Stále mu hovoria, že je ešte primladý,

aby nastupoval v základnej zostave

"Hallo, bitte?" ozval sa mi v telefóne, keď som sa mu dovolal. Ja mu na to, že to radšej skúsime po slovensky... Patrika Hruščáka, 19-ročného hádzanárskeho reprezentanta, som prekvapil akurát pri obede, pred dôležitým zápasom 2. nemeckej bundesligy jeho tímu TV Emsdetten proti Wilhelmshavenu. V Emsdettene pôsobí iba dočasne, pod dohľadom klubu z najvyššej nemeckej súťaže Rhein-Neckar Löwen. Jeho vedenie, s ktorým podpísal štvorročnú zmluvu, si ho tam pripravuje na budúcu sezónu.

Túto začal odchovanec košickej hádzanej a najlepší extraligový strelec v Mannheime, iba pár dní po návrate z juniorských majstrovstiev Európy v Rumunsku, u svojho nového zamestnávateľa. S hráčmi Rhein-Neckar Löwen absolvoval dvojmesačnú prípravu pred štartom nového ročníka bundesligy. "Bola trošku komplikovaná, pretože kým sa vrátili do mužstva olympionici, už nebol čas naháňať s nimi kondíciu. Dovtedy sme sa však dosť nabehali, väčšinou doma v hale. Príprava bola tvrdá, niektoré prvky boli ťažšie ako u nás, a musím povedať, že je to veľmi dobre trénované mužstvo. Rozdiel je možno v tom, že tam idú hráči v každom tréningu naplno, a vôbec o tom nerozmýšľajú. Poviem to tak, keď večer prídete domov unavený z tréningu, na druhý deň ho nemôžete absolvovať na sedemdesiat percent. Tam sa musí ísť v každom tréningu na sto percent."

S mužstvom "levov" z Mannheimu, kde vlaňajší finalista Pohára víťazov pohárov sídli, okúsil aj pár zápasových testov, hoci vedel, že v bundeslige si tento rok ešte nezahrá. Dohoda bola taká, že sa pôjde rozohrať do iného klubu. Vedenie Rhein-Neckar Löwen malo predstavu, že by bola preňho ideálna 2. bundesliga. "Ale záujem mali aj prvoligové kluby, trebárs oba najlepšie švajčiarske tímy Amicitia Zürich či Schaffhausen, ba aj celok prvej nemeckej bundesligy Füchse Berlín. Vedenie klubu i tréner však usúdili, že najlepšie bude, ak budem hrať tam, kde ma budú mať stále pod kontrolou. A v Emsdettene tú možnosť majú. Pravidelne mi volajú, informujú sa, ako sa mi vodí, ale nehovorím, že je to otravné."

V čase, keď v Emsdettene začínal, popredný bundesligový tím Rhein-Neckar Löwen ešte viedol Bielorus Jurij Ševcov... "Asi pred mesiacom ho však odvolali. Mužstvo hrá síce výborne v Lige majstrov, kde doteraz stratilo jediný bod po remíze so Záhrebom, ale v bundeslige je to veľmi slabé, vládne nespokojnosť s umiestnením v strede tabuľky. Ani v kabíne vraj nepanovali najlepšie vzťahy." Klub angažoval nového trénera, bývalého nemeckého reprezentanta Wolfganga Schwenkeho, a snaží sa vrátiť na pôvodné pozície, kde bol ešte počas minulej sezóny. "Nový tréner o mne vie, a už mi volal aj manažér, že by ma chcel vidieť v nejakom zápase za jeho mužstvo. V druhej lige by som mal byť iba do zimy, a potom si možno zahrám už aj v prvej bundeslige. Keď nie hneď za Rhein-Neckar Löwen, tak za iné mužstvo. Už sa totiž ozývajú prvoligové kluby, ktoré potrebujú pravú spojku. A byť dvojmetrovým ľavákom je dnes veľkou výhodou," teší sa Patrik veľkému záujmu o jeho služby. Prejavil ho HSG Wetzlar, či momentálne posledný celok najvyššej nemeckej súťaže Stralsunder HV. "Keby ma pustili, tak by to bolo prirodzene iba do klubu, ktorý im nie je konkurenciou, ktorý nemá v súťaži také vysoké ambície ako Löwen."

Vysoké ambície má i jeho TV Emsdetten, ktorý od začiatku novej sezóny vážne ašpiruje na postup do prvej bundesligy. Po 11. kole súťaže je na treťom mieste tabuľky so stratou šiestich bodov na vedúci TUS N-Lübbecke, a troch na druhý ASV Hamm, pričom má zápas k dobru. "Hráme v severnej skupine 2. bundesligy, ktorá je oveľa ťažšia ako južná, pretože je tam veľa bývalých celkov z najvyššej súťaže. Z desiatich zápasov sme iba jeden prehrali, a dva či tri sme smoliarsky remizovali, keď sme stále viedli a súper vyrovnal trebárs v poslednej sekunde. Aj dnes nás čaká ťažký zápas s Wilhelmshavenom, ale doma by sme ho mali vyhrať. Ešte ťažšie to bude v sobotu, keď ideme do Ahlenu, ktorý je v tabuľke iba o dve miesta za nami, ale má rovnaký počet bodov ako my."

Patrik prišiel do Emsdettenu po druhom súťažnom zápase, a o miesto v základnej šestke musí stále bojovať. Azda dánskeho trénera Larsa Walthera o jeho kvalitách konečne presvedčili štyri góly, ktoré nastrieľal v poslednom domácom zápase do siete Eintrachtu Hildesheim. "Potom ma hneď zobrali na osobku, takže zvyšok zápasu som prakticky už iba obstál. Ale mojim spoluhráčom to vyhovovalo, pretože sú veľmi rýchli, a so súperom sa už iba hrali ako mačka s myšou. Rád by som bol, aby som od trénera dostával tých šancí viac a viac, ale môj problém je vraj ten, že som ešte veľmi mladý. Furt mi to hovoria. Vraj je tých devätnásť rokov na to, aby som hrával v základe, ešte málo. Ja mám však pocit, že je to preto, lebo tréner už mal niektorých chlapcov, ktorým viac verí. Aj naposledy odohralo celý zápas iba sedem hráčov. Myslím, že sme na tom

tak dobre, že by mohli častejšie dostávať príležitosť aj ostatní. Nie je to iba vekom, pretože v kádri sú okrem mňa aj dvaja ďalší devätnásťroční chlapci, i keď, pravdupovediac, tí sú tam zatiaľ iba do počtu."

V Emsdettene nie je slovenský hádzanár jediný legionár, v družstve sú i traja Dáni, Bielorus Vladimir Goldin, Chorvát Duje Miljak, Švéd Patrik Kvalvik či Čech Petr Kust. "Väčšinou sú to mladí chlapci, výborná partia. Pokecať sa dá s každým, až na Dánov a Švéda, ktorí po nemecky nerozumejú, alebo sa iba tak robia. Z nemčiny som maturoval, takže nemám žiaden problém. V Emsdettene sa v nej môžem dokonca viac zdokonaliť ako v Mannheime. Tam je v mužstve veľa cudzincov, Rusov, Ukrajincov či Poliakov, a viac sa hovorilo východoeurópskym dialektom ako po nemecky. Pri rozhovoroch s novinármi či pre televíziu v Emsdettene som však spočiatku žiadal, aby na mňa hovorili trošku pomalšie, ale teraz je to už v pohode. Keď som tu prišiel, tak za mnou chodili novinári veľmi často, nechýbali pred tréningom, chceli rozhovor i po ňom."

Emsdetten je vari 30-tisícové mestečko neďaleko Münsteru. No ani do Mannheimu, keď ho zavolajú, to nemá Patrik ďaleko. "Po takých cestách je to tých tristo či štyristo kilometrov hračka. Hlavným sponzorom klubu je automobilka Citroen, a odvtedy čo som tu prišiel, som vymenil už tretie auto. Vždy dostaneme od nich najnovší typ, neviem či nie preto, že ho máme zabehať. V Mannheime som jazdil na klubovom aute Toyota Yaris, ktoré bolo celé označkované, takže každý vedel, že v ňom sedí hádzanár," smeje sa talentovaný Slovák v nemeckých službách. Nebyť automobilového sponzora, možno by mu v Emsdettene dali zabehať nejakého koňa. "Toľko koní, ako je tu, som ešte nevidel. Všade naokolo je plno fariem, kde ich chovajú, tu má koňa asi každý. Ale jazdia na nich iba po lúkach, lebo nevidieť, že by v mestských uliciach boli problémy s čistotou."

Apropó, sponzori. Tí sa do emsdettenskej hádzanej iba tak hrnú. "Sponzorov máme toľko, že niekedy mám v hale problém s orientáciou, občas sa mi stane, že mi lopta splýva s tými reklamnými panelmi. Asi aj preto, že mám trošku problémy s farbosleposťou. Aj preto mám pocit, že v Nemecku si nerobia starosti s farbou dresov. My hrávame v zeleno-bielych, a naposledy mal aj súper s Hildesheimu zelené. Alebo boli iné?" berie Patrik svoj malý očný defekt s humorom. Hlavne, že mu pri hre vôbec nevadí.

Hala, kde jeho klub hráva, nesie síce názov "Ems-Halle", ale fanúšikovia ho trochu pozmenili na príznačnejšie "Ems-Hölle". "Lebo je to naozaj peklo, ktoré v nej vedia naši priaznivci vytvoriť. Nedávno mali v rukách akési papierové vejáre, ktorými robili neskutočný rachot, bola to bláznivá atmosféra. Naša hala je taký malý kotol, človek sa v nej počas zápasu cíti veľmi dobre." Aj keď do hľadiska sa zmestí "len" 2200 divákov. "Ale počas našich zápasov je stále plná. Aj všade vonku bolo na naše zápasy vypredané. Je to niečo úplne iné ako v Košiciach, kde som každého diváka poznal po mene. Po tri a pol rokoch som si počas reprezentačnej prestávky doma ako divák tú ´atmosféru´ naozaj vychutnal... Ale zažil som už aj atmosféru počas zápasu najvyššej nemeckej súťaže, keď som sa bol pozrieť v mannheimskej SAP Aréne na duel mojich ´levov´ s Kielom. Prišlo štrnásťtisíc divákov, a videl som aj skvelý zápas, v ktorom dal Švéd Lövgren osemnásť gólov. Ale inak sledujem bundesligové zápasy v televízii. Nielen Rhein-Neckar Löwen, aj od ďalších hráčov sa toho dá veľa odkukať."

Telku má v baráku, kde si ho vzala do opatery jeho majiteľka. "Mám u nej k dispozícii nejaké izby, a ona mi varí aj perie. Väčšinou sú to veci s tréningu, iba zápasové dresy nechávame na vypranie v hale. Tá pani má asi päťdesiat rokov, a môžem povedať, že sa naozaj snaží aj s jedlom, lebo dvojmetrový chlap toho skonzumuje naozaj dosť. Má na to peniaze od klubu. Na bryndzové halušky by som ju asi nenahovoril, ale keď ju poprosím o nejakú špecialitu, ochotne mi ju pripraví. Väčšinou to robí tak, že mi niečo odloží aj na večeru, takže určite tam nehladujem. Keď sa dohodnem s nejakým spoluhráčom, ako dnes s Chorvátom Miljakom, zájdeme na obed či večeru aj niekam von."

Jeho klub je profesionálny. "I keď dvaja Dáni majú aj vlastnú firmu. Ale oni ju len riadia, takže sa môžu tiež naplno venovať tréningom. Tie sú raz, niekedy aj dvakrát denne, podľa potreby, aby vyšiel čas aj na regeneráciu. Ale voľného času mám stále dosť. Väčšinou chodím s chlapcami do kina, oveľa častejšie, ako som chodil v Košiciach." Na otázku, či by tam nemal chodiť radšej s miestnymi dievčatami, Patrik odvetil: "Čo sa týka dievčat, nie je o čom sa baviť. Skôr ujdú Švédky či Holanďanky, ktoré nám tiež chodia fandiť. To mesto leží totiž na severe, pri hraniciach s Holandskom, kde sa oplatí chodiť na syry, ktoré mám veľmi rád. Nemky sa mi veľmi nepáčia, takže ma tam asi neoženia... Ostatne, na to teraz nie je čas myslieť, mojím životom je najmä hádzaná."

Núka sa mu urobiť slušnú kariéru aj v slovenskej reprezentácii, odkiaľ mu už pravidelne chodia pozvánky. Tréner Heister s ním ráta nielen v blížiacej sa kvalifikácii na majstrovstvá Európy, ale aj na svetovom šampionáte v Chorvátsku, kde sa mužstvo s dvojkrížom na prsiach predstaví prvý raz v samostatných dejinách.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári