Americký sen na slovenský spôsob: zo sústružníka úspešný podnikateľ
Ak by niekto urobil štatistiku o tom, koľko Košičanov sa uchytilo vo svete, boli by to zaujímavé čísla. Pritom nemáme na mysli len médiá či show biznis, ale aj vedu, techniku, ekonomiku, podnikanie. K menám úspešných určite treba zaradiť aj dnes už síce pôsobením viac Bratislavčana, ale srdcom a koreňmi stále Košičana, podnikateľa, vedca a pedagóga, prof. PhDr. Ing. Štefana Kassaya, DrSc. Za výsledky v podnikaní a vedeckej činnosti prevzal začiatkom roka z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča Pribinov kríž II. triedy.
Predseda Dozornej rady I.D.C. Holding, a. s, významný slovenský podnikateľ, vedecký pracovník a pedagóg, autor 24 monografií a učebníc vydaných v šiestich jazykoch. Zakladateľ a spoluzakladateľ viacerých podnikov na Slovensku i v zahraničí. Okrem manažérskych postov prednášal na Katedre priemyslového inžinierstva Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity a na Fakulte mechatroniky Trenčianskej univerzity. V súčasnosti pôsobí na Technickej univerzite v Košiciach a je vedeckým redaktorom časopisu Acta Mechanica Slovaca. Trošku veľa na jeden život a jedného človeka. Najmä, ak to spočiatku nevyzeralo ružovo, lebo do života pôvodne vstúpil s výučným listom sústružníka. A dnes je v spoločenskom rebríčku na poprednom mieste a ako priznáva v autobiografickej knihe Kassayov princíp, podnikanie je to, čo môže prinášať väčšie finančné zdroje. Ale i veľkú daň, pretože v dennom záprahu prakticky niet času na ich osobné využitie.
Neraz hlavou proti múru
"Môj život sa rokmi zmenil, to nepopieram. Hlavne preto, že som celý život išiel hlavou proti múru. Podľa mnohých - nerozumne," tvrdí Š. Kassay, ktorý sa už ako tínedžer rozhodol, že jeho len tak niekto na kolená nepoloží. Keď dostal prvýkrát od silnejšieho chalana ranu do nosa, rozhodol sa, že sa naučí boxovať, aby ho nikto pre nič za nič nemlátil. Na vojenčine, kým ostatní vojaci "behali" za sukňami alebo voľno presedeli v krčmách, navštevoval večernú priemyslovku, aby mal maturitu, predprípravu na vysokú školu. Lebo jeho snom bolo stať sa strojným inžinieromn. Splneniu synovho sna pritom neveril ani otec, ktorý mu často hovoril: ´Taký obyčajný sústružník ako ty a chce študovať na vysokej škole? A ešte k tomu technickej?´
Štefan sa na pôdu košickej techniky dostal. I keď spočiatku nie ako študent. Stal sa technikom asistentom. Čo na tom, že bol vlastne technik robotník, ktorý musel nalepiť linoleum, vydrôtkovať parkety, opraviť tesnenie na vodovovodnom kohútiku. Práce sa nebál, no ponižovalo ho, ako sa k nemu niektorí správali. K nemu, ktorý na vojenčine v Martine učil vyšších dôstojníkov technické predmety a teraz sa na neho každý pozerá zvysoka. "O to viac som sa snažil dobre učiť, takže som maturoval s vyznamenaním. Po strednej som sa mohol vrhnúť do ďalšieho štúdia, lebo som sa veľmi chcel stať uznávaným človekom,", pokračoval v priereze životom, v ktorom boli tri míľniky práca, škola, rodina.
Také jednoduché to však nebolo. Štátnice sú na vysokej škole okrem iného aj okamihy pravdy. Š. Kassay v jeden deň po neskutočných peripetiách, ktorých opísanie by zabralo aj sto strán, konečne absolvoval tri štátnicové skúšky. "Som inžinier! Dokázal som to! A čo ďalej? Čo ďalej? Predsa ďalšie štúdium," rozhodol bez váhania.
Musel byť nadpriemerný, najlepší. Či už ako vedecko - technický redaktor košického televízneho štúdia, spravodajca ČST v Budapešti alebo šéfredaktor Hlavnej redakcie programov zo zahraničia. Jeho túžba byť v popredí sa nie každému páčila. Z televízie musel odísť, ako Š. Kassay vraví, "do počítačového exilu". Stal sa riaditeľom Ústredia novinárskych informácií v Bratislave a potom v Prahe. Jeho úlohou bolo zaviesť celoštátny automatizovaný systém novinárskych informácií. Prišla však zamatová revolúcia, ktorá priniesla aj zrušenie tohoto pracoviska a zmenu mnohých životov. Aj Kassayovho.
S docentúrou, čo bol ďalší stupienok, ktorý chcel dosiahnuť, sa musel rozlúčiť. "Pozitívna zmena sa nedosiahne smútením, nostalgickými spomienkami a rozjímaním nad neúspechmi. Aj po stýkrát treba znovu začať. Aby však bolo aj z čoho žiť, pustil som sa do publikačnej činnosti. Pre mňa, bývalého televizáka a spravodajcu, to nebol problém. Jeden deň ma prekvapil telefonát: ´Pán inžinier, poznáme vás ako odborníka, nechceli by ste sa k nám pridať? Zakladáme investičnú spoločnosť a radi vás prijmeme za akcionára. Za váš vklad budeme považovať vaše know-how.´
Risk je zisk, povedal si Š. Kassay, ktorého potešilo, že ho niekto konečne pokladá za odborníka. Čas skoro ukázal, že v tomto prípade to bol viac ako zisk len risk a nepríjemný dopad do reality. Ani to však jeho tvrdú náturu neodradilo a v roku 1992 so spoločníkom založil firmu Investment Development Company (I.D.C.). Toto bol kľúčový okamih, ktorý ovplyvnil celý jeho ďalší život a v ktorom si vytýčil nové ciele. Vo firme chcel zaviesť manažérsky informačný systém, aj ďalšie progresívne metódy. Vo fabrikách I.D.C. však tom čase chýbala flexibilita, návyky z čias plánového riadenia mali veľkú zotrvačnoť. Preto sa nové metódy zavádzali ťažko. Nebol by to však Kassay, aby postupne nezvládol aj tento oriešok, i keď si to vyžiadalo maximálnu koncentráciu na prácu. Na zábavu, či venovanie sa rodine, príliš veľa času neostalo. Podstatnejší ako osobný život bol pre neho život firmy, ktorá sa po rokoch úsilia ocitla v rebríčku TOP 100 najlepších slovenských podnikov a v pôvodnom šate spoločnosti s ručením obmezeným jej začalo byť priúzko. Na valnom zhromaždení sa zmenila na akciovú spoločnosť.
Medzitým uplynulo 17 rokov. Dlhých 17 rokov odo dňa, kedy sa Š. Kassay po prvýkrát informoval o habilitačnom konaní. "Predsa len prišiel vytúžený deň a ja som prevzal diplom docenta. Podľa mňa oprávnene, lebo práci a štúdiu venujem všetko." Dni i noci, kedy iní oddychujú, Kassay sedí nad počítačom a tvorí, lebo vede sa venuje popri funkcii vrcholového manažéra. Ako sám vraví, po dosiahnutí stanoveného cieľa sa mu pred duševným zrakom vynorí ďalší, ešte náročnejší cieľ. A on ide za ním.
"Keď som bol robotníkom, chcel som byť majstrom. Keď som získal maturitné vysvedčenie, chcel som sa stať inžinierom a keď som na vysokej už nevládal, chodil som sa každoročne pozerať na promócie čerstvých inžinierov. Takto som sa povzbuzoval, že raz príde aj môj čas a ja si oblečiem tmavý oblek a pokloním sa pred auditóriom. Tak by som mohol v popise života pokračovať. Úspech a kopanec, úspech a pád. Ako boxer viem údery prijímať, ale aj v ringu priveľa úderov škodí. Nieto v živote." Ten jeho, keby rozdelil, 30 percent z energie by patrilo neustálemu vzdelávanou sa a úsiliu napredovať, 30 percent práci, za ktorú bol a je platený, 20 percent rodine, 15 percent športu a zostávajúcich 5 percent iným "aktivitám." Napríklad i sťahovaniu sa. Za svojho života to zatiaľ stihol 17-krát. Bude to aj osemnástykrát, späť do Košíc, kde má brata Vojtecha s rodinou, rodinu manželky a ešte zopár známych a priateľov.
Výsledky Š. Kassaya v pedagogickej a vedeckej činnosti boli po splnení náročných kritérií ocenené aj formálne. V marci 2002 mu prezident republiky slávnostne odovzdal dekrét profesora v odbore inžinierstva riadenia priemyslu.
Čo bude ďalej?
Cieľom neboli peniaze, ale ocenenie za prácu. "Neviem, čo bude ďalej. Môj život nie je jednoduchý a ťažko sa dá všetko, čo som urobil a dosiahol, zrazu zavesiť na klinec. Hoci som už 67-ročný, aspoň pokiaľ sa dá, mienim dotiahnuť, čo som začal. Chcel by som dokončiť a vydať všetky zväzky pentalógie Podnik a podnikanie, ako aj ďalšie teoretické práce, ktoré sú už takmer hotové. A ktoré musia dať čo najskôr priestor ďalším, pretože v hlave mám ešte veľa nápadov..."
Š. Kassay tiež spomenul, že raz dávno sa ho ktosi spýtal, či rád lúšti krížovky, lebo jeho život je tiež krížovkou. Rezolútne odpovedal: ´nie.´ Nerád číta návody na použitie, neznáša knižných turistických sprievodcov a pred krížovkami uprednostňuje Rubikovu kocku. I keď aj tá ho zaujme len do chvíle, kým nenájde algoritmus skladania, princíp, ktorý umožní najlepšiemu školákovi za 30 sekúnd kocku poskladať. Potom hľadá čosi iné. Nikdy to však neboli peniaze. Po majetku a financiách netúžil, vždy hľadal uznanie za prácu. Najprv ako rekordman na sústruhu, potom v počte spravodajských vstupov na televíznej obrazovke.
Koncentrácia na pracovný výkon a štúdium si však zapýtali svoju daň. Neúspechy v osobnom živote, každodenné trampoty, pády, neraz nepochopenie okolia. Našťastie, postupne všetko prebolelo. Dnes je šťastne ženatý. I keď jeho dospelé deti Slavomír, Martin a Lucia si vybrali inú životnú cestu a neuvažujú, že by nasledovali otca. Komu teda zanechá to, čo toľké roky budoval?
"Nech ma okolie vníma tak alebo onak, a hoci aj odcudzuje, lebo i to k životu patrí, nič som nerobil výlučne pre seba. Moje teoretické výstupy sú zachytené v podobe publikácií, a tie môžu byť užitočné aj viacerým generáciam inžinierov. Praktické aplikácie nových poznatkov sú implatované do pracovných postupov a metód umožňujúcich systematický rast podniku. Výsledky tejto práce v súčasnosti dávajú obživu takmer dvojtisícke zamestnancov I.D.C. Holding vo filiálkách v krajinách V4. Komu teda ostane firma? Tým, ktorí ju budujú, ktorí majú na jej raste najväčšiu zásluhu. V tom vidím aj zmysel svojho života..." mlčky sa zahľadel do diaľky a spokojne sa pousmial.
Prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc. je jedným z ľudí, ktorého životná púť pripomína naplnený americký sen v slovenských pomeroch. Nestáva sa predsta každý deň, aby sa stal z chudobného mladíka po rokoch úsilia majiteľ fabriky, úspešný a uznávaný človek. Pritom za ním nemusel stáť nikto bohatý a vplyvný. (Za svoje úspechy, ale to dodávame potajme, bez jeho súhlasu, opierajúc sa o jeho autobiografiu Kassayov princíp, za veľa ďakuje práve neprajníkom, a tým, čo mu neverili, nepredpokladali, že môže toľko dosiahnuť...)
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: KINÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
