáv, ale Slovensko si ju najviac pamätá z humoristickej relácie slovenskej televézie "SOS". V tomto roku získala cenu humoristka roka a cenu Absolútny OTO. Do Košíc prišla tento týždeň s predstavením Štúdia S "Najšťastnejší z troch".

Petra Polnišová mala šťastie v tom, že sa nikto v rodine nebúril proti jej rozhodnutiu byť herečkou. Na druhej strane, nikto z rodiny ani nehorel šťastím. "Dalo by sa povedať, že ma skôr podporovali, než naopak, ale moja mama nepatrila k tým, ktoré si myslia, že ich dcéra je geniálna herečka len preto, že dvakrát zarecitovala básničku na školskom vystúpení. Naši to brali rezervovane, ale podporovali ma vo všetkom. Skôr zo strany môjho nevlastného otca, ktorý je taký pragmatický typ, prichádzali otázky, že čím sa budem živiť a či nechcem radšej študovať ekonómiu," spomína Petra so smiechom.

Niektorí herci rástli so svojím hereckým vzorom, iní nie. Petra patrí k tým druhým. "Samozrejme, že boli a sú takí, ktorí sa mi páčia a ktorých obdivujem, ale nikdy som si nevravela, že takto by som chcela hrať. Myslím si, že každý človek a každý herec je svojím spôsobom originálny a mal by si nájsť to, čo mu vyhovuje. Mal by si nájsť vlastnú cestu, lebo akonáhle začne byť niekto niekoho kópia, stráca príležitosť byť originálom." K jej "favoritom" patrí aj americký herec Morgan Freeman. Mala to šťastie, že ho videla hrať "naživo". "Bol to neopakovateľný zážitok. Sedela som v treťom rade na Broadway a vravela som si, že nik okolo mňa nie je, iba ja a Morgan."

Petra sa radí k ľuďom, ktorí sa tešia z toho, čo prichádza a je za všetko dobré vďačná. Na druhej strane nemá nejaké veľké očakávania. "Párkrát som sa však nad svojou kariérou zamyslela. Napriek tomu, že hrám aj vážne úlohy, ľudia si ma skôr pamätajú, ako skáčem v plyšových kostýmoch. Chcela by som si už zahrať nejaké klasické postavy. Som však presvedčená, že všetko príde v správnom čase. Nemá zmysel sa nad niečím trápiť a postaviť svoj život na nejakom sne, ktorý sa možno ani nezrealizuje."

Mama ju učila o pravidle, že odriekaného chleba sa najviac ujde a že to platí v každej oblasti života. Vždy jej radila, aby sa tešila z toho, čo má, ale aby na ničom nelipla. "Ani na veciach ani na práci. Mnoho ľudí robí túto chybu. Potom sa stane, že prídu o to, čo považovali za najdôležitejšie vo svojom živote a tento život sa im zrúti. Som herečka, mám svoju prácu veľmi rada, ale ak by bolo treba, dokázala by som aj upratovať, aby som sa uživila."

Každý herec a každá známa osobnosť sa priznáva, že bol potrebný určitý čas, kým si zvykli na popularitu. "Popularita je odozva na moju prácu. Vravím si, že asi som urobila niečo dobre, preto je to nejakým spôsobom ocenené. Ak mi niekto povie, že sa mu páčilo, ako som niečo zahrala, to ma nesmierne teší. To je tá príjemná stránka. Na druhej strane je strata súkromia, ktoré považujem za veľmi dôležité. Človek sa dostane do povedomia a jedného dňa si uvedomí, že prestáva byť anonymný. Že čokoľvek urobí, už sa to dostáva von. To je fakt, s ktorým som sa dlho zmierovala, lebo nepatrím k ľuďom, ktorý by o sebe radi rozprávali. Jednoducho som si povedala, že je to súčasť mojej práce a netreba to brať tak vážne. Stalo sa mi, že som bola zadumaná a okolie reagovalo dosť prekvapene, ako je to možné, keď na obrazovke som stále veselá a vysmiata. Ako mám každému vysvetliť, že občas som aj ja vážna, možno niekedy smutná, tak ako každý iný človek na tomto svete."

Petre sa, napriek jej popularite, zatiaľ vyhol "negatívny" záujem médií. "Bulvár sa mi zatiaľ vyhýba, ale očkávam, že na každého raz dôjde. Lebo kosa na kameň padne vždy. Ak robíte túto robotu, je len otázka času, že si niekto povie: ´aha, o tejto tu sme ešte nepísali´... Mnohokrát o svojich kamarátkach čítam také nezmysly, že nechápem kde sa zrodili."

Petru Polnišovú si stále spájame s účinkovaním v relácii SOS. Tá sa však už prestala vyrábať. "Ukončenie relácie bolo po dohode na oboch stranách. Vedenie STV nám navrhlo pauzu, lebo podľa oficiálnej verzie neboli na zaplatenie tejto relácie peniaze. My sme si však nechceli dať pauzu, my sme sa rozhodli pre odchod. Slovenská televízia sa k nám správala trochu ako k nevlastnému dieťaťu. Počas štyroch rokoch sme si vybudovali svoju divácku základňu a fungovalo to. Prístup televízie, rersp. kompetentných,nám čím ďalej dodával pocit, že asi nechcú, aby sme pre nich robili. Ale v podstate sa nesťažujem, lebo takto to asi malo byť a všetkému je vždy raz koniec.Snaha oživiť SOS tu však stále je a všetko je v štádiu rozhodovania a príprav."

V spomínanej relácii boli mimoriadne obľúbené scénky, v ktorých Petra parodovala známe osobnosti. Každý z parodovaných sa na to díval inak. Niekto z humorom, veď o to išlo, niekto ako na svoju osobnú tragédiu. "Väčšina reakcií bola v pohode. Mnohí pochopili, že už samotná relácia je parodická. Napríklad, keď sme vytvorili postavu cvičiteľky Papeky, to, že sa tak podobala na známu cvičiteľku, nebol zámer, ale náhoda. Edita Szipeky najprv protestovala, že asi nie je vhodné si robiť žarty z takej vážnej veci, ako je chudnutie, ale napokon sme si všetko vysvetlili. Skončilo to dokonca našim spoločným vystúpením, kde si bravúrne robila žarty nie len zo seba, ale aj zo mňa. Kto sa dokáže baviť na svoj účet, ten vlastne duchovne rastie. Našou snahou v relácii bolo trošku zosmiešniť šoubiznis, ktorý má svoje kladné, ale aj záporné stránky. Chceli sme sa naň pozrieť z nadhľadu a trochu zmenšiť tú bublinu, ktorá okolo neho narástla."

Nie všetci, ktorých si vzali v SOS "na paškál" si zámer tvorcov nechali vysvetliť. K tým patrí aj známa košická dvojica z Pereša. Petra mala v postave Mory obdivuhodný prízvuk. "Mám veľa kamarátok východniarok, tak som sa snažila ten akcent napočúvať a apodobniť. Ale priznám sa, že som mala trochu obavy, či ma východniari nevysmejú." My vieme, že to boli zbytočné obavy...

Jarmila REPOVSKÁ

TPF:

Jednou z postáv, v ktorých P. Polnišová predviedla svoje imitátorské umenie, bola podnikateľka Mora

Autor: Višegrádske dni pokračujú

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári