Prvý ročník je úplná katastrofa, štyridsať percent známok sú pätorky

Margarita Rodríguez - Fernández je Španielka, ktorá už sedem rokov žije v Košiciach. Učí totiž matematiku po španielsky na španielskom bilingválnom gymnáziu v Parku mládeže. Pôvodne si myslela, že sa tu zdrží len jeden rok, ale zaúradovala láska, a tak tu rada ostala aj ďalej. Netuší, či zakotví na Slovensku navždy, ale ak by to tak malo byť, vraj sa tomu vôbec brániť nebude...

Margarita pochádza zo severozápadnej časti Španielska, neďaleko sú už portugalské hranice. "Najbližšie veľké mesto, ktoré by mohli aj Slováci poznať, je La Coruňa. Všade okolo nás je more, takže počasie tam nie je bohvieaké. Vplyvom Atlantického oceánu tam veľmi často prší," prezradila.

V Španielsku vyštudovala na univerzite v Santiago de Compostela matematiku. Potom však chcela odísť zo Španielska kvôli tomu, aby sa zlepšila v jazykoch. Najprv ale dva roky učila na bilingválnom gymnáziu v Prahe. Kvôli tomu, aby si zlepšila angličtinu, odišla z Čiech do Anglicka. "Na tri mesiace som šla aj do USA a potom som sa znovu vrátila do Anglicka. Musím však povedať, že tamojší študenti sú príšerní. Vravela som si - krásna krajina, môžem sa učiť po anglicky, ale čo z toho, keď v práci som bola nespokojná? Zavolala som teda do Španielska na ministerstvo, či nevedia o nejakých voľných miestach na bilingválnych gymnáziách. Dozvedela som sa, že jediné voľné miestečko je v Košiciach." Vzala do ruky mapu a hodnú chvíľu v nej Košice hľadala. "Nuž, vravím si - je to dosť ďaleko, ale nevadí. O Slovensku som vedela dovtedy len toľko, že bolo do roku 1993 súčasťou Československa, že má hlavné mesto Bratislavu a že sú tu krásne Vysoké Tatry. Nič viac."

V Šaci sa jej nepáčilo

Keď pricestovala do Košíc, bolo o ňu postarané. Vedela, že má so stopercentnou istotou zabezpečené miesto na škole, že bude mať aj ubytovanie... "Najprv som však bývala v Šaci, kým gymnázium sídlilo tam. Nuž, Košice sú krásne mesto, ale Šaca s výhľadom na fabriku je trochu depresívna ... Vôbec sa mi tu nepáčilo, takže prvý dojem nebol práve najlepší. Lenže každý deň to bolo lepšie a lepšie. Veľmi mi pomohli skvelí kolegovia a tešila som sa najmä z toho, akí sú slovenskí študenti šikovní a múdri. Páči sa mi, že sú nároční na seba a aj na ostatných. Sú veľmi zodpovední. Veď si len vezmite, že sú to stredoškoláci a hoc majú 16 či 17 rokov, tak cez prázdniny pracujú, majú svoje peniaze. Sú veľmi všestranní a dokážu sa prispôsobiť."

Nemajú to však jednoduché. V prvom ročníku sa učia hlavne po španielsky a v ďalších ročníkoch už majú mnohé predmety v tomto jazyku. "Učia sa však veľmi rýchlo. Podľa mňa je totiž španielčina najľahší jazyk na svete. Ale uznávam, že pre nich to určite nie je jednoduché, keď im matematiku vysvetľujem v cudzom jazyku. Ja osobne mám matematiku veľmi rada, ale je to predmet, ktorý väčšina žiakov považuje za strašiaka. V prvom ročníku to tak aj vyzerá - čo sa týka známok, tak je to úplná katastrofa. Dá sa povedať, že takých 40 percent známok, ktoré prvákom dávam, sú pätorky. Pretože pre mňa nie je podstatné to, aby sa naučili naspamäť nejaké veci. Ja chcem, aby používali hlavu, aby samostatne rozmýšľali. No a to nie je jednoduché. Lenže má to svoj zmysel. Hlavne vtedy, keď niekde stretnem svojich bývalých študentov. Tí mi potom ďakujú za to, ako som ich učila, pretože som ich naučila v matematike rozmýšľať a na vysokej škole to potom majú jednoduchšie."

Keď vysvetľuje matematiku, len málokedy použije nejaké slovenské slovo. "Stáva sa to len vtedy, keď použijem termín, ktorí študenti nepoznajú. Ak ho ja viem po slovensky, tak ho preložím, aby sme si to rýchlejšie vysvetlili, inak však na hodinách po slovensky nerozprávam." Keď začala učiť na Slovensku, chodila na súkromné hodiny slovenčiny, ale to sa jej veľmi nepozdávalo... "Oveľa viac sa teraz naučím vďaka tomu, že mám priateľa Slováka a hlavne, že jeho rodičia so mnou rozprávajú len po slovensky. Takže sa musím snažiť počúvať a čo najviac rozumieť a tiež odpovedať v slovenčine. Takto sa učím oveľa lepšie a rýchlejšie."

Žije tu už sedem rokov

V Košiciach už žije sedem rokov, takže dohovoriť sa s ňou po slovensky nie je problém. "Keď som sem prišla, tak som nevedela ani slovo. Prvé som sa rýchlo naučila - prosím si kávu, pivo, dovidenia, ďakujem a podobné slová. No a jedno z prvých slov, ktoré ma naučil môj priateľ a ktoré je úplne úchvatné, je - nedristaj." Samozrejme, že tak ako každý cudzinec, ani ju neobišlo to, že ju priatelia naučili aj zopár slovenských nadávok. "To áno, ale pamätám si, ako som prišla na to, čo znamená slovo ´kurva´. V španielčine sa totiž takto povie zákruta. Raz sme sa vracali autobusom spolu s kolegom - tiež Španielom - zo školy, keď s nami autobus vletel do zákruty v neskutočnej rýchlosti. Skoro sme popadali a obaja sme zvolali "Esta curva...!". Čo znamená - Čo za zákruta. Zrazu sme si všimli, ako pohoršene na nás začali zazerať ženy v autobuse. Vravela som si, že sme asi povedali čosi, čo sme nemali. Potom sme zisťovali, čo to vlastne znamená a kolegovia Slováci nám vysvetlili, že sme si poriadne nahlas v autobuse zahrešili," prezradila so smiechom.

Zrejme by sa Margarita nebola tak dobre naučila po slovensky, keby tu ostala iba rok, tak ako to pôvodne plánovala. "Ostala som tu však kvôli priateľovi, ktorého som tu spoznala. Stretli sme sa v parašutistickom klube a ja mu zvyknem hovoriť, že je môj anjel, ktorý ku mne spadol z neba. Akurát že nie na krídlach ale na padáku..." Sú spolu už viac ako šesť rokov, bývajú spolu a Margarita nikdy neoľutovala, že sa rozhodla tu ostať. "U nás sa zvykne hovoriť, že partner, ktorý je ten pravý, je vaša druhá polovička pomaranča. Tomáš je určite moja druhá polovička pomaranča. Je gentleman, dokáže ma počúvať, poradiť... Musím však povedať, že slovenskí muži sú iní ako v Španielsku. Povedala by som, že sú chladnejší. Španieli sú viac temperamentní. Aj v dobrom aj v zlom zmysle slova."

Jej priateľ sa kvôli nej začal učiť aj po španielsky. "Hoci nikdy v Španielsku nežil a jazyk vlastne ani neštudoval, tak ním hovorí určite oveľa lepšie, ako ja hovorím po slovensky. Začal sa učiť po tom, čo sme sa spoznali a ide mu to veľmi dobre. Napriek tomu sa však spolu rozprávame po anglicky. Takto je to najrýchlejšie." Ak by sa raz rozhodli mať spolu deti, ako by s nimi rozprávali? "Neviem. Asi po španielsky, slovensky aj anglicky..." Svadbu však neplánujú. "Svadba pre nás nie je dôležitá. Navyše - stálo by to veľa peňazí. Nemôžeme totiž urobiť len jednu svadbu. Museli by sme v Košiciach spraviť jednu pre Tomášovu rodinu a pre priateľov a druhú svadbu by sme museli zase pre moju rodinu, ktorú mám pomerne veľkú, urobiť v Španielsku."

Domov chodieva zriedka

Domov chodieva Margarita pomerne málo. Za posledných sedem rokov, od kedy sa nasťahovala do Košíc, bola v Španielsku len dvakrát. "Zvykla som si tu veľmi dobre, takže mi domov nechýba. Aj keď sa iste nájde pár vecí, ktoré sú tu iné a ktoré mi chýbajú. Dokážem si tu ale napríklad aj pripraviť jedlo typické pre oblasť, z ktorej pochádzam. Je to vlastne ako keby ste dali pizzu na spodok, pizzu na vrch a do stredu dali zmes z tuniaka, cibule a paradajok a upiekli. Je to výborná vec. Dnes už nie je problém ani zohnať rôzne ingrediencie, ktoré sú typické pre Španielsko."

Naučila sa variť aj slovenské jedlá, guláš či halušky a obľúbila si aj slivovicu... "Ja totiž nemôžem piť víno, lebo ma z neho bolí hlava. Ale zo slivovice nie! Keď ju človek pije, tak ho síce páli a štípe v hrdle, ale potom sa teplo z nej rozleje po celom tele a to je skvelé..." Na Slovensku si zvykla, aj keď klíma sa jej neveľmi pozdáva. "Sú tu totiž extrémne rozdiely medzi zimou a letom. V lete je tu až príliš teplo a v zime priveľmi chladno. Škoda, že v zime sa tu nedá nič čerstvé vypestovať..."

Inak si však našu krajinu veľmi obľúbila. "Tomáš pomerne veľa cestuje, takže ak sa dá, ja chodievam s ním. Dobre poznám všetky kúty Slovenska. Mám rada Nitru, Žilinu, Banskú Bystricu, Trnavu, Trenčín, Bratislavu, Kežmarok, Bardejov... Veľmi sa mi páčia Vysoké Tatry, Slovenský raj, Orava, Červený kláštor, Malá Fatra, Veľká Fatra. Hlavne hory - tie sú neskutočne krásne. Teraz na jeseň je to čosi úchvatné..." Ďalšia vec, ktorá ju u nás fascinuje, je muzika. "Ostala som prekvapená z toho, že tu žije len čosi viac ako päť miliónov ľudí a pritom je tu toľko skvelej muziky. Španielsko je osemkrát väčšie a nemyslím si, že máme takú dobrú hudbu. Veľmi sa mi páči aj folklór. Kroje sú nádherné, páčia sa mi tance, spevy..."

Existuje však aj pár vecí, ktoré jej strašne chýbajú a ktoré jej nedokáže u nás nič nahradiť. "More a ryby! Neexistuje totiž nič, čo by človeku vedelo vynahradiť more. No a čo sa týka rýb, u nás doma bolo milión druhov rýb, z ktorých ste si mohli vyberať a všetky boli úžasné. Tu ak dostať nejaké kúpiť, tak maximálne tri - štyri druhy a aj to mrazené... S čerstvými dobrými rybami je to bieda..." Ani ryby a more jej však nechýbajú až tak veľmi, že by ju to vyhnalo späť domov. "Neviem dopredu povedať, či zakotvím práve v Košiciach. Nikto totiž nemôže vedieť, čo bude ďalej. Ale ak by to tak malo byť, tak sa nebudem brániť - naopak, budem rada, lebo sa mi tu páči a som tu spokojná," dodala.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: KINÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári