Jej partneri boli takí Sandokani, ale vždy sa to lámalo v kultúrach
Od mala spievala, stala sa prvou Miss Československo, patrila k popredným modelkám, vydala dve CD, moderuje, venuje sa charite a v poslednom období slovenským ženám. Vo svojom živote bola v trvalom pracovnom pomere len pol roka. Kolegovia ju prihlásili do súťaže o Miss a tým dali jej životu celkom iný smer. Zdá sa, že ten správny. S Ivanou Christovou sme sa porozprávali pri jej pracovnej návšteve nášho mesta, kde sa zúčastnila prezentácie filmu mladej českej režisérky - Ženy pro měny.
Nie každý má to šťastie, že dokáže pozitívne hodnotiť to, čo robil a prežil. Ivana sa na tých 20 rokov, odkedy očarila Československo, pozerá ako na niečo, čo malo svoj význam. "Beriem to, že som sa stala prvou miss, ako veľkú šancu. Niečo, čo ma posunulo a pomohlo dostať sa tam, kde som dnes. Prišla som na to, že aj to, čo je v živote ťažšie, sa neskôr ukáže ako pozitívne." Keďže od mala inklinovala k umeniu, preto dráha, po ktorej sa vydala, jej "sadla". "Podarilo sa mi prepojiť všetky svoje aktivity s kultúrou. Vždy som vytvárala a pomáhala vytvárať niečo pekné, estetické. Som v podstate šťastný človek, pretože som vždy robila to, čo ma bavilo a v každom momente som žila a pracovala naplno, nič som nerobila len tak, aby sa nepovedalo."
Občas sa stane, že človek predsa len zíde zo svojich koľají a chvíľu trvá, kým sa dostane späť. Aj Ivanu život občas pritlačil a zistila, že ide nesprávnym smerom. "Som fatalista. Verím, že všetko sa napokon zvrtne a všetko sa napokon udeje tak, ako má byť. Ak som aj niečo chcela a ozaj som išla zlou cestou, tak ma život akoby vrátil späť, na križovatku. Našťastie, tých vybočení nebolo veľa a hlavne to, čo iný považuje za niečo negatívne, ja považujem za skúšku, akoby som mala dokázať, či to, čo chcem, chcem naozaj úprimne."
Mnohé ženy, ktoré sa pohybujú v rovnakých sférach ako Ivana, intenzívne prežívajú pribúdajúci vek, možno aj vrásky. "Toto mi nehrozí. Som šťastná, že mám 38 rokov, že som v mnohom dozrela, že sa dokážem na život pozerať s nadhľadom. Dnes sú pre mňa podstatnejšie celkom iné veci, ako to bolo pred rokmi." Život berie ako rieku, o ktorej nevieme, kam nás zavedie. Hlavné je neplávať proti prúdu. "Niekedy sa trápime, vravíme si ´Bože, aké je strašné, čo sa mi deje´ a netušíme, že možno za najbližšou zákrutou nás čaká niečo, čo nás z trápenia vyvedie."
Každý človek má svoje vlastnosti aj danosti, ktoré ho buď niekam posúvajú, ak ich využije rozumne, alebo, naopak, brzdia, ak ich zanedbá. Ivana za svoju najlepšiu vlastnosť, ktorá ju posúvala dopredu, považuje vytrvalosť. "Vždy, keď som sa do niečoho pustila a aj keď som spočiatku váhala, napokon som vydržala do konca a potom sa stalo to, že sa mi splnili moje priania do poslednej bodky. Ako odmena za to, že som sa nevzdala."
O ženách sa hovorí, že nevedia, čo chcú. Kto vie? Ale jedno je isté, život ich naučí aspoň vedieť, čo nechcú. "My, ženy, sme veľmi citlivo založené. A ako postupne dozrievame a učíme sa, začínajú sa v nás presne vymedzovať hranice od toho, čo chceme až po to, čo odmietame. S nami lomcujú city a srdce viac ako rozum, takže veľakrát skĺzneme do rovnakých situácií, pokiaľ sa nenaučíme ako ich riešiť a tiež pokiaľ sa nenaučíme používať viac rozum, než to ostatné. A to nehovorím len o vzťahoch, ale o bežných situáciách."
Ivana sa postupne naučila brať to, čo sa deje a aj ľudí takých, akí sú. "Už nikoho nehodnotím, aký je, nerozoberám, čo a prečo robí. Nech si každý robí, čo sa mu páči. Pravdou je, že našťastie si vo väčšine prípadov môžem vyberať s kým budem. Som s ľuďmi, s ktorými chcem byť. Aj v tom vidím výhodu zrelšieho veku."
Zamilovanosť versus láska
Ivana sa behom jedného roka dokázala zoznámiť s mužom, ktorý na ňu zapôsobil, otehotnieť i porodiť dcéru Danielu a dokonca sa aj rozviesť. Prišla na to, že tento muž nebol ten pravý, s ktorým by sa dalo žiť. Napriek tomu si myslí, že celkom ideálny partner nejestvuje. "Aj keď som toho prežila dosť, stále sa necítim dosť zrelá na to, aby som hodnotila vzťahy. Myslím, že život ma môže stále veľmi prekvapiť. Do každého vzťahu, a nebolo ich veľa, som išla s tým, že to bude ten posledný. Vždy som tomu verila a dala som do toho vzťahu všetko. Našťastie, keď som zistila, že to nie je no, nikdy som sa nezamýšľala ani netrápila nad tým, čo budem robiť, keď budem sama."
Strach zo samoty núti mnohé ženy zotrvávať s mužom, o ktorom vedia, že "nie je ten pravý". "Mala som aj to šťastie, že sa mi tí muži veľmi rýchlo ukázali, čo sú zač. Pre ženu je isto tragédiou, keď sa ich partner vyfarbí po rokoch spolužitia, keď si naňho privyknú, majú s ním niekoľko detí, spoločný život a zázemie. Tiež som vždy vedela povedať ´dosť´ a nevracať sa do minulosti." Pochopila, že ak chce lepšieho partnera, musí v prvom rade zmeniť samú seba, pretože aj vo vzťahoch platí, že rovnaké priťahuje rovnaké a že "vrana k vrane sadá". "Obdobia, kedy som žila sama, boli veľmi dlhé a dôsledkom toho bolo a je, že mám svoje návyky, svoj spôsob, ako žijem, ako riešim veci. V našej rodine som ja ten generál, ktorý rozhoduje a ktorému sa mamka aj dcéra prispôsobujú. Faktom je, že každý muž chce byť tou hlavou rodiny, preto žena, ktorá žije sama a odrazu má partnera, musí mu vytvoriť v tom vzťahu i v rodine priestor, ktorý on potrebuje, aby sa cítil dobre a aby sa cítil užitočný a rešpektovaný."
Už rok a pol má Ivana pekný vzťah s Róbertom Beňom, s ktorým sa zblížili pri nakrúcaní televíznej súťaže Celebriy camp. "Robo je úžasný v tom, že je tolerantný, trpezlivý, že sa dokážeme spolu hodiny rozprávať. Je to vzťah, v ktorom nemusíme byť, ale my spolu chceme byť, lebo nám je spolu veľmi dobre. Rešpektuje moju prácu, môj spôsob života a ja mu to oplácam." Kvôli pracovnej vyťažensti nemôžu byť spolu tak často, ako iné páry. O to intenzívnejšie sa na seba tešia a venujú sa jeden druhému. "Keď sme spolu doma, okamžite vypínam telefóny, niečo dobré si navaríme a rozprávame sa. A máme šťastie, že sa vieme spolu rozprávať a vieme si na rovinu, bez zbytočných emócií vysvetliť aj to, na čo nemáme rovnaký názor. V našom veku je ťažké meniť človeka, preto je to všetko o kompromisoch a snahe tých dvoch ľudí."
Život aj vzťah sa skladá z maličkostí. Z toho, čo urobíme pre partnera a on pre nás a pritom by nemusel. Tomu sa hovorí láska. "Robo je veľmi obetavý. Keď vstávam kvôli nejakej ceste, vstáva so mnou, urobí mi raňajky, ponosí mi veci do auta a pritom nie sú ani štyri hodiny ráno. Keď sa v noci vraciam domov, tak ma čaká. A ja sa snažím mu to oplácať. Viem, že nič nie je večné, ale to, čo som od Roba dostala za tie skoro dva roky, to porozumenie, lásku, oporu, to je niečo, čo som doteraz nikdy nepoznala."
Život s cudzincom
Už ani na Slovensku nie je nezvyčajné, ak sa žena vydá za cudzinca. Mnohé majú o cudzokrajných mužoch ideálne predstavy, veria tomu, že cudzinci sú v mnohom lepší, než Slovenskí muži. Ivana za 14 rokov v modelingu pochodila kus sveta a má na to svoj názor. Okrem toho, jej manžel bol z časti Francúz a z časti Vietnamec. "Samozrejme, že všetko závisí od tých dvoch, ale, ako som videla na vlastné oči, kultúrne rozdiely tam vždy a neraz neprekonateľné. My máme svoje zvyky a sviatky, oni majú svoje. Mladým ľuďom to môže pripadať smiešne, ale ak sa vraví, že máme jesť stravu, ktorá rastie v našej zemepisnej šírke, verím tomu, že by sme mali mať partnerov z rovnakých kultúr. Aj moji partneri boli krásni muži, boli to takí Sandokani, ale vždy sa to lámalo v tých kultúrach. Určite tam bolo veľa vášne, bolo to nádherné, ale nevydržalo to, lebo sme boli rozdielne vychovávaní a rozdielny bol aj náš pohľad na mnohé veci. Bola to taká krásna telenovela."
Iste, výnimky potvrdzujú pravidlo, ale vždy je to o tom, že jeden z partnerov sa musí prispôsobiť a niečoho vzdať. "Ja, napríklad, milujem Európu. Milujem Slovensko napriek tomu, že je tu množstvo vecí, ktoré ma hnevajú a ktoré by som si vedela predstaviť ináč. Vyrastala som tu, mám tu rodinu, priateľov, milujem aj spôsob, akým tu ľudia žijú, ako sa bavia, ako oslavujú svoje sviatky. Toto všetko by mi chýbalo, keby som mala žiť niekde inde, alebo s niekým, kto by to nechápal alebo, dokonca, neuznával." Ivana je tiež presvedčená, že človek aj tak neujde, pred tým, čo má zažiť a čo má pre tú svoju krajinu urobiť.
Ivana Christová patrí k celebritám, o ktorých pracovný a ešte viac súkromný život, sa radi a často zaujímajú bulvárni novinári. Niekto ich záujem zvláda ťažšie, niekto zvolil taktiku nevšímavosti. "Začiatky mojej popularity boli náročné, ale postupne som si zvykla, že aj toto patrí k mojej práci a k môjmu životu. Priznám sa však, že už vôbec nečítam bulvár, nezaoberám sa tým, čím nemusím, lebo niektoré veci, čo o mne popísali ma dosť trápili. V posledných rokoch ani nepozerám televízne noviny, nečítam časopisy ani nič, čo by mi vnucovalo informácie o tragédiách a zločinoch. Vyberám si len pekné a príjemné veci, tie, ktoré spravia môj život krajším a nie naopak. To, čo o mne píšu, vôbec neriešim. Nemôžem to ovplyvniť, preto nemá zmysel sa tým zaoberať."
V televízii si rada pozrie rozprávky, z kníh si vyberá tie, ktoré nás učia ako byť lepším človekom a žiť kvalitnejší život. Samozrejme, Ivana musí zároveň aj stáť nohami pevne na zemi. Vyžaduje si to jej práca. "Keď robím niečo pre klienta, sedím na nete a zháňam potrebné informácie, komunikujem s kompetentnými a robím všetko k spokojnosti zadávateľa. Vždy som všetko zvládla a verím, že aj zvládnem, ale teraz, v tom svojom svete, moderujem a spievam a venujem sa ženám." V posledných rokoch sa angažuje v istej kozmetickej spoločnosti a v Bratislave vlastní kozmetický salón.
Pohľad z piedestálu
Ivana Christová bola našou prvou porevolučnou miss. S podobnými súťažami sa akoby roztrhlo vrece a zmenil sa aj spôsob súťaže, hodnota darov, ktorými sú víťazky obdarovávané, možno aj kritériá hodnotenia terajších súťažiacich. "Beriem to s nadhľadom, profesionálne. Postavili ma kamsi na piedestál týchto súťaží, takže som o nič neprišla. Zároveň tieto súťaže vidím z inej strany, mnohé som sama moderovala s Honzom Čenským. Tie dievčatá sú celkom iné, ako bola moja generácia. Sú to veľké bojovníčky a o tréme sa u nich vôbec nedá hovoriť. Ale sú úžasné a krásne, ale ako som už povedala, ja to sledujem, ale nehodnotím." Tieto súťaže berie ako film, ktorý neovplyvňuje a neznámkuje, ale ktorý beží a ona si v ňom zaúčinkuje...
Jarmila REPOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
