Košičania a aké s nimi majú zážitky a skúsenosti.

Moderátor Ivan Janda má doma jazvečíka, vraj sú na túto rasu rodinne založení

Ako dieťa mal rybičky, korytnačky, mačku aj vtáčikov

Televízny a rozhlasový moderátor Ivan Janda má doma psíka - jazvečíka. "Je to fenka. Podľa papierov sa síce volá Cilka z Bajan, ale my jej hovoríme Baška. Meno mala oveľa skôr, ako sme ju aj reálne našli," prezradil. Bašku majú doma už asi tri roky. "Od začiatku sme vedeli, že chceme jazvečíka. Už pred tým sme totiž jednu dlhosrstú fenku mali. Teraz manželka vybrala drsnosrstého. Ale v prvom rade je to pes našej dcéry. Dokonca sa aj kupoval za jej úspory, aj keď čosi pridala aj svokra a samozrejme aj my. Takže je to taký rodinný miláčik.

Hľadali sme ho cez inzeráty. Bašku sme nakoniec našli pri ukrajinských hraniciach. Hneď ako sme ju zbadali, bolo nám všetko jasné. Cestovala s nami späť do Košíc na kolenách dcéry. Na jazvečíkov sme rodinne zaťažení. Jedného dlhosrstého má aj moja mama. A toho nášho prvého jazvečíka mi darovala žena ako promočný dar. Jazvečík nám vyhovuje možno práve preto, že je to pes s ´vlastnou hlavou´. Je to tvrdohlavé a svojhlavé plemeno. Je húževnatá a tvrdohlavá a zároveň milá a prítulná. Ostrá na cudzích a milá na svojich."

Na dlhšie prechádzky so psíkom chodia v trojici. "Občas vynecháme dcéru. Dlhé vychádzky určujeme my a tie kratšie si diktuje sama. Vždy večer, keď má pocit, že je tu jej čas na vychádzku, sadne si pred nás a len sa pozerá. My sa občas tvárime, že jej nerozumieme a keď začne strácať nervy, dáva to aj najavo. Volá nás do chodby presne pod vešiak na ktorom vidí vodítko a obojok."

U Jandovcov doma nesmú zazabúdať, že Baška je v prvom rade poľovnícky pes. "My jej pravé poľovačky nedoprajeme a ona nám to občas v lese vysvetlí po svojom. Takže k našim vychádzkovým pohodičkám patrí vykrikovanie po lese. Ak zachytí stopu, tak proste ide. Vtedy nepočuje a nevidí. Ale musím povedať, že sa to občas zlepšuje. Takže už za ňou nemusíme lietať celú hodinu, ale stačí takých 15 minút. Inak je to naozaj pohodový a bezproblémový pes. Vychádzkam však dáva absolútnu prednosť pred čímkoľvek. Dokonca aj pred kosťou a tej dá zase prednosť pred všetkým ostatným."

Hneď prvých 20 minút s Baškou vraj stálo za to. "Vypustili sme ju v záhrade a to maličké šteniatko okamžite vliezlo do takej diery, ktorú sme si nikdy v záhrade nevšimli. Zo svojej prvej nory vyliezla vo chvíli, keď sme ju už všetci skoro oplakali. Namiesto hlavy mala veľkú zablatenú hrču a pochopila, že u nás bude dobrý život."

I. Janda vyrastal ako sídliskové dieťa, mal teda sídliskové zvieratká. "Rybičky, korytnačky Furka a Murku a neskôr prvého psíka Pepka. Potom už Ritu ako dar od budúcej ženy. Neskôr už v rodine sme mali aj vtáčikov a mačky. Bolo obdobie, že sme mali 6 psov a dve mačky, alebo jedného psa a päť mačiek. Záležalo na tom, kto mal práve mladé. Dnes u nás dominuje Baša a obávam sa, že mačky by to mali u nás ťažké. Na mačky je totiž dosť vysadená. Ale možné je všetko."

kid

Módna návrhárka a výtvarníčka Júlia Zelená mala doma zajačika

Rozhrýzol nábytok i káble od počítača

Košická módna návrhárka a výtvarníčka Júlia Zelená momentálne doma žiadne zvieratko nemá, no pred časom mali doma zajačika. "Kúpili sme ho na synove prianie, dostal ho 1. septembra na začiatok školského roka. Túžil po zvieratku a my sme vedeli, že ani jeden z nás doma nebude ochotný kvôli psíkovi vstávať skoro ráno a chodiť ho venčiť. Takže sme hľadali také zvieratko, s ktorým netreba chodiť na prechádzku. No a zajačik sa nám videl ako ideálny," prezradila. "Veľmi skoro sme však prišli na to, že sa nám to ako ideálne iba zdalo..."

Kúpili trpasličieho králika, ktorý je určený na chovanie v bytoch a dali mu meno Ňusky. "Bol celý hnedý, veľmi zlatučký a my sme sa nádejali, že bude prítulný, len tak pri nás sedieť, nechá sa hladkať a nebude robiť žiadne problémy." Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že opak bol pravdou. Občas ho samozrejme bolo treba pustiť vonku z klietky, aby sa prebehol. No a vtedy začal robiť neplechu. "Pustil sa do všetkého, na čo dosiahol. Najmä si to vždy odniesli rôzne káble. Takže sme raz prišli na to, že nám nefunguje počítač, lebo Ňusky rozhrýzol káble. S obľubou sa púšťal do kníh a do dreveného nábytku. V posteli si dokonca vyhrýzol v doske dieru, aby sa mohol dostať pod posteľ a tam sa nám schovať...

Neraz sa stalo, že nechali zle zatvorenú klietku, on sa z nej dostal a keď bol celý deň doma sám, tak rozhrýzol úplne všetko, k čomu sa dostal. "Nechcite vedieť, ako to potom doma vyzeralo," spomína so smiechom. "Moja kamarátka mala doma tiež zajačika, ale ten bol veľmi pokojný a naučený chodiť vykonávať potrebu na jedno miesto. Náš sa to tiež po čase naučil, no hneď ako tak urobil, tak rozmetal nožičkami bobky po celej miestnoti. Takže sme ´pozdravy´ od neho našli pri upratovaní aj po tom, ako sme ho už nemali. Po roku sme totiž usúdili, že takto to ďalej nejde a odniesli sme ho jednej našej známej, ktorá mala na dedine králičiu farmu. Do teraz tam je a je mu tam dobre."

kid

Romana Šerfelová má doma dvoch psov

"Prácu" si nosí domov

Logicky by sa možno dalo očakávať, že človek, ktorý sa celé dni stará o zvieratá, chce mať aspoň doma trocha zmeny. V prípade Romany Šerfelovej z útulku zvierat v Haniske pri Košiciach, to neplatí. Zásadne si "nosí prácu domov". "Doma mám dvoch psíkov, ale nedávno boli štyria." Terajší miláčikovia si ju istým spôsobom vybrali. Prvú Ruby objavila zatúlanú pod Ťahanovským mostom. "Bolo tam veľa ľudí, ale toto malé šteniatko nešlo k nikomu, až ku mne. Je to kríženec špica s voľačím. Dostala meno Ruby." V tom čase mala doma dvoch psov, ale ani trojica neostala dlho sama pribudla k nim ďalšia sučka. "Našla som ju v Paňovciach. Je to tiež kríženec, ale Labrador. Bola natoľko vychudnutá, že vyzerala ako chodiaci radiátor. Voláme ju Megy."

Našťastie sa všetky psy dobre znášali, aj keď sa toto spoločenstvo dlho spolu neudržalo, pretože pôvodní dvaja psíci zomreli na starobu. Napriek tomu, že špic je menší, hlavné slovo má on. "Špic je dominantný a labradorka ho plne rešpektuje. Funguje to medzi nimi veľmi dobre. Aj ja musím rešpektovať ich hierarchiu a dávať im jedlo v presnom poradí. Najprv dostane misku špic a až potom labrador. Inak by sa mohla Ruby cítiť ukrivdená, a mohlo by to negatívne ovplyvniť ich spolunažívanie," popisuje R. Šerfelová.

Každý pes má svoje "muchy", ktorými občas potrápi svojho majiteľa. Ruby rada uteká z domu. "Neviem ako, ako stále sa dostane popod plot. Potom sa s ostatnými ´utečancami´ poprechádza po dedine a vráti sa späť. Tam už čaká pred bránkou, kým jej neotvorím." Labradorka Megy zasa žerie, čo vidí. Vraj je to syndróm týraných psov. "Musím byť ustavične v strehu, aby nepožrala niečo, čo by jej mohlo ublížiť. Tiež ju musím držať v koterci, pretože doma ničí, čo vidí. Niekedy je to pre mňa skutočná skúška nervov, ale nedala by som ich ani za nič, pretože ich mám obe veľmi rada."

jr

Tréner Jozef Rešetár nebol pudlom veľmi nadšený

Afra obhrýza nábytok aj papuče

Keď sa na popud oboch dcér Zuzky a Katky objavil v rodine basketbalového trénera Jozefa Reštára biely trpasličí pudel Jacky, hlava rodiny nebola veľmi nadšená. No dnes si život bez psa nedokáže ani predstaviť. Jacky sa totiž okamžite stal miláčikom celej famílie. "Aj keď to bol skôr taký ´hračkársky´ psík. Ale čím je pes menší, tým je viac agresívnejší. Asi dodnes si naňho spomína môj trénerský kolega z Litvy Rimas Girskis, ktorý tu kedysi pôsobil. Raz som nemal Jackyho kde odložiť, tak som ho priniesol na tréning. Môj milý kolega ho trošku zlostil, chytal ho za papuľku, triasol ním. Ale to robiť nemal. Keď ho ktosi oslovil, otočil hlavu, a vytrhol svoj prst z jeho papuľky. Jacky mu ho tými malými ostrými zúbkami celý rozrezal..."

Pudel Jacky sa dožil požehnaných 11 rokov, a pokojnú starobu mu ešte trochu spríjemnila Afra, krátkosrstý labrador retríver. "Vedel som, že bez psa to u nás už nepôjde, tak sme sa vopred poistili malým šteniatkom. Aj ja som bol rád, že staršia dcéra Zuzka vybrala trochu väčšieho psa ako bol Jacky." To "trochu väčšieho" treba brať v úvodzovkách, pretože Afra je už naozaj poriadny kus psa, teda "psice". "Je to typický pes, ktorý nemá žiadne zábrany zjesť všetko čo vidí. V žraní doslova nemá mieru. Oficiálne ho síce kŕmime iba raz denne, ale vždy to ešte dopĺňame nejakými pamlskami, od každého dostane nejakú odmenu." Keď na Afru, a jej apetít, páni zabudnú, prejavia sa u nej málo vídané schopnosti. Najradšej má totiž "reštaurovanie" nábytku. "Ten obhrýza najradšej, ale neodmietne ani papuče."

Afru má na starosti najmä dcéra Katka. "Ale ona nepočúva prakticky nikoho, lebo je dosť rozmaznaná. Býva s nami v rodinnom dome v Myslave, takže predtým bola väčšinou vonku, na záhrade, ale teraz je z nej skôr bytový pes. No musíme jej to už tolerovať, lebo vekom je dôchodkyňa, takže potrebuje teplo."

mat

Klaudia Kinská túžila po veľkej doge

Škrečkovia by neprežili

Fitneska Klaudia Kinská bola v detstve "škrečková". "Pamätám sa najmä na toho prvého, pretože brutálne uhryzol mamu, a hrozilo, že pôjde preč. Mamku som však prehovorila, a nechala mi ho. Bol strašne zlatý." Ale odkedy majú doma fenku "West highland white teriéra", na škrečkov niet pomyslenia. "Lebo by pri nej škrečkovia neprežili..." Aj keď rozkošná Kimi vyzerá tak, že je to psík na baterky, lovecký inštinkt v sebe nezaprie. "Nedávno chytila u babky na záhrade myš. Mysleli sme, že na hranie, ale ona ju hneď zlikvidovala."

Po Kimi si boli až v Žarnovici. "Vtedy tu ešte nebola tá rasa taká rozšírená. U zverolekára som si zistila, kde by som k takému ´westíkovi´ mohla prísť. Dal mi adresu na chovateľa v Žarnovici, a ten mi povedal, že mu jedna fenka zostala, ale že si má pre ňu prísť nejaká doktorka. No keď na druhý deň nepríde, predá ju mne. Vybrala som posledné peniaze na účte, sedemtisíc korún, a boli sme si po ňu na otočku. Bola som schopná dať za ňu posledné prachy..."

Klaudia však vôbec neľutuje, lebo Kimi je rodinný maznáčik. Keď je s ňou vonku, každý ju obdivuje. "Keď som ešte robila gymnastiku, a prechádzala na fitnes, túžila som po tom, že raz budem mať šedú dogu. Ale veľmi rýchlo ma to prešlo, kto to kedy videl, mať doma takého veľkého psa. No aj Kimi vyzerá ako taká malá fitneska, má peknú figúru. Je iná ako väčšina psov tejto rasy, ktoré sú príliš ťažké na svoje krátke nohy. Určite preto, lebo na kŕmenie si dávam veľký pozor. Je rodinným maznáčikom, ale výchovy som sa chopila ja a ja som bola tá najhoršia, keď som ju učila poslúchať. Teriér je veľmi tvrdohlavý, chce byť vodca svorky. Kimi však rýchlo pochopila, že u nás ním nebude. Je rozumná, a dnes už veľmi dobre vie odkiaľ - pokiaľ."

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári