S bratom Jankom žiarlili na Milana Lasicu

Lucia Satinská študuje literatúru na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Prahe. V poslednej dobe sa zamerala aj na vydávanie kníh z otcovej pozostalosti. Po J. Satinskom toriž ostalo ešte mnoho textov, pri ktorých by bola škoda, keby ostali pre verejnosť nepoznané. Naposledy vyšla v Ikare kniha Rozprávky uja Klobásu, ktorú prišla Lucia do Košíc predstaviť. Pri tej príležitosti si našla čas, aby nám o svojom otcovi čo-to prezradila.

L. Satinská priznáva, že prehrabávať sa v otcovej pozostalosti, čítať si jeho texty a prezerať si veci, ktoré po ňom ostali, ju občas vie dosť melancholicky naladiť. "Na druhej strane však musím povedať, že mi to prináša veľkú radosť, keď vidím, čo všetko tu ešte po ňom ostalo. Isteže, keď nájdem čosi vyslovene súkromné, tak sa neubránim smútku. Napríklad som si našla otcove zápisky, ktoré si urobil, keď som sa narodila - vyhŕkli mi slzy a bola som dojatá," prezradila. "Priznám sa, že otcovu tvorbu som nedokázala oceniť v časoch, keď ešte žil. Buď som bola ešte dieťa, ktoré si to nevedelo uvedomiť, alebo potom neskôr som bola vzdorovitá pubertiačka a od jeho tvorby som naschvál bočila. Dnes si uvedomujem, aké dobré boli jeho texty a že ľudia, ktorí stále tvrdili a tvrdia, že otec bol výborný umelec, majú asi pravdu..."

Pre väčšinu Slovákov bol J. Satinský kýmsi, pri kom mali pocit, že ho dôverne poznajú a že im tak trochu patrí. "V tom som aj vyrastala. Otec nebol len náš, patril každému. Takže keď sme šli na prechádzky, tak nás stále niekto zastavil. Vždy sa našiel niekto, kto mal potrebu sa s našim tatom porozprávať. Nás s bratom to hnevalo, lebo sme ho chceli mať len a len pre seba. Našťastie sme mali súkromie nášho domova, kde sme sa mohli schovať."

Vzdorovité obdobie, ktoré Lucia spomínala, neprežívala však priveľmi. "Neutekala som z domu ani nič podobné. Skôr sa to odrážalo v rodinných debatách, kedy som mala iné názory na politiku a umenie ako on. Nič som od neho nechcela čítať a dokonca som sa systematicky stránila pozerať jeho filmy. Veď komédiu S tebou ma baví svet som si po prvý krát pozrela až po jeho smrti! Teraz mi je aj trochu ľúto, že som to robila, lebo dnes už nemám možnosť sa s ním o tom, čo urobil, napísal či natočil, porozprávať. Ale takto to medzi deťmi a rodičmi býva."

Zatiaľčo pre celé Slovensko i Čechy bol J. Satinský vtipný a žoviálny herec, pre Luciu a jej brata to bol v prvom rade otec. "Isteže, vedel sa doma postarať o zábavu a mali sme doma veselé obdobia, ale keď sme nepočúvali, tak na nás vedel nakričať a kým sme boli maličkí, tak nám aj capol po zadku. Pamätám si ho aj ako výborného kuchára. Naučil nás umeniu stolovať. Vždy sme sedeli pri veľkom stole, mali sme niekoľko chodov... To síce už bolo obžerstvo, čo na tatovi aj bolo vidieť, ale pre nás to bola spoločenská náplň."

Keďže J. Satinský počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s mnohými významnými slovenskými i českými hercami, jeho deti sa s nimi stretávali. Najmä s Milanom Lasicom. "Pre toho sme s bratom jankom vždy vymýšľali kadejaké smiešne prezývky. A žiarlili sme na neho. Ale inak sme ho vnímali len ako otcovho kolegu, navzájom sme sa navštevovali hlavne na chalupách a podobne. Nikdy som nemala pocit, že žijem výnimočné detstvo ako dcéra výnimočného človeka. Až dnes si to začínam uvedomovať."

Po jeho smrti to najbližšia rodina nemala ľahké. Všade sa o tom veľa hovorilo, písalo... "Keby sme boli anonymná rodina, tak sa cez to sami nejako dostaneme. Lenže takto nám to stále niekto pripomínal. Pomohlo nám to, že sme držali pohromade, že sme sa s bratom a mamou zavreli doma, nedvíhali telefóny a nikoho nepúšťali dnu. Jedine najbližších priateľov, ktorí pri nás stáli, aj keď tatino nebol slávny..."

S priezviskom Satinská sa jej vraj žije dobre. "Hlavne preto, že študujem v Prahe, kde si to ľudia akosi nedávajú dohromady. Niektorí moji spolužiaci - a to som už vo štvrtom ročníku - si doteraz neuvedomili, kto bol môj otec. Na Slovensku takú anonymitu nemám. Hlavne preto, že keďže sa snažím venovať otcovej pozostalosti a vydávať knihy, tak sa objavujem aj v médiách, tak už ľudia aj vedia, ako vyzerám... Ale v Prahe mám relatívne pokoj."

Okrem priezviska zdedila vraj Lucia po otcovi oči a zmysel pre poriadok. "Všetko musím mať usporiadané. Aj on bol poriadkumilovný. Čo sa týka veselosti a schopnosti zabávať ľudí, to po ňom zdedil môj brat Janko. Takto sme si to spravodlivo podelili," dodala s úsmevom.

V súpolupráci s vydavateľstvom IKAR prinášame súťaž o jeden výtlačok knihy Rozprávky uja Klobásu. Na lístky s nalepeným kupónom čakáme do štvrtka do 10. hodiny. Na druhý deň zverejníme meno výhercu.

kid

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári