však nezmenil. Stále má dušu kočovníka a rád hrá tam, kam ho na kvalitné tituly lákajú zaujímaví režiséri. Poznajú ho aj košickí diváci. Pred 7 rokmi na tunajších divadelných doskách naštudoval predstavenia Bližšie od teba či Roberto Zucco. Marek Majeský.

V Košiciach ste sa predstavili na festivale, ktorý otváral divadelnú sezónu. Čo zaujímavé prinesie tá tohtoročná vám?

- Od tejto sezóny som opäť po dvoch rokoch angažmán v kamennom divadle na voľnej nohe, takže budem účinkovať v divadelných projektoch ako hosť. Okrem toho je po rokoch na Slovensku veľký filmový boom konečne sa točia pôvodné filmy i seriály. Do niektorých som bol oslovený, takže sa rozhodujem, do čoho vstúpim a v akej postave, pretože nie som typ herca, ktorý by účinkoval v sitcomoch. Seriálu sa upíšem iba ak ma zaujme postava a práca pre mňa bude mať zmysel.

Aká práca má pre vás zmysel?

- Taká, pri ktorej sa môžem stretnúť so zaujímavými osobnosťami, od ktorých môžem niečo získať a ktorým mám, dúfam, čo ponúknuť aj ja. Ak je človek na voľnej nohe a vstupuje do projektov na rôznych scénach, je v jeho práci vždy prítomný istý druh vzrušenia zo spoznávania sa. Nefunguje v zabehanom kolektíve, ale je vždy provokovaný, hoci už má nejaké skúsenosti, podávať lepšie výkony a hľadať v sebe nové obzory.

Zahrali ste si vo filme "Bathory" Juraja Jakubiska. Ako sa vám s ním spolupracovalo?

- Mal som možnosť robiť s ním už ako študent VŠMU, kedy som stvárnil menšiu postavičku v jeho filme "Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý". Spolupracovať s ním je vždy veľký zážitok, pretože jeho filmy sú nesmierne vizuálne a výtvarné, všetko vidí farebne. Je to nesmierne zaujímavý a inšpiratívny človek so zaujímavým videním sveta. Ak by ste sa pozreli na svoje okolie farebným kaleidoskopom, zistili by ste, ako ho bežne vidí Juraj Jakubisko.

Báthoryčka mala na Slovensku ešte väčší komerčný úspech ako Titanic. Čakali ste to?

- Priznám sa, že nie, pretože som mal pocit, že Slováci na rozdiel od Čechov ešte nie sú naučení chodiť na domácu tvorbu. Bolo to preto pre mňa veľmi milé prekvapenie. Dúfam, že hoci som z generácie hercov, ktorých poznajú diváci skôr podľa hlasu z dabingu, než podľa tváre z filmov a inscenácií, skrz Báthoryčku či televízne seriály sa to začne pomaly meniť. Je fajn, že sa začínajú na obálkach časopisov konečne objavovať herci namiesto účinkujúcich z reality show alebo moderátorov.

Potrebuje byť herec na titulkách časopisov?

- Herec potrebuje, aby sa naňho ľudia prišli pozrieť. Môžem naštudovať famózne predstavenie, ak ho budem hrať sám sebe pred zrkadlom, nemá to zmysel. Aj film sa točí preto, aby ho videli ľudia. Ide, samozrejme, o to, aké má herec ambície. Či sa svojím umením divákovi podkladá a spraví aj stupídnosť bez hodnoty, len aby sa zviditeľnil, alebo má ambíciu dostať pred diváka umelecky hodnotné dielo. Popularita má zmysel, ak ju vie človek rozumne využiť na to, aby pritiahol diváka do divadla. Spomeňme napríklad pána Chudíka, ktorý odohral stovky krásnych divadelných postáv, a pre divákov navždy ostane doktorom Sovom. No na druhej strane skrz to, že bol populárny, pritiahol ľudí do hľadiska.

Čo všetko ste vy ochotný urobiť pre postavu?

- To závisí od projektu. Raz som točil 10-minútový študentský film, kde som skákal z balkóna zo 6. poschodia, hoci to vôbec nemalo zmysel, lebo kamera bola vnútri a nebolo to vôbec vidno. Dnes by som to už nespravil. Vtedy som bol mladý, naivný a taký zapálený, že by som za umenie položil aj život. Ale čím je človek starší, získava skúsenosti, prežíva víťazstvá i pády, má už na mnoho vecí iný pohľad.

Máte dnes už aj väčší problém s nahotou na javisku než kedysi?

- V Nitre som hral v 2 predstaveniach nahý. Teraz by som už uvažoval omnoho dlhšie, kým by som sa na to dal nahovoriť. Muselo by to byť v prospech umeleckého diela, nie iba na efekt. Dnes už v divadle i v živote hľadám hĺbku, pretože život plynie strašne rýchlo a často ho žijeme len povrchne, naháňame sa za matériou. Čím som starší, tým menšiu chuť mám strácať čas pri projektoch, ktoré nemajú zmysel.

Máte však vôbec čas na pozastavenie sa, keď herci dnes, aby sa uživili, lietajú medzi 4 divadlami, dabingom, filmovačkami...

- Toto je presne ten základný problém. A musím si sypať popol na hlavu, že presne takto žijem. Je toho strašne veľa. U nás to nefunguje ako na Západe, kde si herci môžu dovoliť špecializovať sa. Ak hrajú divadlo, venujú sa iba tomu. Všetko je však dané finančnými možnosťami a životnou úrovňou. Tam si môžu dovoliť zaplatiť herca tak, aby sa plne oddal iba jednému projektu, venoval mu všetku svoju energiu. Ja sa snažím vyhýbať tomu, aby som bol rozštvrtený medzi množstvo projektov, no niekedy sa pristihnem, že som spadol do toho pomyselného kolotoča a musím si povedať: "STOP".

Titulujú vás ako lámača ženských sŕdc, či sexidol. Lichotí vám to?

- Myslím, že dnes je tých sexidolov medzi mojimi kolegami viac vychytenejších. Beriem to s úsmevom a nadhľadom. Aj toto je jedna z tvárí medializácie. A to som zatiaľ viac známy z dabingu, ako zo seriálov. Sám som zvedavý, čo spraví medializácia s mojím životom, ak by som sa objavil na televíznej obrazovke.

Ste na zasahovanie médií do vášho života pripravený?

- S médiami už svoje skúsenosti mám. Treba to brať s nadhľadom a nenechať sa znervózniť. Lebo o to bulvárnym novinárom ide vyprovokovať.

Ste aj v živote taký pohoďák?

- Myslím, že áno. Nie som typ, ktorý by sa rozčuľoval. Závisí, samozrejme, od danej situácie. Neverím síce veľmi na znamenia, no som Lev. To znamená, že som dlho pokojný, ale viem aj zarevať, keď pohár trpezlivosti pretečie. Tým obyčajne šokujem, lebo ľudia u mňa na to nie sú zvyknutí.

Levy sú aj rodinne založené.

- Aj ja som.

Raz ste sa nechali počuť, že vek, keď sa ľudia ženia a vydávajú, sa stále posúva a váš dedko sa ženil ako 36-ročný, takže máte čas. Napokon ste to až tak veľmi nepotiahli a toto leto ste sa oženili.

- Myslím, že už mám na to nielen vek, ale aj rozum. Nazbieral som skúsenosti, takže si myslím, že už nebudem až tak blbnúť. (Úsmev)

Takže ste čakali, kým budete na usadenie sa pripravený?

- Nikdy som nad tým takto racionálne nerozmýšľal. Prišlo to absolútne spontánne. Nebol to dôsledok pocitu, že sa musím rýchlo oženiť a zakladať si rodinu, lebo som už starý. Tak sme to s partnerkou cítili, nuž sme sa vzali. Pre mňa je to krok na celý život. V tom som klasik.

Takže na prvom mieste je rodina a až potom práca?

- Áno. Ale to som sa musel naučiť. Ľudia si často neuvedomujú, že o rodinu a vzťah sa treba starať, že si treba nájsť naň čas, aby neskĺzol do stereotypu. Aby si zrazu jedného dňa neuvedomili, že síce žijú formálne v rodine, no tá už dávno nefunguje, len si to obaja partneri akosi nevšimli. Na tom treba pracovať myslieť nielen na seba, svoje potreby a svoju realizáciu, ale aj na toho druhého.

Nie je to pre herca, ktorý má svoju prácu rád a sypú sa mu zaujímavé ponuky, ťažké?

- Ak má na zreteli, že je preňho na prvom mieste rodina a vzťah, tak nie. Lebo poznám mnoho kolegov, ktorí sú mimoriadne ambiciózni a pracovne vyťažení, no odráža sa to na ich súkromnom živote. A možno aj to je odpoveď na to, prečo nie som na rozdiel od niektorých mojich kolegov taký populárny. To by však musel byť môj hodnotový rebríček iný a musel by som mať aj inú povahu. Ja som však absolútne spokojný s tým, kde som a čo mám.

Čo máte okrem svojej práce rád?

- Knihy, šport, prírodu. Hory sú pre mňa fantastický dobíjač energie. A mám rád pokoj a ticho, čo je logické, keďže sa pohybujem v brandži, kde je stále veľký humbuk.

Profil

Marek Majeský (1972)

vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení

po škole pôsobil v Trnavskom divadle, v DAB v Nitre, v Štátnom divadle v Košiciach, na Novej scéne v Bratislave a hosťuje v mnohých ďalších divadlách.

vďaka charakteristickej farbe hlasu je známy aj z dabingu.

hral vo viacerých tv inscenáciách a seriáloch, momentálne účinkuje v tv seriáli Panelák v postave Eda.

z filmovej tvorby spomeňme: Vadí nevadí, O dve slabiky pozadu či naposledy film J.Jakubiska Bathory

v júli sa oženil s východniarkou z Prešova - herečkou Janou Knapíkovou, teraz už Majeskou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári