Neberte nám princeznú i Na skle maľované. Ako Angie v Paneláku žije s Karolom, v skutočnosti by však takéhoto partnera v sekunde zabila. Nežiarli, no romantickým náladám sa z času na čas neubráni. Túžba spievať ju ženie dopredu a cíti potrebu neustále sa zlepšovať. Hoci Mirka Partlová občas okúsi príchuť trpkej reality, chráni si v sebe naivnosť dieťaťa.

Vravievate o sebe, že ste introvertka a občas sa pozeráte na svet akoby z inej planéty. Zaujímalo by ma, ako sa dá byť introvertkou v prostredí, v ktorom sa pohybujete?

- Dá sa to. Žijete skrátka dva životy.

Musíte sa teda akoby štylizovať do extrovertnosti?

- To zase nie. Iba si prepnem gombík. Jedna vec je profesia a druhá súkromný život. Ono to takto musí byť a myslím si, že je na tom asi každý rovnako.

Keď sa na svet pozeráte akoby z inej dimenzie, čo vás na tom našom živote najviac udivuje?

- Žeby to boli charakterové črty a vlastnosti niektorých ľudí? Ale to asi prekvapuje každého. Prekvapuje ma človek ako taký, každý je zaujímavý sám osebe.

Vraj ste aj veľmi naivná. Určite sa však vaša naivita životnými skúsenosťami postupne zmenšuje...

- Trošku zmenšuje. Lenže som Baran, a tým pádom aj strašne tvrdohlavá. Samozrejme, že ale všetko napreduje tak, aby sa mi aj naivita neustále zmenšovala a ja som sa tak dostávala do krutej reality... Som už realitou ovplyvnená, ale naivitu mám stále v sebe a určite vo mne aj ostane. Stále totiž verím v dobro a v to, že všetko bude tak, ako má byť.

Na Novej scéne ste začínali v pätnástich, čo je veľmi skoro. Čo bolo, okrem toho, že sa človek musí presťahovať a naučiť sa pohybovať v prostredí, ktoré by zamávalo aj dospelým človekom, najťažšie?

- Ono, ak vás to baví, niečo vás samo ženie dopredu. Samozrejme sa ale nájde aj strašne veľa prekážok. Ja som pred sebou stále mala vidinu spevu. Spievať som túžila odjakživa, a toto ma hnalo. Nerozdeľovala som veci na ťažké a ľahké, robila som len to, čo som musela, chcela a vedela a neustále som sa v tom zdokonaľovala. Učím sa doteraz, lebo človek nie je dokonalý a stále sa učí nové veci, ktoré ho posúvajú ďalej.

Kto vám v začiatkoch kariéry najviac pomohol?

- Bolo to strašne veľa ľudí. V podstate každý, kto mohol, mi niečo povedal a bolo samozrejme len na mne, ktoré pripomienky akceptujem a ktoré nie. Ak by som ale mala menovať, komu každému som zaviazaná, tak by sme tu bola dozajtra.

Ako ste v takom mladučkom veku zvládali napríklad hrať Oféliu a objaviť sa na javisku "hore bez"?

- Ak má takáto scéna zmysel, nemám s tým problém. Musí ale byť opodstatnená. V tomto prípade bola. Išlo o prvú lásku, scéna sa odohrávala v intímnom svetle, skoro nič nebolo vidieť, len holý chrbát. Podľa mňa to tam malo byť, bolo to decentné a pekné.

Samozrejme, človek tomu rozumie v dospelosti, ale v 15-tich sa na také veci dospievajúci pozerá inak. Už vtedy ste to takto pragmaticky vnímali?

- Tak som asi iná. Áno, vnímala som to takto. Neviem, ale prišlo mi to ako samozrejmé a úplne normálne, že by to tak malo byť.

Najaktuálnejšia vec, ktorá sa s vami teraz spája, je muzikál Fontána pre Zuzanu. Prvé kritiky neboli ani zďaleka najpriaznivejšie. Ako to vnímate, keď je za niečím kus práce a kritici nie sú najmilší?

- Neviem, či je za tým až toľko práce. Pre mňa totiž skúšobné obdobie nebolo až také dlhé, na aké som zvyknutá. Ak by sme možno mali dva týždne navyše, tak by som bola omnoho spokojnejšia. Na každej kritike je kúsok pravdy a toto dielo má svoje rezervy. Nehovorím, že je zlé, ani že je vynikajúce. Je normálne. Sto ľudí, sto chutí. Osobne moju rolu nevnímam ako ťažkú, robila som aj oveľa náročnejšie veci.

Ako dlho ste skúšali?

- Mesiac a pol, čo mi príde na muzikál trošku málo. Som zvyknutá na trojmesačné obdobie.

Diváci si vás obľúbili aj ako Angie v seriáli Panelák. Viete si predstaviť mať po boku takého partnera, akým je Karol?

- To teda nie, ja by som ho na mieste v sekunde zabila. Určite. (Smiech.)

V Paneláku čakáte bábätko, nepomýšľate si to vyskúšať aj naživo?

- Len to nie. Preboha, len to nie. Mám len 23, kam by som sa ponáhľala.

A bol by to naozaj taký strašný šok?

- Bol. Celkom určite a verím, že nielen pre mňa. Nie, ešte sa vo mne materinské pudy neprebudili.

S priateľom spolu bývate už dlhší čas. Boli začiatky spoločného bývania ťažšie? Niekto s tým nemá žiadne problémy, niekto musí hrany obrúsiť...

- U nás to bolo úplne v pohode.

A môžete o priateľovi prezradiť aj niečo viac?

- Nie. Načo? Nemá to zmysel a pre ľudí to ani nie je podstatné. Pre mňa ale musí byť muž niečím zaujímavý, mať charizmu. Nejde o to, ako vyzerá, akej je pleti, koľko má rokov... To je nepodstatné. Dôležitá je iskra, neviem to presne definovať.

Ako spolu s priateľom riešite mediálne kauzy takého charakteru, ako keď sa vaše meno objavilo v súvislosti s rečami o novej láske Petra Cmoríka?

- Neriešim to. Viem presne, ako to funguje a je len na priateľovi, či mi verí, alebo neverí.

Čiže základom vášho vzťahu je vzájomná dôvera.

- Samozrejme, sama viete, že tlak médií je nepredstaviteľný a aby sa články predávali, treba niečo napísať a vymyslieť. Tak to je. Priateľ je vysporiadaný s tým, že ma bohužiaľ niečo takéto sprevádza a je to naozaj len o dôvere. Inak sa to nedá zvládnuť.

Ste žiarlivý typ?

- Nie, nežiarlim. Ono ak ma bude chcieť podviesť, tak to spraví z druhého poschodia na prvé a v živote sa o tom nedozviem. Takže...

Pôsobíte skôr pragmaticky, ako romanticky...

- Občas ale mám aj ja nostalgické a melancholické nálady. Niekedy zatúžim po gýči. Mám síce stavy, kedy som krutá realistka a niektoré veci mi prídu ako infantilné a úplne blbé, ale samozrejme že ma chytí aj taký stav, že ma dojímajú macíky a podobné drobnosti.

V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že by ste chceli vydať hudobné CD-čko... Je to ešte aktuálne?

- Čo ja viem, mne je to vlastne teraz nejako jedno. Nebránim sa tomu, ale nie je to ani mojím snom. Podľa mňa je na Slovensku dosť kvalitných spevákov, ktorí nemajú šancu preraziť a neviem, či práve ja by som mala. Momentálne mi toto príde veľmi banálne. Venujem sa muzikálu a ten sa nedá nahrať na CD-čko a pustiť tak, aby ste z toho mali jedinečný zážitok. Muzikál musíte vidieť a cítiť a ja sa chcem v prvom rade venovať práve tomuto.

Ste na voľnej nohe, nikdy ste neuvažovali nad stálym angažmán?

- To by ma asi nezaplatili. Nie, nemá to zmysel a umelec podľa mňa nemá byť prečo viazaný a nemá byť prečo zamestnaný. Je to kočovné povolanie, raz tam- inokedy tam. Nedá sa to byť pod jednou strechou a v jednom prostredí. Herec potrebuje neustále nasávať nové impulzy, byť stále v novom a s novými ľuďmi.

Istý čas ste sa pokúšali študovať na VŠMU, no prestali ste. Prečo?

- Pracovne sa to nedalo stíhať. VŠMU má pre mňa záhadný zákon a nepísané pravidlo, že študenti v prvých ročníkoch nesmú hrať. No aj ja som hneď v prvom ročníku robila tri hry, takže som sa okamžite stala čiernou ovcou. Ale napriek tomu sa to samozrejme nejako dalo vybaviť, len neskôr som to už nestíhala. Ak totiž skúšate nový muzikál, potrebujete mu venovať nonstop tri mesiace. Od rána do večera. Ja som bohužiaľ chytila obdobie, kedy to v škole veľmi netolerovali, takže som bola donútená prerušiť štúdium. Už som prešvihla dva roky a nechcelo sa mi vrátiť späť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári