V propozíciách sľubovali rovinatú trať,

ale v írskom dialekte to boli vraj kopce

Zlatým klincom sezóny pre najlepšieho slovenského maratónca Imricha Pástora z košického Obal servisu mal byť aj tohto roku Medzinárodný maratón mieru. Aj bol, i keď to zlato v nepríjemných poveternostných podmienkach trochu skorodovalo. Imro slovenský titul obhájil, aj keď po polovici trate v nerovnom súboji s vetrom viac-menej rezignoval.

Azda aj to bolo dôvodom rozhodnutia jeho trénera Pavla Madára, že oproti pôvodným plánom sa v ich sezónnom kalendári objavil ešte jeden maratónsky beh, v írskom Dubline. Pozoruhodné je to, že tréner ho naordinoval svojmu zverencovi iba tri týždne po košickom maratóne. A Imrich Pástor ešte nikdy v živote nebežal dva maratóny v jednom roku... "Na Medzinárodný maratón mieru som sa cítil dobre pripravený, ale zásluhou zlého počasia som ani ja nemal ideálny deň," vraví zamestnanec U.S. Steelu. "Tréner ma sprevádzal na trati, a asi po 25. kilometri sme si povedali, že to nemá význam, aby som sa proti takému vetru trápil. Keďže v prvú októbrovú nedeľu sa veľa urobiť nedalo, dostal som pokyn, aby som, jednoducho, dobehol do cieľa. Po košickom maratóne prišiel tréner s myšlienkou, že by som to ešte raz mohol skúsiť, aby som zúročil formu, ktorú som mal pred MMM, že už tri týždne po maratóne sa dá bežať ďalší."

Najskôr uvažovali o Florencii, kde ho lákal aj tréner niekoľkonásobného líbyjského olympionika Aliho Ezayediho Gabriel Valiska, ale Pavol Madár ukázal prstom na mape na írsky Dublin. "Dublin zvíťazil aj preto, lebo by sme za ten mesiac, kým by som sa postavil na štart vo Florencii, asi veľa nenatrénovali. Maratón vo Florencii bol až dva týždne po Dubline, takže nemalo význam, aby sme ten štart nejako odďaľovali."

Nebolo sa čoho báť, lebo organizátori dublinského maratónu sľubovali v propozíciách príjemnú rovinu. "Stálo tam, že ide prevažne o rovinatú trať, čo mi vyhovovalo. No o rovine sme mali trošku iné predstavy. Rovina asi v írskom dialekte znamaná - kopce. Bežalo sa po vonkajšom mestskom okruhu, ktorý bol mimoriadne členitý."

Protest by asi nebol účinný, a Imro to nechcel predčasne zabaliť, keď mu organizátori odpustili aj štartovné. "Nemusel som ho platiť, pretože po príchode ma na základe môjho času preradili medzi top bežcov, do najlepšej päťdesiatky. Vedel som však, že na takej členitej trati svoj osobák asi nebudem atakovať. Myslel som si, že medzi toľkými kvalitnými bežcami nemám šancu ani na umiestnenie v tridsiatke. Napokon to bol pre mňa jedinečný maratón. Prvý raz v živote som bežal dva maratóny v takom rýchlom slede po sebe, a bola to pre mňa tá najlepšia skúsenosť. Prvý raz som nemal prakticky žiadne problémy, nezranil som sa, bolo super, že ma nič nebolelo, cítil som, že môžem bežať na vysokej úrovni..."

Pretekár Obal servisu skončil na 20. priečke v priemernom čase 2:28:51. "Nebolo to ani také ťažké, že som skončil dvadsiaty. Musím však povedať, že som bežal asi na 65 až 70 percent, maratón sa sa totiž nedá bežať osamote. V Dubline nebol problém dobehnúť aj v prvej desiatke, ale ja nie som pretekár takej výkonnosti, aby som to odtiahol sám. Myslel som si, že sa budem držať vo vedúcej skupinke, ale keď to tých šestnásť čiernych bežcov napálilo hneď od začiatku, tú myšlienku som musel zavrhnúť. V podstate hneď po štarte nebolo s kým bežať, a tak som sa prakticky po celý čas držal v skupinke s dvoma Írmi a dvoma Afričankami, líderkami ženského štartového poľa. Aj keď ich tempo bolo pre mňa pomalé. Občas som zrýchlil, ušiel som im, ale vzápätí som sa vrátil. Dlho som sám nevydržal, pretože atmosféra v Dubline sa s Košicami nedá vôbec porovnať. Divákov bolo pozdĺž trate veľmi málo. Keď som bežal sám, nikto ma nepovzbudzoval, ľudia povzbudzovali iba vtedy, keď som bol v skupinke so ženami, preto som sa rozhodol, že ich počkám..." Malý divácky záujem slovenského šampióna trošku zaskočil. "Pritom je to najväčšia maratónska udalosť roka v celom Írsku, veď na štart sa postavilo až 11 800 bežcov."

Aj v Dubline fúkalo, ale oveľa slabšie ako v Košiciach. "Mali sme informácie, že vlani tam bolo pekné počasie, ale tohto roku veľmi nevyšlo. Ráno vodiči zoškrabovali námrazu z áut. Štartovalo sa už o deviatej, a dosť chladno bolo i počas pretekov, asi len päť až šesť stupňov." Čo je aj na odolnejších maratóncov trošku málo. Azda aj preto všetkým africkým bežcom vypálil rybník Ukrajinec Andrij Naumov, ktorý vyhral časom 2:11:06. A medzi čiernu presilu sa vklínil, na 5. miesto, aj jeho krajan Mykola Antonenko. "Pre mňa sú to neznáme mená, pretože to až tak podrobne nesledujem. Nečakal som však, že by niekto mohol poraziť kenských vytrvalcov."

Imro našiel v Dubline aj zopár svojich krajanov. "Bežalo tam asi šesť Slovákov, ale boli to iba rekreační bežci. V štartovke bol i náš pilot, ba i letuška, aj jedna slečna, moja sprievodkyňa, švagriná nášho riaditeľa v Obal servise." I keď dublinský maratón sa nemôže pochváliť tradíciou, akú si už dlhé roky pestujú v Košiciach (dátumom jeho narodenia je rok 1980), finančnými odmenami Íri Slovákov jednoznačne zatienia. "Neviem, aké boli peniaze za popredné priečky, ale bolo to oveľa viac ako v Košiciach. Ešte za desiate miesto vyplácali tisíc eur, ba ešte aj pretekár na jedenástom mieste mal nárok na päťstovku. Ja som za 9. miesto v Košiciach dostal stopäťdesiat eur..."

Do konca tohto roku má slovenská maratónska jednotka v pláne už len zopár kratších cestných behov. "Hneď túto nedeľu pobežím sedmičku v Strážskom, a potom sa ešte prihlásim na nejaké mikulášske či silvestrovské behy. Napríklad v Bardejove, kde sa už tradične schádza veľmi silná medzinárodná konkurencia."

Tá Pástorovi doma na maratónskej trati evidentne chýba. "Bohužiaľ, u nás nie je veľa bežcov schopných bežať maratón za 2:20, a ťažké je nájsť aj taký maratón, kde by som sa stretol s bežcami mojej výkonnosti, s ktorými by som to mohol odtiahnuť. No keďže chcem, a musím, ísť do vyššej rýchlosti, neostáva mi nič iné, len vybrať sa niekde von. Po New Yorku či Bostone veľmi netúžim, pretože to nie sú rovinaté maratóny, a to mi príliš nevyhovuje, skôr by som chcel ísť na nejaký európsky maratón v zaujímavom meste. Dublin to však určite nebude, už tam nikdy v živote nepobežím, pretože ma ničím nenadchol. Pre mňa budú číslom jeden Košice aj v budúcej sezóne, lebo s ničím iným na svete sa košický maratón nedá porovnať..."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári