vlani na platy a odmeny starostov 22 mestských častí. Na platy viac než 14 miliónov, na odmeny takmer 2 milióny.

KOŠICE. Spomedzi starostov 8 veľkých mestských častí vlani najviac zarobili staromestský Ľubomír Grega (SDKÚ-DS), južanský Jaroslav Hlinka (nezávislý) a Daniel Rusnák (KDH) z KVP. Všetci traja prekročili milión.

Grega: Staré Mesto je naj

Suverén Grega za minulý rok takmer atakoval hranicu 1,5 milióna. Zdôrazňuje, že Staré Mesto má najväčší ročný rozpočet, vlani 109, teraz 114 miliónov, a je najdôležitejšou mestskou časťou.

"Máme 50 zamestnancov. Oproti iným mestským častiam zabezpečujeme matriku, vykonávame sobáše, vlastníme a prevádzkujeme Mestskú krytú plaváreň s 23 pracovníkmi. Sme zriaďovateľom 6 škôlok s vyše 100 zamestnancami, z toho pre 3 materské školy bez právnej subjektivity zabezpečujeme komplexný servis. Prevádzkujeme Múzeum V. Löfflera, klub dôchodcov, spravujeme budovu na Kmeťovej, kde je škola úžitkového výtvarníctva. V správe máme aj trhovisko na Hradbovej a Dominikánskom námestí, 5 detských a 2 basketbalové ihriská," argumentuje starosta.

Dodáva, že za rok 2006, odkedy ho prvýkrát zvolili v doplňujúcich voľbách, do opätovného zvolenia v riadnych voľbách, sa vzdal 200-tisícových odmien, ktoré mu poslanci navrhli.

Štvrtý Kažimír, šiesty Šaňa

Medzi starostami malých mestských častí dominovali vlani krásňanský Marek Kažimír (KDH), barčiansky František Krištof (nezávislý) a Ladislav Šaňa (RIS) z Lunika IX. Títo traja mali dokonca vyšší príjem ako starostovia ostatných 5 veľkých mestských častí.

"Snažím sa starostovať, ako najlepšie viem. Plat i odmeny mi schvaľujú poslanci. Tých, aj obyvateľov Krásnej sa spýtajte, ako sú so mnou spokojní," reagoval Kažimír.

Krištof: Nikdy nemám voľno

Krištof tiež so skoro 900-tisícovým minuloročným príjmom zdôvodňuje, že na rozdiel od väčšiny veľkých mestských častí zabezpečujú tie malé, bývalé dediny, verejné osvetlenie, údržbu komunikácií, kosenie a kompletnú správu územia vrátane výstavby komunikácií či sietí. "Rozlohou je Barca tretia najväčšia po Severe a Šaci. Každá malá mestská časť má svoje špecifiká. Obyvatelia dediny starostu poznajú a ten nemá voľno po pracovnom čase ani cez víkend, lebo je stále poruke a ľudia za ním prídu aj domov."

Šaňa: Riešim veľa problémov

Prekvapujúco pôsobí vysoký, 878-tisícový vlaňajší príjem starostu mestskej časti Lunik IX, ktorá má ročný rozpočet len 8 miliónov. Šaňa má síce najnižší možný plat podľa zákona, ale k nemu mu poslanci schválili maximálne odmeny, každý mesiac ešte 50 percent z platu. "Aj celé štyri roky (2002 2006) som tak dostával. Nechcem, aby ste mi navyšovali základný plat, lebo na to nemáme peniaze. Len tú odmenu mi dajte za to, že tu riešim toľko problémov," vyzval starosta poslancov v januári 2007. Tí mu to odklepli.

Opoziční starostovia bez odmien

Spomedzi veľkých mestských častí zarobili najmenej opoziční starostovia Pavol Mutafov (Smer-SD) zo Západu a Anna Jenčová (ĽS-HZDS) z Jazera. Tým nedali pravicové väčšiny v miestnych zastupiteľstvách k minimálnemu platu žiadnu odmenu.

Najhoršie platenými starostami malých mestských častí, aj celkovo, boli Monika Puzderová zo Šebastoviec, Peter Dzuro z Lorinčíka a Jozef Karabin z Pereša (všetci traja nezávislí).

JAROSLAV VRÁBEĽ

jaroslav.vrabelkorzar.sk

PLATY PRERÁTANÉ NA POČET OBYVATEĽOV

Malé mestské časti: Neprepočítavajte to

n Po prerátaní príjmu na počet obyvateľov sa však Dzuro (najmenšia mestská časť Lorinčík 393 obyvateľov) stal "najlepšie" zarábajúcim košickým starostom, pred nezávislou Adrianou Balogovou (Džungľa 597) a Puzderovou (Šebastovce 618). Viaceré malé mestské časti reagovali, že taký prepočet je zavádzajúci a tendenčný.

Puzderová: Neriešte naše platy, ale MHD

n Puzderová upozorňuje, že je rozdiel, ak na úrade robí okrem starostu len jeden pracovník, alebo niekoľko desiatok. "Myslíte, že v Košiciach je teraz najaktuálnejšia téma platy starostov? Občana by viac zaujímalo napríklad riešenie kolapsu v MHD. Skúste sa zaoberať napríklad prepočtom daňových poplatníkov, platiacich cestujúcich a platov a odmien v DPMK."

Birošová: Multifunkčná starostka

n Napríklad starostka Poľova Mária Birošová (nezávislá) vysvetľuje, že na úrade nemá prednostu, len 2 pracovníčky, takže si je sama sebe sekretárkou, kultúrnou referentkou a často aj doručovateľkou i dispečerkou zimnej údržby komunikácií.

n Najmenej korún na hlavu obyvateľa dostali Mutafov (najväčšia mestská časť Západ 40 241 obyvateľov), Monika Smolková zo Smeru (Furča 29 099) a Jenčová (Jazero 25 467).

Kupec: Aj prezidenta dajte do tabuľky

n Starosta Kavečian Ján Kupec (KDH) reagoval: "Ak by som prijal ako kritérium objektívnosti prepočet zárobku starostu na počet obyvateľov, tak prezident či predseda vlády sú najmenej ohodnotení ľudia! Aj ich zaraďte do tabuľky."

(jav)

ČO JE PLAT, ČO ODMENA

Poslanci môžu starostovi pridať

n Zákon určuje základný, minimálny plat starostu tak, že pre obce s určitým počtom obyvateľov stanovuje istý koeficient. Tým sa potom násobí hodnota priemernej mzdy na Slovensku za predchádzajúci rok.

n Napríklad pre obec s počtom obyvateľov od 20-tisíc do 50-tisíc (veľké mestské časti Košíc) platí koeficient 3,21. V roku 2006 bola priemerná mzda 18 761 Sk (vlani 20 146 Sk). Takže v roku 2007 nemohol starosta takej obce zarábať menej ako približne 60-tisíc Sk mesačne.

n Tento základný plat môžu ešte poslanci starostovi zvýšiť až o 100 percent. Navyše k tomu môže zastupiteľstvo schváliť starostovi tiež odmeny do výšky 50 percent platu (aj zvýšeného, nielen minimálneho).

n Teda starosta veľkej mestskej časti Košíc mohol za rok 2007 zarobiť minimálne 722-tisíc a maximálne 2 milióny 168-tisíc Sk.

(jav)

EVIDENCIE SEVERU A ŠTATISTIKOV NESEDIA

Takáčová má plat za 20-tisíc ľudí, bolo ich menej

n Zaujímavosťou je, že počet obyvateľov Severu klesol podľa jeho vlastnej evidencie koncom roka 2007 pod 20-tisíc. To je hranica, pod ktorou už je menší koeficient, znamenajúci nižší základný plat starostu. Andreja Takáčová (nezávislá) tak namiesto mesačných 60-tisíc mohla teoreticky zarábať len 52-tisíc. "Rozhodujúci je však počet obyvateľov ku dňu volieb a vtedy bol nad 20-tisíc," vysvetľuje prednosta miestneho úradu Peter Bajus (KDH).

n Pritom Štatistický úrad už tretí rok za sebou eviduje počet obyvateľov Severu nižší ako 20-tisíc. Navyše podľa tohto čísla mesto každý rok prideľuje mestskej časti dotácie na chod samosprávy. To predstavuje rozdiel niekoľko stotisíc Sk ročne v neprospech Severu. "My však máme vlastnú evidenciu. Štatistický úrad vychádza z iných údajov, pôvodne z ich sčítania obyvateľov v roku 2001. Tento problém sme riešili, ale neúspešne, je to komplikované," tvrdí prednosta.

(jav)

Poznámka: Všetky príjmy starostov sú uvedené v hrubom.

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári