MIROSLAV SAMBOR, miroslav.samborkorzar.sk
Mamou dvoch krásnych dvojičiek, ktoré v stredu večer našli v Hniezde záchrany prešovskej nemocnice, je 36-ročná Košičanka Zuzana Pevná. Doviedlo ju k tomu zúfalstvo. Z mesta ju nepriazeň osudu zaviala až na samotu v malom domčeku iba pár metrov od železničnej stanice Ružín pri obci Malá Lodina. Tam sa stará o ďalšie tri deti. Prípad vzbudil veľkú pozornosť, lebo sa na Slovensku prvýkrát stalo, že v hniezde záchrany skončili dvojičky. Podľa dňa v kalendári, kedy personál nemocnice deti našiel, im dali mená Martinka a Martinko. V skutočnosti majú v rodných listoch zapísané mená Patrik a Patrícia.
KOŠICE. Po prvých medializovaných informáciách o nájdení dvojičiek v Hniezde záchrany sa na internete rozpútala medzi Slovákmi doslova slovná "vojna". Niektorí ženu zatracujú, iní chvália, že deti nehodila po pôrode do kontajnera.
Dvojičky porodila v Košiciach
Keď sme pani Zuzanu navštívili v jej príbytku, práve varila dcérkam večeru. Na prvý pohľad bolo vidieť, že aj keď Julka (5 rokov), Vikinka (3) a Nikolka (16 mesiacov) vyrastajú v skromných pomeroch, sú obklopené maminou láskou a starostlivosťou.
"Počas tehotenstva mal môj druh na stavbe vážny úraz hlavy, bol operovaný, odobrali mu čosi z hlavy, bol dva mesiace v kóme. Potom mňa ani deti vôbec nespoznal, musí byť na psychiatrii pod stálym lekárskym dozorom," opisovala nám svoj neľahký osud Zuzana, vyučená sústružníčka-frézarka. "Doteraz druh nevie ani o tom, že sa stal otcom dvojičiek."
Deti sa narodili 2. novembra okolo pol piatej ráno, mama ich priviedla na svet vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura na Rastislavovej ulici.
"Táto chata vlastne patrí železniciam, moja sestra so švagrom ju majú v prenájme. S druhom sme bývali v Košiciach v rôznych podnájmoch, na Furči, Ťahanovciach, Terase. Keď však na nás začali prenajímatelia tlačiť a nájomné zvýšili až na 12-tisíc korún mesačne, museli sme odísť, lebo sa to nedalo finančne zvládnuť. Sestra mi ponúkla ubytovanie v tejto chalúpke, žijeme tu už piaty rok," uviedla pani Zuzka.
Matka musí podstúpiť testy DNA
Život nemá ľahký. Pitnú vodu musí nosiť a nosila ju v asi 30-litrových bandaskách aj ako tehotná s dvojičkami zo vzdialenosti asi jedného kilometra. Ako úžitková jej slúži dažďovica, nachytaná do sudov, vlastnoručne rúbe a chystá drevo, aby jej dievčatká mali teplo.
"Viete, dvojičky som dala do hniezda záchrany preto, lebo nebolo iné východisko. Najprv som si ich vzala domov, ani mi nenapadlo, že ich odložím," tvrdila so slzami v očiach Zuzana. "Avšak po narodení Paťka a Paťky bolo treba vybavovať kopu vecí. Keď mi lekár po pôrode blahoželal k dvojičkám, čosi som začala v šoku na neho kričať, neviem už, ani čo. Sama so sebou som mala čo robiť. A keď som počula o hniezde záchrany... Jednoducho, bolo treba nájsť nejaké východisko. Po piatich rokoch už nevládzem. Všetko sa mi začalo sypať na hlavu," vyznala sa utrápená mama.
Do prešovskej nemocnice ju podľa jej slov odviezol brat. Keď deti vložila do inkubátora, za rohom ešte počkala, kým si deti všimne niekto z nemocnice.
Hneď na druhý deň to oľutovala
"Keď som deti dala do Hniezda záchrany, mali so sebou očkovacie preukazy, prepúšťaciu správu z nemocnice, takže v prešovskej nemocnici vedeli od prvej chvíle, kto tam deti nechal. Chcem ich obe späť, už na druhý deň som ľutovala svoje rozhodnutie. Nebolo však naozaj iného východiska, po pôrode som bola a ešte stále som v takom zdravotnom stave, že sa to nedalo zvládnuť. Teraz som začala o deti bojovať, mám na to šesť týždňov. Kým ich však dostanem, musíme absolvovať testy DNA, ktoré potvrdia, že som ich matka, a to môže trvať asi šesť až sedem dní. Viete, cez deň vám to, čo sa stalo, ani nepríde na um, ale v noci je to strašné. Všetko na mňa padá," dodala matka, ktorá chce dať svojim deťom len to najlepšie.
Ale nemá z čoho. "Kým bol druh v poriadku, pracoval, keď nemohol, išla som ja. Teraz nemám žiadne peniaze, okrem materského príspevku a rodinných prídavkov 6 200 korún mesačne."
Z toho iba za elektrinu platí mesačne 2 500 korún. Dvojičky dokonca stále nemajú oficiálneho otca, lebo ten zo zdravotných dôvodov nemôže písomne priznať otcovstvo.
Chce len strechu nad hlavou
Z prežitých útrap Zuzana úplne osivela, iba niekoľko hodín pred naším stretnutím jej kamarátka Eva zafarbila vlasy. Žena, ktorá dáva všetku svoju lásku deťom, si želá iba jediné. Aby jej niekto pomohol k získaniu vlastnej strechy nad hlavou. Aj preto, lebo malá Julka by mala onedlho začať navštevovať materskú školu a perspektíva ďalšieho bývania v domčeku pri železničnej stanici nie je veľmi ružová.
Podľa jej slov pre chystané rozširovania železničnej trate má byť zbúraná nielen stanica Ružín, ale aj terajšie útočisko Z. Pevnej a jej troch dievčatiek.
Autor: 1786
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
