kastingy na ďalší ročník súťaže krásy a už zajtra odlieta do Juhoafrickej republiky, kde sa v Johanesburgu uskutoční celosvetové finále Miss World. Rodáčka z neďalekej Sene a študentka košickej Vysokej školy leteckej sa samozrejme na finále teší, ale priznáva, že je z toho v poriadnom strese.

Už počas uplynulého víkendu si pobalila jeden kufor, v pondelok večer pobalila druhý... "Urobila som si v balení systém. Napríklad viem, že v prvom kufri mám najprv pobalené športové oblečenie. Mám zoznam, kde je spísané všetko, čo som si vzala. Napríklad - červené tričko s kvietkom, zelené nohavice a podobne. Mám to všetko spísané, poukladané na seba, aby som presne vedela, kde mám čo hľadať a čo všetko už v kufri mám. Takže keď sa postavím pred kufor a pozriem do zoznamu, tak budem vedieť, či mám hľadať na spodku kufra, alebo niekde inde. Tento systém mi poradil otec a som veľmi rada, že som si to takto pobalila. Lebo keď mi na začiatku prišiel zoznam toho, koľko mám mať so sebou oblečenia, tak som sa riadne vyľakala. Teraz už viem, čo všetko si beriem a mám pocit, že sa to nejako bude dať zvládnuť."

Edita strávi v Johanesburgu pomerne veľa času, každý deň bude mať rôzne povinnosti spojené s finále a nemôže si dovoliť chodiť na rôzne akcie v tom istom oblečení. "Pomerne veľa oblečenia, ktoré si beriem so sebou, je moje vlastné. Dosť veľa som teraz pred finále nakupovala. No a na samotné finále budem mať šaty od Veroniky Hložníkovej, večerné šaty mi požiačala aj Jitka Klett. Je pravda, že večerné šaty zaberejú v kufri veľa miesta. Takže sa snažím ich skladať, skladať, skladať. Potom ich budem žehliť, žehliť, žehliť..." (Smiech.)

Dobré vraj je, že má rozťahovacie kufre, do ktorých sa toho vmestí pomerne veľa. Nesmie toho byť však viac ako 23 kíl, čo je hranica. "Ale prvý kufor, ktorý je plný tričiek, nohavíc, sukní či blúzok, vážil 18 kíl, takže verím, že sa mi podarí nejako sa zmestiť do limitov. Horšie to asi bude s druhým kufrom, do ktorého sa mi nevmestí veľa vecí. Dávam totiž do neho spomínané šaty na finále, na ktorých je dvetisíc swarovského kameňov. Tie asi budú pomerne ťažké. No a tiež jedny večerné šaty, ktorých súčasťou je pomerne masívny kovový opasok tiež vykladaný kameňmi. Aj ten bude ťažký. A k tomu kroj. Kroj sám o sebe je tiež pomerne objemovo veľký a ťažký... Ten druhý kufor bude veľmi vzácny."

Kroj potrebuje Edita kvôli voľnej disciplíne, v ktorej sa predvedie vo fľaškovom tanci. "Pôvodne som chcela nacvičiť nejakú choreografiu ako mažoretka, ale bolo mi povedané, že by mi to porota nevedela hodnotiť. Tak sme sa rozhodli, že prinesieme do Afriky trochu slovenského umenia. Zašla som do folklórneho súboru Čarnica, kde sa ma ujali Miško a Zuzka Šoltésovci. Ako prvé sa ma opýtali, s kým budem tancovať. Nuž - sama. Bola by hlúposť nacvičovať niečo, čo je prvotne určené na párový tanec, takže sa rozhodli pre fľaškový. Síce ho pôvodne tancovali len chlapi, ale už ho tancujú aj ženy."

Pustili sa teda do nácvikov. "Ja som bola hotové drevo. Pri poslednom tréningu mi Miško povedal, že na začiatku neveril, že to nakoniec budem ovládať. Prvý deň - to bolo úplné zúfalstvo. Nevedela som predkopávať, nedokázala som zopakovať ani ten základný poskok. Nechytala som sa na hudbu. Ten tanec bol pre mňa absolútne nepochopiteľný. Ale teraz je to už dobré, už dokážem vnímať rytmus hudby. Aj o polnoci som schopná to zatancovať! Od začiatku som sa bála toho, že mi vypadne, čo mám robiť, že sa mi popletú melódie. Lebo pri fľaškovom tanci je dôležité myslieť dopredu. Tancovať v istom momente to, čo tancovať treba, ale zároveň myslieť na nasledujúce kroky..."

Edita priznáva, že sa bojí nie len toho, že sa jej popletú kroky počas tancovania, ale že má z celého účinkovania na finále neskutočný stres. "Chytám krízy. Snažím sa vyventilovať, ale sú to neskutočné nervy. Ide o to, že nejdem do Johanesburgu ako Edita Krešáková, ale ako zástupkyňa Slovenska. Na základe mňa si ľudia urobia mienku o nás... A to vnímam ako veľkú zodpodvednosť." Vyventilovať sa snaží plačom. "Priznávam, že som ten typ, ktorý sa dokáže uvoľniť tak, že sa vyplače. Takže za posledné dni to už boli celé potoky sĺz. Snažím sa nejako na to nemyslieť a upokojujem sa, že už mám mnoho skúseností z modelingu a toto finále hádam nebude oveľa iné. Uvidíme."

Svoje šance na úspech medzi ostatnými dievčatami nevie odhadnúť. "To je veľmi ťažko povedať. Hlavne - budú tam také rôznorodé typy dievčat, že sa to vlastne ani nedá porovnávať. No a nakoniec - všetky sú kráľovné krásy svojej krajiny, takže nepekné dievča tam nenájdete..." Finále je 13. decembra, Edita by sa domov mala vrátiť na druhý deň.

kid

Autor: Stres uvoľňuje potokmi sĺz

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári