Nezabúdajme na československých legionárov, veď bez nich by nevznikla Československá republika
"Keď sme bojovali na Piave..."
Žijúcich pamätníkov konca prvej svetovej vojny a rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku 1. Československej republiky už v Košiciach niet. Zostal pamätník padlým a pamätníky osobnostiam, ktoré viedli odboj proti monarchii, tu, aj inde boli zničené. Štefánikova socha z Hlavnej bola odstránená - sú pamätníci, ktorí videli, ako ju lanami zhadzovali, takže mladým generáciám nemohla pripomínať tohto strojcu ČSR. V Paríži je po ňom pomenované námestie a sochy sa nedotkol ani zub času. Každoročne pred ňou vzdávajú poctu tomuto slovenskému politikovi, vedcovi, vojakovi a diplomatovi. Možno si niektorí z nás spomenú na to, ako prastarý otec hovoril: "Keď sme bojovali na Piave, nebolo nám veselo..." Nebolo, vo vojne zahynulo vyše 9 miliónov ľudí.
Legionári aj z Košíc
V Taliansku bojovali naši prarodičia a mnohí zahynuli. Mnohí sa vrátili ako príslušníci československých légií, ktoré sformoval práve Milan Rastislav Štefánik, vtedy generál francúzskej armády. Legionári zohrali významnú úlohu v príprave na vznik Československa. Boli to české a slovenské bojové jednotky. Československé légie iba v Rusku mali vyše 60-tisíc mužov. Boli to strelecké a delostrelecké pluky a samostatný úderný prápor. Vo Francúzsku bolo 9 367 legionárov v štyroch streleckých plukoch. Po presune do vlasti bojovali na Slovensku proti Maďarsku. Čsl. légie v Taliansku mali 19 476 mužov a bolo v nich najviac Slovákov. Bojovali na rôznych miestach talianskeho frontu a po presune do vlasti bránili nedotknuteľnosť na južnej demarkačnej čiare, proti boľševickej maďarskej armáde, aj na Těšínsku proti poľským jednotkám. Aj v týchto bojoch padli naši legionári. Vo Francúzsku, kde bol i "Delostrelecký pluk amerických Slovákov" padlo 560 mužov, v Taliansku 725, v Rusku najviac - až 4 112 mužov. Jeden z plukov sa volal "Tatranský pluk". Bojoval v Čeľjabinsku, Tomsku, Novonikolajevsku a inde. Československé légie bojovali v oblasti Bajkalu, na Sibíri - tam ich pripomína pamätná tabuľa, ktorú odhalili za účasti zástupcov Československej obce legionárskej. Histórii čsl. légií sa dlhé roky venoval Košičan pplk. Milan Žuffa-Kunčo, žijúci v Olomouci a bol aj autorom výstav o nich.
Aj v Košiciach bola výstava pod názvom "Od Vltavy k Piave", ktorú usporiadalo Dokumentačné stredisko 1. svetovej vojny v San Solo di Piave v spolupráci s Východoslovenským múzeom a Slovenským technickým múzeom v Košiciach. Boli na nej okrem dokumentov súčasti uniforiem, zbrane, reprodukcie výtvarných prác, umelcov z radov legionárov, ktoré vytvorili aj v zákopoch na talianskom fronte Súčasťou výstavy bol aj pietny akt, ktorým vzdali úctu padlým československým legionárom za účasti nášho prezidenta, talianskeho veľvyslanca, českej a slovenskej parlamentnej delegácie. Aj na cintoríne v Medzeve.
Po vyhlásení ČSR 28. októbra 1918 v Prahe a pripojení sa k nej Slovenska Martinskou deklaráciou 30. októbra, na východnom Slovensku sa usilovali maďarské gardy a vojsko o to, aby Slovensko zostalo pod maďarskou správou. Vďaka československému vojsku, legionárom sa tak nestalo. Dva dni pred koncom roku 1918 obsadili aj Košice, takže Nový rok, rok 1919 sa začal na celom východnom Slovensku definitívne v štáte Československo.
Z monarchie do republiky
Na tejto strane sa často vraciame do 20. rokov, ktoré neboli ľahké pre krajinu, mestá, obyvateľov. Stále doliehali na všetkých dôsledky vojny, hospodárska situácia, nedostatok potravín. Nehovoriac o administratívnom usporiadaní. Bolo potrebné riešiť aj negramotnosť, vybudovať armádu. V roku 1920 bolo zo štátneho rozpočtu určených 226 tisíc korún na osvetovú, vzdelávaciu a mravnú výchovu vojska. O vzdelávanie sa starali o vojakov prezenčnej služby vyučovaním občianskej náuky vždy od februára do februára do mája. Osobitnú pozornosť venovali nováčikom, ktorých rozdelili na negramotných, menej pokročilých a pokročilejších. V tom období sa k úplne negramotným prihlásilo v armáde 1906 nováčikov. Okrem výuky čítania a písania usporiadali pre nich špeciálne kurzy pre praktický život. Z košickej posádky chodili do Levoče dvakrát týždenne vyučovať negramotných.
Zásobovanie obyvateľov múkou a "chlebovinami" bolo v Košiciach v rokoch 1919 - 1923 dobre zabezpečené. Košický župný úrad uvažoval o zriadení trvalých skladov dováženého amerického obilia, múky, krmiva pre hospodárske zvieratá, čím by sa zabezpečila aj ochrana cien mäsa.
Prvá socha Slovákovi
Krátko po vzniku republiky sa začali zbierky na Zlatý poklad republiky. Do 11. novembra 1920 sa v celej ČSR vyzbieralo 330 kg zlata a 8500 kg striebra, okrem toho cenné papiere a drahokamy za 20 miliónov korún. Zbierka prebiehala aj na mohylu M. R. Štefánikovi. Veľkou udalosťou bolo odhalenie prvej sochy Slováka, národovca. Postavili ju Jánovi Hollému v Maduniciach v Martinskej župe a na túto slávnosť boli vypravené osobitné vlaky, jeden z Košíc, ktorým mali cestovať aj predstavitelia mesta a župy. Na výročie vzniku ČSR v roku 1923 z Košíc do Prahy odštartovali tri lietadlá s depešami prezidentovi Masarykovi.
Na začiatku roku 1921 sa vláda zaoberala situáciou v školstve, najmä ich nedostatkom. Tiež v roku 1923, kedy vyčlenila v štátnom rozpočte miliónové čiastky na výstavbu nových a rekonštrukciu starých škôl na východe republiky. Bolo to v čase hospodárskej krízy, ktorá zasiahla všetky odvetvia. Predtým v Košiciach prekvitajúci živnostenský stav upadal, situácia v priemysle sa zhoršovala. Na poplach začala biť Obchodná a priemyselná komora (OPK).
V polovici novembra roku 1923 bola plenárna schôdza Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach. Jej predseda Kunz opäť ako na zasadnutí v lete hovoril už nie o smutnej, ale o beznádejnej situácii všetkých odborov priemyslu v dôsledku hospodárskej krízy a úpadku - v porovnaní so stavom pred troma rokmi. Ako príklady uviedol železiarsky, textilný, papierenský, potravinársky, tlačiarenský priemysel v Krompachoch, Medzeve, V. Šariši, Čani, Spišskej Novej Vsi, Košiciach a inde. Vyzval prítomných, aby to, čo je "v terajších troskách životaschopné, bolo v záujme krajiny v súčinnosti s vládou a producentmi zachované. Upadá živnostenský odbor v dôsledku nedostatočnej kúpyschopnosti ľudí. Zo zmätku upadá obchodno-priemyselné podnikanie na Slovensku a Podkarpatskej Rusi." Pokiaľ ide o zmätok, chaos, ten podľa Kunza spôsobovali berné (daňové) úrady komplikáciami v agende, i daňová politika, ktorá volala po reforme, pretože "likvidovala" podnikateľov.
Finančné problémy malo aj samotné mesto Košice. V decembri 1923 malo byť posledné zasadnutie mestského zastupiteľstva v roku s množstvom problémov. Z najošemetnejších bol rozpočet na rok 1924 a splácanie pôžičiek. Boli dlhodobé a vyzdvihnuté ešte pred vojnou za Rakúsko-Uhorska - dohromady 11 mil. 818 tisíc Kč, počas vojny aj po nej. Podľa prvého námestníka mešťanostu Smrža by mestu pomohlo 33 mil., trebárs nový úver, ktorým by platilo staré dlhy. "Magistrát je zajedno s obchodnou a priemyselnou komorou v tom, že pomery sú neutešené. Je veľa úradníkov, málo škôl, dražoba. Treba podporovať miestnych obchodníkov a živnostníkov, bojovať proti dražobe, kontrolovať trhy, snažiť sa aspoň čiastočne zbaviť obecenstvo (občanov - pozn. red.) vysokých úrokov od pôžičiek." Mešťanosta Novák vyzval mestskú radu, aby "poslanci hájili záujmy občanov a aby pristupovali k rozpočtu na rok 1924 s maximálnou hospodárnosťou." Nebolo už z čoho krátiť a mestu by naozaj pomohla iba ďalšia pôžička. Mnohí sa báli aj vysloviť takú závratnú sumu - 33 miliónov. Zatiaľ zostali poslanci stáť pevne na zemi.
