posedení, porád, rokovaní... My sme sa známych Košičanov opýtali, či a prečo majú radi kávu oni a kedy si ju dokážu najviac vychutnať.
Pre moderátora Riša Herrgotta je pitie kávy pôžitkársky rituál
Kávu v New Yorku neodmietol iba zo slušnosti
Pre košického moderátora Riša Herrgotta je pitie kávy pôžitkársky rituál a nenahraditeľný povzbudzovací prostriedok na nezaplatenie. "Ja mám kávu veľmi rád, pijem ju hádam už 20 rokov. Čo je u mňa zvláštne - stále ma pre mňa rovnaké účinky ako na začiatku. Hovorí sa, že organizmus si na kávu a jej kofein zvykne a potom už nie je jej účinok taký, aký by mal byť. U mňa to neplatí. Káva u mňa funguje na sto percent," prezradil.
Kávu píjava pravidelne, deň bez nej si vraj už ani nevie predstaviť. "Zvyknem si dať kávu tak tri až štyrikrát denne, ale dávam aj pozor na srdiečko a krvný tlak. Takže klasickú kávu kombinujem s bezkofeinovou. Nemám vyslovene iba jeden druh obľúbenej kávy, ale rád si doprajem dobrú značku. Nechutia mi príliš ´vydumané´ kávy, ale z klasickejších mám rád latte a macchiatto. Mám v Košiciach pár obľúbených kaviarní, dobrú kávu som si dal aj v jednej viedenskej cukrárni a výbornú kávu robia v Maďarsku hádam všade."
Spomedzi zvláštnych káv, ktoré kedy pil, si spomína na takzvanú francúzsku kávu, ktorá sa pred časom podávala v hoteli Slovan. "Išlo o vymiešané vaječné žĺtko s cukrom zaliate dvojitým klasickým pressom. Bolo to výborné a s neuveriteľnou penou. A jednu exotickú kávu som si dal aj v New Yorku. Išlo o nejakú iba narýchlo praženú zmes brazílskych zŕn - to bolo pre mňa hrozné a nechutilo mi, ale zo slušnosti som neodmietol."
Rišo vie veľmi dobre aj čo to je, keď je človek na káve takmer závislý. "Televízna práca chce každého občas presvedčiť o tom, že sa dá fungovať iba na káve, ale netreba sa dať. Závislosť bez kontroly na čomkoľvek podľa mňa musí byť hrozná. Takže všetko treba s mierou. Ani káve netreba podľahnúť, keď má človek pocit, že bez nej už nevie existovať." Občas nastane situácia, kedy človek šálku kávy naozaj potrebuje, no nemôže si ju dať... "Určite sa to stalo aj mne, ale nie preto som veľmi túžil po káve, že by som bol závislý, ale bol som jednoducho unavený a potreboval som si dať jednu šálku a povzbudenie. No, potom z toho môže byť človek nervózny, keď sa ku káve nemôže dostať, lebo je to ťažko, keď viem, že mi čosi pomôže vyriešiť problém, ale nemám to... To ale dúfam nie je závislosť," podotkol s úsmevom.
Kávu má rád nie len pre jej povzbudivé účinky, ale aj pre chuť. "Mám rád aj iné veci s príchuťou kávy ako napríklad čokoládky, koláče, zmrzlinu a podobne. Pre mňa má káva podmanivú, jemne trpkastko-horkastú chuť. Obdivujem ako jedno zrnko kávy - ak pozná človek mieru - dokáže urobiť malý zázrak. Najviac si ju viem vychutnať v pohode po dobrom obede alebo po dobre vykonanej práci. Dobrú šálku kávy považujem v podstate za takú malú odmenu. Najčastejšie ju však pijem len tak v letku popri práci, ale rád si pri nej vychutnám aj pokoj a pohodu," dodal.
kid
Starostka A. Baloghová sa "neske" vyhýba
Tretia káva je výnimkou
Medzi kávičkárov patrí aj starostka Mestskej časti Košice Džungľa Adriana Balogová. Má svoju dávku, ktorú sa snaží neprekročiť dve denne. "Pred tým ich bolo viac, ale keďže mi chutí silná káva, neslobodno to preháňať. Tretia káva za deň je naozaj len veľmi vzácnou výnimkou." Zaliatie kávy je to prvé, čo urobí každé ráno po prebudení. Na kávu má svoj obľúbený veľký pohár s logom značky, ktorú pije. "Zatiaľ, čo pripravujem raňajky a desiate, popíjam si z kávy. Na nejaké vysedávanie ráno nie je čas." Ďalší "životabudič" príde na rad v práci. Ak je k dispozícii šľahačka, rada si kávičku prichutí.
Starostka sa v káve naozaj vyzná, lebo pozná aj "fintu" na to, aby bola pena na vrchu tuhšia. "Zvykne sa káva zalievať minerálnou vodou, pretože práve vďaka minerálom sa pena udrží dlhšie, ako keď je zaliata obyčajnou vodou. Poslúži akákoľvek minerálka." Rýchlovarné kanvice p. Balogová neuznáva. Na varenie vody na kávu má svoj osvedčený čajník. "Káva, ktorá je zaliata ´poctivo´ uvarenou vodou, je omnoho chutnejšia, aj keď najchutnejšia by bola tradičná turecká káva varená v džezve." Napriek tomu, že džezvu má doma, vraví, že originálnu tureckú kávu treba vedieť pripravovať a treba mať na to aj čas. "Takáto káva sa varí a odstavuje, premiešava sa a prilieva studená voda. Na dnešné pomery je to veľká babračka. Je horkejšia, ako zalievaná, pretože sa varí voda priamo s kávou a tým sa uvoľňujú triesloviny vo väčšom množstve."
Kávu začala piť až keď nastúpila do zamestnania a ostala jej verná dodnes. "Mala som 21 rokov a dovtedy som nepila kávu a ani žiaden alkohol. Nejako mi to nechýbalo." Ak nemusí, "turka" nevymení za žiadne náhrady. Iba ak je to nevyhnuté, dá si capuccino, ktoré považuje len za nejakú sladkosť. "Vyhýbam sa aj ´neske´, pretože pri nej mi chýba tá ozajstná vôňa a chuť kávy."
jr
Daniela Jendrichovského zlákala vôňa
"Turka" si dal trikrát
Generálny manažér ženského majstrovského basketbalového tímu Maxima Broker Košice Daniel Jendrichovský "pričuchol" ku káve dosť neskoro, keď mu už ťahalo k tridsiatke. Sloveso "pričuchol" platí doslova. "Pretože káva mi vždy skôr voňala ako chutila. Jej vôňou som sa nechal zlákať asi dva roky pred tridsiatkou. Viac-menej, bolo to z nárastu práce, pri nej som si na kávu pomaly privykal."
Dlho totiž odmietal názor, že káva je najlepší životabudič, že horúci tmavý nápoj je zaručený prostriedok na zahnanie únavy. "Dodnes tomu neverím, pretože ja si pokojne môžem dať kávu aj o desiatej večer, a bez problémov zaspím. Takže, ani v práci mi káva nepomáha k tomu, aby som sa prebral, skôr je to taký ranný rituál. Pijem ju väčšinou s mliečkom, nemusí to byť žiadna sila. Klasického ´turka´, s gruntom na spodku, som si dal vari trikrát v živote..."
D. Jendrichovský nie je síce pravidelným kaviarenským štamgastom, ale s rodinkou si do kaviarne občas zájde. "Sem-tam, keď sa spolu s deťmi vyberieme do mesta, zvykneme si dať kávu v ´Privilege´, alebo trebárs v ´Aide´. Keď som niekde vonku, na zápase, dám si ju po raňajkách. Ale vždy je to maximálne jedna denne, a bez cukru. Tak mi chutí viac. Doma pijem kávu málokedy, ale keď si ju robí manželka, stane sa mi, že ma chuť na ňu premôže."
Medzi hráčkami jeho tímu je vraj vychýrenou "kávičkárkou" Daniela Číkošová. "Káva je pre hráčky povolený doping. Aj keď určitá povolená hranica kofeinu je stanovená, myslím, že žiadnej nehrozí, aby sa k nej priblížila. To by museli piť aspoň šesť káv denne..."
mat
Z Petra Veszelitsa sa stal "kávičkár" v Chorvátsku
Bez kávy by sa mu zdal deň čudný
Dlhoročný vodnopólový reprezentant Peter Veszelits sa naučil piť kávu až počas legionárčenia v Chorvátsku. A dnes si už život bez nej nevie ani predstaviť. "Predtým som kávu vôbec nepil, lebo doma sme skúšali chuť iných nápojov..." smeje sa hráč slovenského majstra. "Videl som, že Chorváti pijú tri, štyri, ba aj päť káv denne, pri kávičke dokážu stráviť i päť hodín, a keďže som chcel tiež zapadnúť do kolektívu, okúsil som kávu aj ja. A musím povedať, že mi tak zachutila, že si už neviem predstaviť, že by som ju nepil. Bez kávy by bol pre mňa deň trochu čudný. Dať si kávu je niečo také samozrejmé, ako keď si dám ráno hodinky na ruku."
Peter to však s kávou nijako nepreháňa. "Dám si jednu, maximálne dve denne. Aj to len vtedy, keď sa s niekým stretnem, a zájdeme spolu na kávu. Tú prvú pijem až okolo desiatej-dvanástej, po tréningu, nikdy nie na lačno. Nie som zas na káve až taký závislý, že ju potrebujem na prebratie. Verím však rečiam, že večer by som ju piť nemal, lebo potom nezaspím. Do tej štvrtej je to ešte pohodička, neskôr už radšej neriskujem. Pre mňa je posedenie pri kávičke akýsi rituál či módny doplnok, prečítam si pri nej noviny, pokecám s priateľmi, s frajerkou. V obľube mám najmä presso s mliečkom či maličké ´machiato´."
Kávu, ktorú ochutnal v Chorvátsku, si nevie vynachváliť. "Na takú, akú robia v krajinách bývalej Juhoslávie, sa nechytá nik. Vynikajúcu kávu robia aj Taliani. No keď som bol v Brazílii, asi som mal smolu, lebo na pravú, brazílsku, som nenatrafil. Považujem sa síce za kávičkára, ale doma je to s kávou horšie. Mám tam nejakú ´nessku´, ale aj to len pre prípad, že príde mamka na návštevu..."
mat
Jitka Mikulová Klett cukor pri káve nikdy nepoužíva
Obľubuje orginálne kaviarne s atmosférou
Módna návrhárka Jitka Mikulová Klett si kávu dopraje len vtedy, keď má na ňu chuť. "Nie som na nej závislá, no poskytuje mi určitý pôžitok z vône a chuti. Nikdy nepijem kávu preto, lebo je ráno alebo určitá hodina a musím," prezradila. "Pijem maximálne dve šálky kávy s výrazným pomerom mlieka. Stane sa mi tiež, že mi káva nechýba aj dva či tri dni... Aj keď dnes je to už pomerne náročné - v priebehu pracovného či relaxačného dňa nebyť kávou ponúknutý..."
V Košiciach, Prahe ale aj po celom svete, kde cestuje, si kávu vychutnáva rada v príjemnom prostredí kaviarničiek, kde skúša rôzne kávy. "Obľubujem originálne kaviarne s kvalitným servisom a pestrou ponukou a jedinečnou atmosférou. Aj keď v Taliansku som pravidelne posledných 10 rokov, nenaučila som sa od Talianov vyliať do seba malý objem silnej kávy v stoji. Toto si pravdepodobne nikdy neosvojím."
Ak si má spomenúť na niektoré z miest, ktoré spája s príjemným zážitkom z kávy, tak je to napríklad kaviarnička v centre Palma de Malorca. "Je umiestnená v múzeu a prepojená hudobným štýlom chill out. Ďalším takým miestom je kaviareň v centre mesta, tentokrát Belehradu, ktorú som stihla navštíviť vo chvíľke voľna, ktorá sa mi naskytla, keď som hosťovala na módnej akcii Slavic Beauty. Tam sme si s manželom vychutnali atmosféru v kaviarni secesného štýlu s výhľadom na divadlo... A nemôžem zabudnúť na Prahu a moje obľúbené kaviarne Savoy a Imperial, kde ma opäť pohltí secesný interiér, ktorý mne pri káve vytvára dokonalú atmosféru..."
Pre J. Mikulovú Klett sú pri káve vôňa a chuť rovnocenné parametre. "Cukor pri káve nepoužívam a ak mám chuť na sladkosť, doprajem si ju ku kávičke v podobe čokolády alebo zmrzliny, no samotnú kávu nesladím. Pri pití kávy musím mať partnera. Ak to nie je priamo osoba, musí to byt aspoň môj pokoj, čas na myšlienky... Nikdy kávu nepijem pri práci ako doplnok pitného
režimu. Na to je pre mňa káva veľmi zaujímavá."
kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári