Z každej dierky poštovej schránky trčal ňufák schovaného netopiera
Spoločnosť na ochranu netopierov (SON) je občianske združenie, zamerané na ich ochranu a výskum. Vzniklo v roku 1993 najmä kvôli potrebe koordinovať celoslovenské sčítavanie netopierov na zimoviskách. Odvtedy SON rozšírila svoje aktivity o monitoring letných kolónií, spoluprácu s verejnosťou i osvetu. Členmi združenia sú profesionálni zoológovia a ochranári, ale aj jaskyniari či nadšenci rôznych zameraní a veku. SON má okolo 40 členov a košickým zástupcom medzi nimi je zoológ Miroslav Fulín z Východoslovenského múzea.
Ochranárske aktivity SON boli donedávna zamerané na zabezpečovanie vstupov do jaskýň (či iných podzemných priestorov) a údržbu podkrovných priestorov s výskytom kolónií. V súčasnosti pribudlo riešenie problémov s rastom počtu kontaktov netopierov v ľuďmi. Úbytkom prirodzených miest na úkryt sa totiž čoraz viac udomácňujú v obývaných aglomeráciách. Z času na čas tak dochádza k situáciám, ktoré treba riešiť. Zvlášť vtedy, ak si netopier, hľadajúci vhodný úkryt, pomýli bútľavý strom s vetracím oknom v prázdnom byte.
"Niektorí ľudia reagujú v takých situáciách rozvážne, iní panikária," vraví M. Fulín. "Odpor k netopierom má možno korene v niektorých filmoch, kde sú zobrazené ako beštie, ktoré cicajú krv. Všetky európske netopiere sú pritom hmyzožravce. Jediné tri druhy, ktorých jedálny lístok tvorí krv zvierat, žijú v Južne Amerike. Africké kalone zas žerú do červena sfarbené bobule stromov." Netopier je náš jediný cicavec, ktorý vie aktívne lietať. Za týmto účelom mu medzi prstami a telom vyrástli tenké blany. Ak sa niektorá poruší, znamená to pre zviera smrť. Netopier, ktorý nedokáže lietať, zahynie od hladu.
Podľa M. Fulína je ťažké presadiť medzi ľuďmi fakt, že netopier nie je nebezpečný. K vytváraniu negatívneho obrazu o nich totiž prispieva aj požívanie ich symbolu v rôznych kampaniach proti rasizmu. Obrys netopiera vtedy znázorňuje tie najhoršie ľudské vlastnosti. Kedysi predstavovali netopiere niečo záhadné a preto nebezpečné. V dnešnej dobe však vieme, že sú to nenahraditeľné živočíchy, ktoré majú v prírode svoje miesto v potravinovom reťazci. Veď len jedna večernica malá, ktorý je na Slovensku jedným z najviac rozšírených druhov, skonzumuje za noc okolo 2500 komárov.
"Mylná je aj fáma o netopieroch, ktoré nalietavajú do vlasov," vysvetľuje M. Fulín. "Tieto nočné zvieratá sú výborní letci, vybavení akýmsi radarom. Ten im umožňuje vyhnúť sa prekážke v absolútnej tme a vo vysokej rýchlosti. Samozrejme, iné je, ak človek vnikne do jaskyne či na povalu, kde zimujú alebo trávia deň, zavesené dole hlavou. Ak zvrieskne, netopiere sa zľaknú a pustia. V prípade, že spadnú na človeka, snažia sa vyliezť na najvyšší bod, aby mohli odletieť. Vtedy sa môže stať, že sa na hlave zamotajú do vlasov. Ale inak nie."
Pred 15 rokmi boli počty netopierov na Slovensku neznáme. Rozdelenie členov SON podľa teritórií prinieslo prvé výsledky. Podarilo sa zmapovať nielen jednotlivé lokality, kde sa tie - ktoré druhy vyskytujú v lete, ale aj ich zimoviská. "Na Slovensku zatiaľ evidujeme 28 druhov, z nich 16 sa v počte okolo päť tisíc kusov vyskytuje aj v Košiciach. Niektoré druhy žijú v dutinách stromov, iné v podkroviach budov či štrbinách stien. Líšia sa spôsobom úkrytu i veľkosťou a druhom potravy. Najrozšírenejšia na Slovensku aj v Košiciach je večernica malá. V meste sa ich počet pohybuje okolo tisíc kusov. Najviac medzi ´hornou´ a ´dolnou´ nemocnicou, v Krásnej a na Sídlisku Ťahanovce. Stále však dostávame hlásenia aj o iných lokalitách. Veď už takmer okolo každej pouličnej lampy poletujú dva - tri kusy."
U netopierov je treba rozlišovať tzv. letné a zimné kolónie. Zimné sú miestom, kde sa združujú za účelom prečkania zimy. Najlepšie im slúžia podzemné priestory v Slovenskom Rudohorí, napríklad banské štôlne či jaskyne v Slovenskom krase. V okolí Košíc sú na Dubníku či v Zádielskej doline, kde ochranári v jednej z jaskýň napočítali okolo 55 tisíc kusov. "Letné kolónie sídlia v štrbinách stien a pod strechami, často na povalách starších budov. Postupne ich mapujeme a tak vieme zabrániť, aby tam ľudia vstupovali v nevhodnom čase. Na východe poznáme už takmer všetky kostoly, kde sa zdržujú netopiere a sme so správcami v kontakte. Sami nám oznamujú, že chcú čosi robiť a pýtajú radu, ktorý čas a spôsob by bol najvhodnejší."
Snahou ochranárov je, aby sa medzi ľuďmi nevytvorila k netopierom averzia. Ak sídli kolónia napríklad v kostole, chodia ho pravidelne čistiť. Netopierí trus, známy ako guáno, síce vyschne a neváži veľa, no ak strecha zateká, rozmočený môže poškodiť steny. Tisícové kolónie netopierov sú napríklad v Ratkovej, okres Revúca. Kým tam chodia čistiť kostol ochranári, v Blhovciach pri Fiľakove si to vzal na starosť kostolník. Keď čistí povalu od trusu 2500-kusovej kolónie netopierov veľkých, miestni k nemu chodia s fúrikmi. Guáno je totiž známe ako výborné organické hnojivo.
S blížiacou sa jeseňou dochádza k páreniu netopierov. Na vhodných miestach sa zlietajú a vytvárajú skupinky, v ktorých má samec niekoľko samíc. Niektorí muži mu možno závidia, ale nie je čo. Ustrážiť hárem pred "votrelcami" a obšťastniť všetky partnerky dá poriadne zabrať. "K oplodneniu samičiek síce dochádza teraz, no reprodukčný proces sa zastaví. Kolónie odlietajú na zimoviská a živé mláďatá sa rodia až v júni. Samička porodí mláďa tak, že ho zachytí do blanitých krídel. Malý netopier je bez srsti a slepý. Vyštverá sa po matkinom tele nahor, kde nájde prsnú bradavku."
V čase rodenia a kojenia mláďat sa samičky združujú dohromady, samce tam majú zákaz vstupu. Prvé dva týždne sa mladé netopiere držia matky aj v čase, keď v noci lieta za potravou. Keď povyrastú, matky ich zavesia spolu k iným mláďatám a von lietajú samé. Po návrate samička svoje mláďa, nakojí a ďalej chráni.
Odkedy sa verejnosť dozvedela o existencii SON, ochranári zaznamenali zvýšený počet žiadostí o pomoc. Mnohí ľudia prišli na to, že na povale a pod oknami im nešramotia lastovičky, ale netopiere. Ochranárov teší, že verejnosť sa na nich neobracia so žiadosťou o likvidáciu, ale o radu. Ako s netopiermi žiť tak, aby im nebolo ublížené, no s vylúčením prípadných konfliktných situácií.
"Často nás kontaktujú ľudia, ktorí si balkóny alebo celé domy obložili drevom. Keď sa vysušilo a scvrklo, do škár sa nasťahovali netopiere. Desiatky, niekedy aj stovky. Večernici malej totiž stačí otvor, veľký ako zápalková krabička. Cez deň tam spí, podvečer vylieta loviť. Taký prípad sme mali nedávno v Slanskom Novom Meste. Keď prišiel majiteľ domu na to, že má za podnájomníkov netopiere, poradili sme mu, aby vyrobil búdky s otvorom zospodu. Urobil tak a v lete mu tam pravidelne prespávalo okolo 90 večerníc."
V meste sa stáva, že si netopiere pomýlia otvorené okno s otvorom priestoru, vhodného na "prenocovanie". "Stačí, keď okolo takého preletia niekoľko nocí po sebe a potom si túto informáciu odovzdajú. Môže znieť asi takto: ´Poď, videl som peknú dieru, tam sa bude cez deň dobre driemať...´ Vzápätí sa tam zlietne celá kolónia. Stáva sa to koncom leta, kedy sú aj mláďatá schopné letu. Netopiere sa vtedy presúvajú a hľadajú nové úkryty, kde by mohli prezimovať. Otvorené okno vhodným zimoviskom určite nie je, ale ako prechodné bydlisko poslúži dobre."
Prípad, keď sa netopiere nasťahovali do prázdneho bytu s pootvoreným oknom, riešil M. Fulín s kolegom na Toryskej ulici. Majiteľka sa po víkende vrátila a čo našla doma, na to dlho nezabudne. V obývačke sa jej usalašila kolónia večerníc. "Keď sme vošli do bytu, veľmi skoro sme zabudli na našu predstavu, že ako obvykle zoberieme pár netopierov a odídeme. Boli totiž všade. Asi 500 na záclonách, ostatné v knihovni, pod kobercom, vo váze, v lustri, za obrazmi... Napočítali sme ich spolu asi 700. Spočiatku sme ich rukami zbierali z nám dostupných miest, dávajúc pozor na tie, ktoré sa pohybovali na zemi. Keď začali lietať a my sme sa prepracovali k oknu, postupne sme ich zhŕňali von. Pomohli nám k tomu aj rezké tóny hudby, ktorú sme im pustili, aby ich odradila od priestoru." Keď z izby odletel posledný netopier, bola majiteľa bytu rada. No čakala ju ešte jedna nepríjemnosť - dať izbu do pôvodného stavu. Dvojdňová prítomnosť 700-kusovej kolónie večerníc ju totiž zmenila na nepoznanie. Na mysli máme trus, ktorý sa nachádzal všade...
"Niektoré netopiere neodleteli ďaleko. Na druhý deň sme dostali hlásenie, že sa objavili v podnikateľskom centre na Pražskej ulici. Niekoľko sa ich dostalo aj do okolitých panelákov. Stačila drobná škára či diera v rozbitom okne, oni sa ňou ľahko prestrčili. Napríklad na Pražskej 11 sa netopiere ukryli do poštových schránok. Dnu sa dostali, ale von už nie. Keď sme ich prišli vyslobodiť, z každej dierky schránky trčal jeden malý ňufáčik." Asi 50 netopierov z bytu na Toryskej sa ochranárom podarilo okrúžkovať. O dva týždne im kolegovia od Silice, čo je asi 50 km od Košíc, hlásili, že tam "naše" netopiere už prišli zimovať.
Iný prípad je z Tornale. Pri rekonštrukcii námestia boli spílené staršie stromy, ktorých dutiny využívali netopiere na prespanie. Ochranárov zavolali neskoro. Mnoho zvierat zahynulo pri otrase, ktorý vyvolal pád spíleného stromu. "Kuriózny prípad sme riešili pri Ružíne. Istý chatár nemohol predať chatu, lebo tam bolo cítiť čudný zápach. Vyšlo najavo, že v podkroví prespávala doteraz najväčšia známa, asi 500-kusová kolónia samičiek netopiera fúzatého." Keď odleteli na zimovisko, chatár utesnili všetky škáry. Kým on sa "problému" zbavil, jeho kolegovi pribudol. Netopiere sa totiž na jar nasťahovali k susedovi...
Netopierom sa páči aj v oboch najväčších košických nemocniciach. Do novej na Terase občas vletia cez otvory na vzduchotechnike, keď sa zo strechy dostanú až na 7.poschodie. Inokedy im stačí pootvorené okno, ktoré po sebe nechajú fajčiaci pacienti. V nemocnici na Rastislavovej ulici neraz využili dieru v rozbitom skle. Našťastie, zdravotnícky personál sa už naučil, ako okrídlených votrelcov dostať von...
Život ohrozujúce sa pre netopiere stáva zatepľovanie budov. Mnohé totiž prespávajú v škárach medzi panelmi či vo vetracích otvoroch. Hoci by si úradníci stavebných úradov a stavebné firmy mali overiť, či obložením stien polystyrénom "nezamurujú" za živa aj netopiere, nerobia to. "Máme prípad z Prešova, kde v jednom z bytov vytekala zo steny v kuchyni a v obývačke mazľavá tekutina. Majiteľka tvrdila, že deti z nej dostali alergiu. Vyšlo najavo, že robotníci, ktorí špárovali panely, uväznili v štrbinách aj kolóniu netopierov. Tie zahynuli a začali hniť. Robotníci museli zateplenie rozobrať, priestor vyčistiť a panely znova zatepliť."
Hoci majú ľudia odpor k netopierom aj z obavy, že prenášajú besnotu, podľa M. Fulína sú známe iba tri také prípady. Za všetkými bolo neodborné chytanie zvierat, ktoré sa dostali s ľuďmi do kontaktu. Najlepšou ochranou je mať na okne sieťku proti hmyzu. A ak sa netopier predsa dostane do izby, stačí na neho hodiť handru a tú potom vytriasť. Určite sa nedoporučuje netopiera zabíjať. Je to chránený živočích, ktorého spoločenská hodnota sa pohybuje od 2 000 do 10 000 korún.
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