"Vyprošuji si uctivý pozdrav ctěné pani matince a hledím vstříc brzkému shledání"
Spomienky na začiatky ČSR nevzal čas
Z Košíc putovali poštou do Prahy, Českých Budějovíc, Hradca Králové, Pardubíc a ktovie ešte do akých miest Čiech a Moravy, pohľadnice s vyobrazením mesta, väčšinou kolorované. Dnes sú spomienkou na blízkych i na začiatky Česko-Slovenska, so známkou, na ktorej je portrét prezidenta Masaryka.
Mesto chválili
V regionálnych novinách uverejňovali inzeráty českí obchodníci a do Košíc prichádzali zásielky z rôznych kútov republiky. Poriadali sa tu aukcie starožitností zo súkromných zbierok a bol o ne veľký záujem v Čechách i na Morave, odkiaľ kvôli nim cestovali zberatelia, ale aj pracovníci múzeí.
Českí učitelia i úradníci po absolvovaní kurzov slovenčiny pomáhali tam, kde nebolo dosť pracovníkov alebo žiadne skúsenosti. Od nich pochádzalo množstvo listových zásielok. Pohľadnice udivujú dnes kaligrafickým písmom a zdvorilosťou, ktorá bola v tej dobe, pred 85 - 89 rokmi nepísaným zákonom. "Velectěné slečny, děkuji srdečně za krásnou vzpomínku od Vás a od Vašeho, Vám tak milého tatínka." Na záver sa priateľ takto lúči: "Vyprošuji si uctivý pozdrav ctěné paní matince a hledím vstříc krásnému shledání s rodinou." Pohľadnica bola napísaná 19. 8. 1921. V ďalšej s vyobrazením južnej časti Hlavnej ulice s vozmi a koňmi napísanej 23. mája 1919 je opis Poštovej ulice, kde zrejme pisateľ býval a bol to dôstojník, lebo spomínal kasárne. Košice sa mu páčili a pochvaľoval si aj vychádzky do okolia a koncerty v parku pri železničnej stanici, vtedy Sokolskom sade.
V Košiciach ako okrese v roku 1921 žilo 41 181 Slovákov a Čechov, 8070 Maďarov, 314 Nemcov, 1026 Židov, 164 Rusínov a 1167 iných národností. Iba v samotnom meste Košice bolo podľa sčítania (v roku 1921) 60 percent Čechov a Slovákov, 21 percent Maďarov, 10 percent Židov, 4 percentá Nemcov a 4 percentá iných národností.
Fotky ako darčeky
Už začiatkom novembra sa začali objavovať inzeráty na vianočný tovar alebo podujatia. Na 7. - 9. decembra 1923 pripravovalo Východoslovenské múzeum aukciu starožitností zo súkromných zbierok. Od 3. decembra mali byť vystavené tlače z 15. storočia, vyše sto kolorovaných drevorezov, Biblia pražská z r. 1484 a ďalšie unikáty. Očakávali sa záujemcovia z celej ČSR, ako to bolo pred rokom. "Nájdu tu ešte staré tlačoviny z tlačiarní v Levoči, Košíc, Trnavy, haličskú keramiku a vyše sto obrazov" - písal Slovenský východ.
Umelecká fotografia od košického fotografa Divalda patrila k dobrej spoločenskej povesti Košičanov. Už v novembri bolo neskoro nahlásiť objednávky na Vianoce v ateliéri na Mlynskej 22. Fotografi Györi a Boros, Mlynská 2, tel. 242 vyzývali na objednávky obrázkov ako vianočných darčekov. Najlacnejšie knihárske práce ponúkala firma knihára Júliusa Bauera na Alexandrovej ulici 2 (Dominikánske námestie).
Firma Kolín na Hlavnej 62 detské kočíky, textilný tovar - v bohatom výbere a lacný - firma Geiger. Časopis "Mladosť - radosť" inzeroval: "Pamätajte všetci, že sa najlepšie oženíte alebo vydáte prostredníctvom nášho časopisu, Písek, Čechy. Časopis ten sa zasiela do celého sveta. Informácie 3 Kč ve známkach."
"Poudre de Beaute Amorosa" - pleť krášliaci prostriedok, biely, ružový a hnedý zasiela výrobca Nedvěd z Prahy alebo hlavný sklad v Košiciach na Šrobárovej 18.
"Topánky do snehu a blata dokonalej roboty možno už teraz dostať u firmy Géza Dorner, veľkoobchod linoleom a kobercami Košice, Hlavná."
Práve v tom období opäť na mestskom zastupiteľstve hlasovali o návrhu kresťanských socialistov, aby boli v nedeľu zatvorené celý deň všetky obchody. Odvolávali sa na holandské zákony. Návrh neprešiel, lebo "východné Slovensko a Podkarpatská Rus nie je Holandsko a pracujúci občania z vidieka prichádzajú v nedeľu do mesta nakupovať a okrem toho by boli pri úplnom nedeľňajšom kľude v obchodoch poškodení obchodníci." Tým argumentovali československí socialisti a sociálni demokrati.
Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
