Svoje srdce aj krv má slovenské, ale rozum - ten už má vraj český

V rámci Dní českej kultúry si cestu do Košíc našla popredná česká herečka Taťjána Medvecká, ktorá tunajšiemu publiku ponúkla monodrámu Poprvé vdaná. Keďže na východe Slovenska mala viacero predstavení a strávila tu niekoľko dní, mala dostatok času na rozhovor. S úsmevom a v dobrej nálade nám porozprávala, prečo sa stále cíti z časti Slovenkou i to, prečo považuje za riziko upísať sa súčasným seriálom.

Obidvaja jej rodičia pochádzajú zo Slovenska. Narodila sa už v Čechách, no tvrdí, že slovenská nátura sa z nej nevytratila.. "Ako by aj mohla? Ja by som to povedala asi takto - srdce aj krv mám slovenské, no som už veľmi ovplyvnená tým, že som vyrastala inde. Takže rozum - ten už mám český. Som taký mix," prezradila so smiechom.

Jej otecko vyštudoval v Čechách vysokú školu a už tam ostal. A mamička videla Prahu na vlastné oči po prvý krát, keď mala 19 rokov, v roku 1938. "Praha ju doslova očarila a keď skončila vojna, tak mala pocit, že sa jednoducho musí do nej vrátiť. Hovorila mi príbeh o tom, ako cestovala na streche vlakového vagónu. Znelo to ako z filmu. S maličkým kufríkom prišla v Prahe na úrad práce a pýtala sa, či by pre ňu čosi nemali. Opýtali sa jej, čo vlastne vie, tak povedala, že pracovala ako zubná inštrumentárka a tiež by sa mohla starať o deti. Hneď ju poslali za jednou pani doktorkou, ktorá hľadala práve zubnú inštrumentárku a tiež slečnu k deťom. Takže rovno z úradu práce šla na Ulicu Juhoslovanských partizánov v Prahe 6 a býva tam dodnes..."

Na Slovensko však T. Medvecká pravidelne za starými rodičmi nechodievala... "Z otcovej strany som nepoznala ani starú mamu ani starého otca, zomreli skôr, ako som sa narodila. No a z mamičkinej strany to tiež bolo dosť komplikované. Takže som bohužiaľ nebola to dieťa, ktoré chodieva každé leto k starým rodičom. Ale na Slovensko sme chodili čas od času, mám tu veľa príbuzných. Aj teraz, keď som prišla hrať na východ Slovenska, do Kežmarku za mnou prišla rodina spod Tatier, aj v Košiciach som sa stretla s tetou... Rodinné väzby sa snažím udržiavať."

V Košiciach strávila T. Medvecká niekoľko dní, pretože s hrou Poprvé vdaná sa v rámci Dní českej kultúry predstavila nie len v metropole východu ale aj v Kežmarku, Prešove a Levoči. "Túto hru mám v repertoári od roku 2002. Nerobím si zoznam odohraných predstavení, ale odhadom som túto monodrámu hrala možno aj osemdesiatkrát. Mám pocit, že som s ňou obišla už všetky divadlá. Hehe. No, ak ešte budú mať niekde diváci záujem, tak prídem, ale ak nie, nič sa nedá robiť, aj keď ju hrám rada, hrať ju prestanem, všetko má svoj koniec."

Chcela byť baletkou

Javisko lákalo T. Medveckú od detstva, netúžila však najprv po herectve, ale chcela sa stať baletkou. "Ani neviem, čo ma k tomu tak veľmi lákalo, jednoducho to bolo vo mne. Keď som začula hudbu, začala som sa vykrúcať a tancovať. Rodičia si to všimli, vzali ma do baletnej prípravky a ja som bola celá šťastlivá." Ak však mala chuť tancovať, prečo práve balet? "No, povedzme si pravdu - nebolo veľa možností. Keď som sa začala takto prejavovať, bolo to niekedy v konci 50-tych rokoch. Existovali možno tak súbory ľudových tancov no a potom balet."

Už od detstva chodila do Ľudovej školy umenia, ktorú viedla Jiřina Stránska, herečka divadla E. F. Buriana. "Bolo to mimoriadne miesto, chodili tam napríklad Jaromír Hanzlík, Petr Štěpánek, Naďa Konvalinková, Jana Paulová... Silne nás to ovplyvnilo a možno aj preto sme všetci ostali pri divadle."

Už počas štúdií na DAMU dostávala prvé príležitosti na doskách Národného divadla a hneď po absolvovaní jej ponúkli aj miesto. "Mala som hlavne túžbu hrať, hrať a hrať. Časy, kedy som tam nastúpila, boli krásne ale zároveň veľmi ťažké. Mala som šťastie na skvelých režisérov a hercov, ale doba bola zložitá."

Bola len mladou začínajúcou herečkou a zrazu sa stala kolegyňou hercov a herečiek, ktorých zbožňovali celé Čechy ale aj Slovensko... "Keby som nad tým takto vtedy uvažovala, asi by som sa zbláznila. Opovážiť sa hrať po boku pána Hrušínského, Kemra, paní Medřickej! Ale mladosť má v sebe akúsi samozrejmosť, dravosť, voľnosť, možno aj drzosť- aj keď v mojom prípade tam tej drzosti veľa nebolo. Nikdy som nemala vysoké sebavedomie. Ale možno práve to, že tí, ktorých som si najviacej vážila sa ku mne správali veľmi pekne, ľudsky, kolegiálne, spôsobilo, že som sa trochu upokojila a začala si aj viac veriť."

Dostávala množstvo dobrých príležitostí, pomaly rástlo jej herecké sebavedomie... "Vždy hovorím, že sme spolu s mojou milou kolegyňou Janou Bouškovou už ´inventárne čísla´ spolu sme v roku 1975 nastúpili a sme tu doteraz. Počas môjho angažmánu v ND som sa vydala, narodili sa moje dcérky. Len sa tak usmievam, aký je teraz v ND baby-boom, ako si mladé herečky medzi sebou strážia deti, požičiavajú si kočíky a veci na osoh, radia sa, navštevujú sa, žijú spoločne... To je úžasné a veľmi im to prajem. Za našich čias boli vzťahy medzi hercami viac uzavreté. Predsa len doba bola taká, že človek bol v strehu a stále tam bol prítomný strach. Dnes je atmosféra v divadle neporovnateľne slobodnejšia."

Hoci má T. Medvecká na svojom konte množstvo filmov a televíznych projektov, sama sa označuje hlavne za divadelnú herečku. "Jednoducho to takto cítim. Divadlo je mi oveľa bližšie. Priamy kontakt s publikom a nie "chladné oko kamery". Hoci sa občas na javisku pasujem s vlastnými chybami, predsa len sa tu cítim istejšia. Navyše vo filme je herec dosť výrazne obmedzený tým, aký je výzorom typ. Ja som aj žartovala, že som najprv hrala škaredé káčatka, potom ženy zmietané osudom, až kým som sa neprepracovala k mŕtvolám. Hehe. Vlani som s režisérom Zdeňkom Troškou nakrútila rozprávku Najkrajšia hádanka. No a čo myslíte, že som hrala? Postavu dobrej sedliačky? O nie - hrala som zlú, prefíkanú dvornú dámu. Hehe. No v divadle je to inak. Tam oveľa viac záleží na fantázii, na tom, čo sa odohráva medzi javiskom a hľadiskom."

Do nekonečných seriálov sa nehrnie

Hoci má oveľa radšej divadlo, ktoré jej ponúka príležitosti, ktoré naozaj stoja za to, občas si ´zgustne´ aj na práci pred kamerou. "Hlavným hľadiskom je kvalita textu a osobnosť režiséra. Cez prázdniny som porušila svoju zásadu nerobiť a odpočinúť si a prijala ponuku českej televízie na seriál Poste restante, ktorý napísal mladý, podľa mojej mienky veľmi nadaný autor Marek Epstein. Bolo to iba 7 dielov, uzatvorený tvar, kde som presne vedela, aká je moja figúra, kde sa začína a kde sa končí, do detailu prepracovaný scenár, režírovaný Karlom Smyczkom. Na jar som si s chuťou zahrala v cykle Súkromné pasce, kde som hrala riaditeľku v epizode Iná láska. Ocenila som odvahu dramaturgie televízie NOVA , s ktorou sa pustila do kontroverzných tém.

V tomto čase nakrúcam v seriáli Expozitura, ktorý chystá tiež televízia NOVA. Ide o malú rolu, nešťastlivú mamu dvoch synov, ale zdá sa mi, že scenár je veľmi dobre napísaný. Pracovať na konkrétnej postave v menšom, uzatvorenou celku mi v tejto dobe, keď hrám až 20 predstavení mesačne, vyhovuje viac, ako ponuka na účasť v nekonečnom seriáli, kde neviem presne, do čoho presne by som išla a ako by sa mi darilo všetko zvládať."

T. Medvecká je nositeľkou ocenení Neviditeľný herec za prácu v rozhlase a tiež Ceny Františka Filipovského za dabing. "Rozhlas je balzam na moju hereckú dušu. Nachádzam tu, čo mi neponúka film. Závažné a ťažké úlohy, kvalitné texty. Ak máte čítať napríklad z denníkov Virginie Woolfovej, žiada to veľkú domácu prípravu a sútredenie. Odchádzam zo štúdia, hlava sa mi krúti, ale mám dobrý pocit, že sa snažím sprostredkovať niečo, čo má zmysel, čo má neoddiskutovateľnú hodnotu."

Pri dabingu je to znovu o čomsi inom. Mnohí herci tvrdia, že sa pri dabovaní môžu čo-to naučiť, no T. Medvecká o tom trochu pochybuje. "To je ťažko povedať. Nemyslím si, že je podstata hereckej tvorby prenosná. Každý herec je iný, svojský. Navyše v dabingu iba vyfarbujete už dopredu hotový tvar. Je to technická disciplína. Musím vedieť, ako s postavou, ktorú dabujem, dýchať, jej rytmus sa musí stať mojím rytmom."

S manželom má T. Medvecká dve dcéry - Katarínu a Kristínu. Obe síce po mame podedili veľa, ale ani jedna sa nerozhodla stať herečkou. "Katarína vyštudovala politológiu a medzinárodné vzťahy a hoci teraz poberá skúsenosti v medzinárodnej obchodnej firme, myslím si, že najradšej by prednášala politickú filozofiu na vysokej škole.

Kristína je uhranutá filmom, takže študuje na FAMU - zatiaľ produkciu, hovorím zatiaľ, lebo pri nej človek nikdy nevie, čo všetko sa môže zmeniť. Obi dve zdedili po manželovi schopnosť analytického myslenia, tak uvidíme, kde sa podejú…."

V poslednej dobe má T. Medvecká pracovných príležitostí viac ako dosť, takže ak si nájde voľný čas len a len pre seba, tak doháňa spánkový deficit. "Asi je to problém každého herca. Všetci by sme potrebovali viac spať, len nemáme na to čas... Môj divadelný život dosť výrazne určuje aj ten súkromný. Mám teraz obdobie, kedy veľa hrám, skúšam. Účinkujem nie len v Národnom divadle, kde mám stále angažmán, ale aj v iných divadlách, jazdím po zájazdoch, recitujem, čítam knihy pre slepeckú knižnicu, nakrúcam audioknihy, a podobne, takže na oddychovanie veľa času nemám. Ale na to sa ja nesťažujem, som totiž tak trochu workoholik," dodala na záver.

Dátum narodenia: 10. november 1953

Znamenie: Škorpión

Miesto narodenia: Praha

Ukončené vzdelanie: DAMU

Rodinný stav: vydatá, dve dcéry

Relax: spánok

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Stres uvoľňuje potokmi sĺz

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári