tvrdia, že ak získajú povolenie, budú ťažiť s minimálnym dopadom na životné prostredie. Právnik a environmentalista Jozef Šuchta hovorí, že dôležité sú dokumenty, nie reči.
KOŠICE. Ložisko Kuriškova, známe aj ako Jahodná, sa stalo stredobodom pozornosti v máji 2006, keď Obvodný banský úrad v Košiciach prerokovával návrh na určenie dobývacieho priestoru pre spoločnosť Kremnica Gold. Túto v roku 2003 odkúpila kanadská Tournigan Gold Corporation (už Tournigan Energy). Jej dcérskou spoločnosťou je Ludovika Energy, držiteľ práva na prieskum území na vyhľadávanie ložísk uránu, medi a molybdénu od Novoveskej Huty po Myslavu. Tam sa nachádzajú dve evidované ložiská uránu - Kuriškova a Novoveská Huta.
Vlna odporu
Zámer ťažiť urán v prímestskej rekreačnej oblasti Košíc sa stretol s odporom. Ochranári z Greenpeace, občianskeho združenia Sosna a ďalších argumentovali napríklad tým, že po vybudovaní uránovej bane dôjde k ohrozeniu celej rekreačnej oblasti, zdrojov pitnej vody, vrátane nádrže Bukovec. Varovali aj pred možným poškodením zdravia ľudí rádioaktívnym materiálom, uniknutým z takzvaného odkaliska na povrchu.
Ťažiť chcú hlbinným spôsobom
"Projekt bude realizovaný pod zemou, vonkajší prejav bude minimálny," zdôraznil v stredu Dorian L. Nicol, prezident Tournigan Energy.
Podľa Borisa Bartalského, prezidenta Ludovika Energy a šéfa Tournigan Energy pre Slovensko, za najvýhodnejší považujú nasledovný variant: "Ruda by sa dolovala a drvila v podzemí, popod zem by išla k úpravni rudy na povrchu. Tam by sa pomocou sódy bikarbóny z rudy vyrobil koncentrát oxidu uránu, čiže takzvaný žltý koláč, podotýkam nerádioaktívny. Kal, vzniknutý pri spracúvaní rudy, by išiel späť do bane. Zmieša sa s cementom a budeme ním vypĺňať prázdne priestory po vyťažení horniny. Žiadne odkalisko na povrchu nebude, vstup do bane a úpravňa rudy by boli na mieste, kde by sa k nim dostalo čo najmenej ľudí. Testy v rámci hydrogeologického prieskumu potvrdili, že je vylúčená kontaminácia vôd, aj tých v Bukovci. Nedovolí to zloženie hornín."
Výpočty zo septembra podľa Bartalského ukázali, že v ložisku je viac ako 5 miliónov ton rudy s obsahom 0,3 percenta uránu, čiže asi 14 600 ton tejto strategickej suroviny. Ako tvrdí B. Bartalský, slovenské jadrové reaktory spotrebujú ročne 313 ton uránu, takže Kurišková by mohla zásobiť Slovensko niekoľko desaťročí.
J. Šuchta: Lokalita je chráneným územím
Keďže ohlas verejnosti, ochranárov, mesta Košice aj Košického samosprávneho kraja (KSK) bol v súvislosti s ťažbou negatívny, opýtali sme sa Jozefa Šuchtu, právnika KSK a zároveň poradcu Sosny, či najnovšie informácie môžu znamenať aj zmenu postoja kritikov.
"Počkáme si na to, ak požiadajú o dobývací priestor, ako presne a konkrétne budú riešiť spôsob dobývania. Už v minulosti hovorili čosi a v dokumentoch to bolo inak. Podľa posledných geologických prieskumov sa tam vyťaží okolo 3 miliónov ton uránovej rudy. Čo bude s tými obrovskými haldami vyťaženej horniny? Viete si predstaviť, ako kdesi v podzemí uložíte takéto množstvo? Vyžiadalo by si to enormné finančné náklady."
J. Šuchta upozornil aj na to, že lokalita patrí medzi európske chránené územia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
