Keď pohrozia, že dostane na zadok, urazí sa a chce odísť "do sveta"

Dožiť sa v tomto uponáhľanom živote sto rokov je pomaly zázrak. A predsa máme v Košiciach šesť takýchto oslávencov. V utorok pribudne do rodiny storočných babička Margita Reforová z Poľova. Vychovala tri deti, teší sa z 11 vnukov, 21 pravnukov a 8 prapravnukov. Keďže sluch jej už neslúži tak ako by chcela, pri rozprávaní o jej živote nám asistovali a návraty do minulosti pomáhali oživovať mladšia dcéra 72-ročná Mária Bazárová a staršia Margita Cehľárová, ktorá bude mať v apríli na budúci rok 80 rokov. Dôvodov na oslavy teda bude v rodine viac ako dosť. Dnes je však hlavnou hrdinkou babka Margita Reforová.

To, akého krásneho sviatku sa dožíva, babenka vníma len okrajovo. Roky na mysli predsa len zanechávajú svoje stopy. Uši tiež nechcú počúvať ako by mali, takže, ak jej chcú blízki niečo povedať, musia riadne ponamáhať hlasivky. "Babka síce dobre nepočujú, ale niekedy máme pocit, že k nim ´nedôjde´ len to, čo nechcú počuť. Občas sa vedia vážne zamiešať do debaty, napríklad, ak chcú mojich synov, svojich vnukov, vykárať, že nedoniesli trávu sliepkam,´ pousmiala sa nad jej "nedoslýchavosťou" dcéra Mária.

Robotovala v lese, i u bulgarov

Babka Reforová žije od narodenia v Poľove, v kedysi samostatnej obci, dnes súčasti Košíc. Prvý manžel jej mamy zomrel, keď mala Margitka tri roky. Neskôr sa mama znovu vydala. Za človeka, s ktorým mala ešte tri deti, no otec mal na všetky rovnaký meter a nerozlišoval, ktoré sú ich a ktoré manželkine. Detstvo oslávenkyne prebiehalo teda na tie časy v pohode, láske a porozumení. I keď odmala musela rodičom pomáhať, či už na poli, či pri dobytku. Robila i v lesoch, u záhradníka, hlavne u bulgarov na Červenom raku, ktorých zelenina bola vychýrená široko-ďaleko, takže k nim mnohí chodili nakupovať. Práve u nich Margita, najprv ako slobodná a neskôr aj vydatá, vypomáhala. Najviac sa však doma žilo z toho, čo sa dopestovalo a dochovalo.

Robiť, robiť a robiť, to platilo aj neskôr, keď sa už dnešná oslávenkyňa vydala za o osem rokov staršieho Michala. "Obaja sme bývali v Poľove, takže sme sa dobre poznali. Aj sa mi páčil, to je pravda," priznala babka Reforová. A predsa mu, hoci už bol chlapom na ženenie, povedala "nie". "Nemala som ani osemnásť, tak som mu riekla, nech počká, lebo mne sa ešte nechce vydávať. A on veru počkal," rozosmiala sa. V láske prežili 52 rokov spoločného života. Mali tri deti, už spomínané dcéry Margitu a Máriu, a syna Imricha, ktorý pred pár rokmi zomrel. Babka ovdovela pred 28 rokmi, odvtedy žije u mladšej dcéry Márie.

"Mama boli vždy úctivá, milá. Neviem o tom, že by susedia mali čo i len najmenší dôvod sa na nich kvôli niečomu hnevať. Zvláštne je tiež to, že takmer nikdy neboli chorá. Len raz, to som mala asi desať rokov a sestra Mária dva, musela som ísť otcovi pomôcť na pole, pretože sa necítili dobre," zaspomínala na maminu výdrž dcéra Margita, pre ktorú je práca aj teraz, v takmer osemdesiatke, samozrejmosťou. Deti vyrastajúce na dedine sú naučené chodiť na pole, hrabať trávu, robiť snopy či dojiť. To mnohým ostane, aj keď dospejú a zostarnú. Babka Reforová, keby vládala, tiež by aj teraz robila všetko tak, ako za dievčaťa. Rôčky sa však hlásia, náročnejšie práce už nezvláda, preto robí aspoň menšie. Dcéra Mária má napríklad pole, na ktorom pestujú pšenicu. Keď ju pozbierajú, babka netrpezlivo čaká, aby mohla slamu, ktorú prinesú, rozložiť na plachtu.

"Neradi ich tam vidíme, lebo hocikde sa môžu potknúť a ublížiť si, ale nedajú si povedať. Musia a hotovo. Im patrí aj vylupovanie fazule zo strukov. Hoci ich z toho musia riadne bolieť prsty, ani pri tom si nedajú povedať. Rovnako je to s vylupovaním kukurice zo strukov. Aj zemiaky by chceli triediť, ale to sme už vážne prísni a nedovolíme im to. Keď je robota, sú schopné vstať skoro ráno a všetkých vyháňať z postele, aby išli robiť. V takých chvíľach im ani zima nie je." Rovnako zimu babka necíti, keď ide o piatej ráno vyháňať z kurína sliepky na dvor. Darmo jej dcéra Mária vysvetľuje, že aj samé vyjdú von. Keby ich ona nevyhnala, nepôjdu, zdôvodňuje babka svoje ranné "buntošenie." V niektorých veciach je aj v stovke tvrdohlavá.

Miluje kozie mlieko

Margita Reforová by aj dojiť bola ešte schopná, keďže dcéra Mária má doma kozu a babka jej mlieko miluje. Pila by ho od rána do večera. Darmo sa s ňou dcéra naťahuje, že dojiť ísť nemôže. Rovnako ako nemôže len toto mlieko konzumovať, pretože je sýte, takže viac pomáha proti hladu ako smädu. "Mama si dajú len ťažko povedať, že musia piť aj vodu a čaj," priznáva maminu zaťatosť mladšia dcéra. "Aj v tom im tvrdohlavosť ostala. Riadne sa vedia so mnou vyhádať i vtedy, keď im pripravím v obchode kúpené kolienka, ktoré neľúbia. Chcú len domáce cestoviny. Kvôli tomu, aby mali prehľad, aké jedlo pripravujem, ako ho robím a koľko ho bude, chodia za mnou do kuchyne a pátrajú. Mňa však ich kontrolovanie hnevá, preto ich posielam do izby. A už je dôvod na výmenu názorov. Babka sú aj teraz prísna a nielenže sledujú, koľko sa pre päť ľudí navarí a čo, ale aj, či sa všetko spotrebuje. Komandovanie a šetrnosť v nich ostali."

Občas rodinu ponaháňa aj v tom, aby nezabudli dať jesť dobytku, najmä koze a sliepkam. Kvôli nim je schopná ísť na trávu. Doma sa však boja pustiť ju kdesi samú. Aby predsa len neodišla, bránku radšej zamykajú. Pred domom je riadna cesta, po ktorej niektorí vodiči jazdia ako bez rozumu. Stačila by chvíľka babkinej nepozornosti, k tomu jej hluchota, a nešťastie by zaklopalo na dvere domu. Staršia dcéra Margita mame už párkrát vážne povedala, že keď sa bude chcieť ešte raz vybrať sama na trávu, prehne ju cez koleno a dostane pár na zadok. Po podobnej výmene názorov sa babenka urazí a vyhlási, že ona od nich odíde preč. Do sveta...

Prejde však len do obývačky, kde trávi väčšinu dňa. Baví ju pozerať televízne vysielanie. I keď si sama televízor zapnúť nevie a zrejme ani nepočuje, čo kto hovorí, rada sa na obrazovku pozerá. Miluje večerné správy a najmä Mariannu Ďurianovú a Martinu Šimkovičovú. Keď sa objavia na obrazovke, nadšenie nemá konca kraja. Babka si myslí, že hlásateľky sú na obrazovke kvôli nej, lebo ju chcú pozdraviť. Kým dobre počula, ako sa zhodli dcéry, mala väčší záujem o dianie okolo seba. So zhoršovaním sluchu sa už menej stará o to, čo nového sa deje.

"Na pravé ucho nepočujú vôbec, na ľavé iba vtedy, ak si uvoľnia zaľahnutie, ktoré ich prenasleduje. Vtedy sa s nimi dá viac porozprávať. Nie však dlho, dosť rýchlo sa všetko vráti do starých koľají a mama sú znovu vo svojom svete, čiže sa starajú o to, čo ich bezprostredne zaujíma. Teda jedlo, sliepky, koza, televízor a čítanie náboženských časopisov." Keď príde nové číslo Posla, tak sa časopis volá, hneď sa do neho pustí. Bez okuliarov. Tie nepotrebuje. Dávnejšie okuliare nosila, ale raz ich požičala nejakému susedovi, ktorý ich "zabudol" vrátiť a odvtedy si babka po nové nebola. Dcéra jej síce kúpila klasické okuliare na čítanie, aké ponúkajú obchodné domy, ale o ne nemá záujem. Jej stačí prižmúriť jedno oko. Keď časopis dočíta, povie zaťovi, že teraz je už časopis jeho, nech v ňom všetko pozrie, lebo je to "šumné" čítanie.

Kým bola babenka čulejšia, chodila na odpusty. Často. Doma, v meste, v okolitých mestách, zo dvakrát bola aj v Maďarsku. Teraz, keď už nohy nepočúvajú, ale viera v Boha ostala, každý podvečer počúva omšu v rozhlase. Do kostola by už nevládala dôjsť a aj by to bolo zbytočné, pretože by podľa dcér z omše nič nepočula. A tak ju vníma doma. Pustenú ju má v rádiu neskutočne nahlas, ale je to rituál, ktorý nemôže vynechať, takže ostatní členovia rodiny hlasné decibely tolerujú.

Babka Reforová patrila v Poľove k prvým členkám Mariánskej kongregácie. Ako vysvetlila, išlo o združenie dievčat, ktoré v roku 1924 založil duchovný otec Sopko. "Mariánska kongregácia hlásala čistotu, vernosť a modlenie sa k Panne Márii. Typickým pre nás bolo, že sme chodili len v krojoch. K nim sme nosili modrú stuhu, na ktorej bolo napísané ´Ave Maria´ a medailónik spasiteľky, teda Panny Márie. Poslaním združenia bolo okrem viery asistovanie pri každej poľovskej kresťanskej udalosti."

Aj hokej s vnukom hrávala

Ešte pred 10 rokmi chodievala babka aj sama voliť. Dnes už musia prísť členovia volebnej komisie za ňou. "Keď boli mladšia, bol to človek na neudržanie. Mali 70 rokov a bez akýchkoľvek problémov sa starali o pravnuka Tomáša. Nosili ho do a zo škôlky, mojkali sa s ním alebo s ním hrali hokej. Vážne. On útočil, oni boli v bránke a chytali jeho strely. Dokázali sa do nich hádzať, len aby bolo čo najmenej gólov. Boli mu zdatným partnerom, pretože čulosť a ohybnosť im ešte donedávna nechýbali." Dcéry si prakticky ani nepamätajú, že by bola ich mama niekedy vážnejšie chorá. Len jediný raz sa nevládala hýbať. Bolo to pri budovaní domu, kedy jej spadol na nohu kus koľajnice. Vtedy jej noha napuchla ako uhorka.

Babka Reforová má dnes svoj pravidelný kolobeh, v ktorom veľký priestor zaberá spánok. Niekedy je schopná pospať si aj do desiatej predpoludním. Po "raňajkoobede" sa pomotká po dome, a zase si ide oddýchnuť. Na hodinku, na dve. Skôr, ako si ľahne, musí si dať na hlavu niekoľko vrstiev, lebo inak je jej vraj na hlavu zima. Dá si teda čiapku, potom zo dve šatky a neraz aj perinu. Práve na takéto zababušenie, ale v noci, nie cez deň, nedávno doplatila. Keď sa otáčala na váľande a nohy mala zapletené do periny, nešťastne sa prehla a dopadla na zem. Nič si síce nezlomila, ale modriny po páde bolo na tvári vidieť aj počas našej návštevy.

Pri spomínaní na denný rytmus sme sa pristavili aj pri jedení. Okrem kozieho mlieka má rada tvaroh, tvarohovú nátierku, šunku, vianočku. S jedením vraj žiadne problémy nie sú, vie si zamaškrtiť. Nie tak dávno si aj slabú čiernu kávu dala, no teraz už nie. Zato sladké babka neodmieta. Keďže starostka Poľova Mária Birošová o tejto jej "slabine" dobre vie, chce oslávenkyni upiecť tortu. Nestáva sa predsa každý deň, aby mali v Poľove takého oslávenca.

"Veru nestáva," súhlasne prikývla starostka. "Keďže ešte nepatrím k pamätníčkam obce, popýtala som sa našich starších, či sme už mali niekoho, kto sa dožil stovky. Nemali. Babka Reforová je prvou. Preto je to pre nás ešte slávnostnejšie a významnejšie," hrdo dodala M. Birošová.

K utorkovej stovke rôčkov babke Margite Reforovej aj my úprimne blahoželáme.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Daj do sivej placky:

Aktuálne najstarší obyvatelia Košíc

Dorota Kurtášová sa v júli dožila 103 rokov

Katarína Mihalíková bude mať v decembri 102 rokov

Ľudmila Farkašová mala v januári 100 rokov

Mária Forraiová mala v marci 100 rokov

Helena Hoffmannová mala v júli 100 rokov

Jaqueline Kertészová mala v júli 100 rokov

Margita Reforová bude mať v utorok 100 rokov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári