V Košiciach vyhlásil V. Dvortsák Samostatnú slovenskú ľudovú republiku, našťastie trvala dvadsať dní

Za lupiča Šohaja ponúkli tri tisícky

11. novembra je Martina a ten zvyčajne prichádza na bielom koni. Pred 90. rokmi údajne na ňom neprišiel, ale bol to deň, kedy sa skončila prvá svetová vojna. Z Compiégue, kde Nemecko podpísalo kapituláciu, sa rozletela do celého sveta správa, ktorá zaznamenala koniec utrpenia miliónov ľudí. Bola to v dejinách prvá totálna vojna, pretože bolo do nej zapojené aj civilné obyvateľstvo a celé národné hospodárstvo krajín. Zmobilizovaných bolo vyše 65 miliónov vojakov a vyše 20 miliónov zranených.

Konjunktúra a útlm

Vojnové obdobie spomalilo rozvoj priemyslu v Košiciach, ktorý bol na rozhraní 19. a 20. storočia dosť stabilizovaný a v priebehu desaťročia (do roku 1914k) sa začali rozširovať už existujúce podniky, napr. Tabaková továreň, Franckova továreň na výrobu kávovín, strojárne a vznikali podniky s príspevkom mesta. Boli to elektráreň, vodáreň a kanalizácia, na ktoré sa mesto pripravovalo niekoľko rokov. Zamestnanosť bola tiež stabilizovaná, pričom pomer zamestnaných mužov a žien bol takmer rovnaký (1625:1601). Na prvom mieste v štruktúre bol potravinársky priemysel, na druhom strojársky a na treťom stavebný a taký bol aj rebríček zamestnanosti, aj keď je pravda, že pracovníkom chýbala potrebná kvalifikácia. Odborno-technické a ekonomické vzdelanie chýbalo aj v remeselníckom odvetví a to bola hlavná príčina, aby sa tento druh podnikania mohol rýchlejšie rozvíjať.

To bola aj príčina, prečo bol trh v Uhorsku nasýtený lacnými rakúskymi a nemeckými výrobkami. Domáce, aj keď za ich predaj štát snažil preferovať pred zahraničnými, boli "drahšie" vyrobené primitívnou ručnou technológiou.

Na začiatku 20. storočia bol v Košiciach výrazný stavebný ruch, o čom svedčí počet stavených povolaní: na prízemné a viacpodlažné budovy, na hospodárske stavby, prístavby a rekonštrukcie. To nebolo závislé od stavebných podnikateľov, ale od objednávky. Tá bola rôzna. Najväčší dopyt bol v roku 1910 - a to na 64 novostavieb a 93 prístavieb, vedľajších budov a rekonštrukcií. Aj v tomto odvetví bolo málo kvalifikovaných pracovníkov. Stavebný ruch v mesto bol prospešný pre vznik podnikov s rôznymi druhmi stavebných materiálov. Rozšírili sa aj podniky o výrobu nových dovtedy nepoužívaných materiálov ako je umelý mramor a kameň, farbené cementové dosky. Pri Franckovej továrni na kávoviny vyrástol nový závod na cementové výrobky. Postavil ho Žigmund Gölolner, ktorý s nimi dovtedy iba obchodoval.

Perspektívu pre takéto závody na cementové výrobky - ako rúry pre kanalizáciu aj pre cementové steny namiesto tehlových - bola sľubná. Okrem toho sa rátalo s asfaltovaním chodníkov v celom meste (prvá bola Mlynská v roku 1908). Košice boli v asfaltovaní jedným z prvých miest v Uhorsku.

Vypuknutím vojny sa utlmil aj stavebný priemysel - napr. projekt budovy pošty sa nerealizoval, čo malo pochopiteľne dopad na rozvoj služieb pošty. Podniky museli zmeniť svoj výrobný program - napr. Bauerneblov pivovar v náhrade sladu, veľkoobchodníci sortiment dovážaných výrobkov a surovín z iných európskych krajín. Uhorsko a v ňom Košice prešli na vojnové hospodárstvo.

Oddanosť monarchie Nemecku

Na začiatku sme spomenuli, že prvá svetová vojna bola totálna. Treba povedať aj to, že Rakúsko-Uhorsko bolo najvernejším a oddaným spojencom Nemecka. Po smrti Františka Jozefa I. nastúpil na rakúsko-uhorský trón Karol I. Habsburský netušiac, že bude posledným rakúskym cisárom a uhorským kráľom. Stoj čo stoj chcel udržať monarchiu a snažil sa preto čo najskôr ukončiť vojnu. Bez vedomia Nemecka sa pokúsil o uzavretie dohody o separátnom mieri s Francúzskom. Po tomto pokuse musel Karol I. verejne podporiť Nemecko. To pre Rakúsko-Uhorskú monarchiu znamenalo úplné podriadenie jej vojenskej sily, priemyslu a iných odvetví národného hospodárstva Nemecka. Po tejto panovníkovej podpore Nemecku zosilnela pomoc dohodových mocností v boj za rozpad monarchie. 12. novembra bola vo Viedni vyhlásená republika Nemecké Rakúsko, cisár Karol sa zriekol moci, ale ešte jeden deň ostal uhorským kráľom. 13. novembra podpísal vyhlásenie, že sa zrieka doterajšieho podielu na výkone štátnej moci. V ten istí deň sa konferencia Americkej rusínskej rady vyslovila za pripojenie Podkarpatskej Rusi k Česko-slovenskému štátu. 11. decembra vyhlásil v Košiciach V. Dvortsák samostatnú slovenskú ľudovú republiku, ktorej sídlom sa mal stať Prešov. Dvortsákov slovenský štát trval krátko - do 30. decembra 1918, kedy prišla do Košíc Česko-slovenská armáda. Niektorí sa vyjadrili, že to bola "taká podenková republika".

Situácia sa postupne konsolidovala a hoci bola vyhlásená Česko-slovenská republika ešte pred kapituláciou Nemecka, Košičania sa obávali návratu monarchie, ako sme písali 31. októbra 2008. Zásobovanie obyvateľov bolo zabezpečené. Lístkový systém fungoval, i voľný predaj niektorých potravín, plodinová burza s cenami nepreháňala, nie však priekupníci a kšeftári. Koľko mal v prvých povojnových rokoch Protiúžerový úrad v Košiciach pracovníkov sa nám nepodarilo zistiť, ale podľa pravidelných správ v novinách Slovenský východ musel dobre fungovať, keď denne len na košických trhoch objavoval podvodníkov a kšeftárov s potravinami. Súd im vymeriaval pokuty aj väzbu a mohli si vybrať medzi týmito dvoma postihmi. Prevažovalo väzenie.

Východoslovenské mestá sa usilovali zabezpečiť ich normálny chod, poskytnúť priestory novým inštitúciám, byty ich pracovníkom, vybudovať samosprávu podľa nových pravidiel a postarať sa o jazykové kurzy slovenského jazyka, v súvislosti s novou terminológiou. (Prvé kurzy boli v Štátnej ľudovej škole na terajšej Hviezdoslavovej ulici, kde je knižnica).

Magistrátne zriadenie

Do Bratislavy zvolávali, častejšie zástupcov väčších slovenských miest na spoločné rokovanie. Dôležité boli dve 4. júna 1921, de sa zišli zástupcovia všetkých politických strán týchto miest pod vedením Dr. Vavra Šrobára. mali rokovať najmä o tom, aby sa municipiálne mestá Bratislava a Košice pretvorili na mestá s magistrátnym zriadením, niektoré obce na veľké (napr. Komárno) a ďalšie veľké obce na mestá. Druhým podujatím bolo stretnutie mešťanostov všetkých slovenských miest kvôli jednotnému postupu v realizovaní novej legislatívy. Vytvorili prvý zväz miest na Slovensku a v Bratislave bola jeho prvá konferencia. Vzišlo z nej memorandum, v ktorom navrhli, aby mestá s počtom obyvateľov nad desaťtisíc, boli zlúčené s okolitými obcami do mestských okresov. Na ich čele by mal byť mešťanosta, vymenovaný vládou, nie volený občanmi. Volení mali byť úradníci a po šiestich rokoch by ich potvrdil župan doživotne. memorandum odovzdali ministrovi pre správu Slovenska Dr. Mišurovi. Mesto Košice na konferencii zastupoval mešťanosta Mutňanský. Minister sa osobitne stretol s mešťanostami aby operatívne riešil problémy zásobovania. Z košických neboli vtedy žiadne, okrem požiadavky o zvýšenie prídelu tabakových výrobkov na desať dní po stovke cigariet alebo 25 cigár. Z dnešného pohľadu sú to malichernosti, no pre človeka tej doby a fajčiara dôležitý prostriedok pre jeho spokojnosť v takej zložitej povojnovej realite. Mešťanosta dohodol s ministerstvom, že zvýšený prídel si budú môcť občania Košíc vybrať aj za predchádzajúci mesiac.

Na konferencii mešťanostov hovorili aj o kriminalite. Ako zaujímavý z tej doby je "prípad" Nikola Šohaj lúpežník. Na Podkarpatskej Rusi, kde šarapatil, ho stále nevedeli chytiť. Vláda vydala vyhlášku s výzvou, ktorou vypísala tritisícovú odmenu tomu, kto ho pomôže policajným orgánom vypátrať. O kúskoch tohto povestného lupiča kolovali najrôznejšie povesti. (Nikola Šohaj lúpežník sa stal termínom pre dielo Ivana Vlbrachta). Na bránach, plotoch a verejných budovách bola vylepená vyhláška s lákavou ponukou za jeho dolapenie no bezvýsledne.

Z konferencie Zväzu slovenských miest vyplynuli aj perspektívne plány obnovy zničených objektov, najmä v kúpeľných strediskách a oživenia cestovného ruchu v mestách. Ten bol v Košiciach pred vojnou dosť čulý, lenže po nej boli drahé hotely. Preto sa Zväz Československých hotelierov dohodol rozdeliť hotely v republike do troch skupín podľa počtu obyvateľov.

V Košiciach bola stanovená cena izieb na osem, sedem a šesť korún za noc a osobu, takže pri vtedajšej bytovej kríze si mohli dovoliť bývať v hoteli aj úradníci. Znížením cien neutrpeli hotelieri, lebo mali väčšiu vyťaženosť. Mnohí majitelia bytov prišli o príjem z podnájmov, za ktorých prehnané ceny bolo niekoľko aj odsúdených.

Pripravila Soňa MAKAROVÁ

Autor: Museli dohodnúť vyšší trest

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári