Či budú odsúdení alebo oslobodení, skutočný vrah ostáva neznámy
Niektoré prípady sa košickým súdom podarí uzavrieť rýchlo, s inými sa trápia dlhé roky. K tým zamotanejším patrí vraždu Miroslava Stojku, ktorý sa 27. novembra 1999 stal obeťou útoku pred Reštauráciou Pláž na košickom jazere. Hoci od tragického incidentu uplynie o niekoľko dní deväť rokov, až tento týždeň vyniesol senát krajského súdu prvý rozsudok. Či bude aj jediný, keďže sa odvolal prokurátor i jeden z obžalovaných, ukáže až čas. Oveľa istejšie je už teraz to, že skutočný vrah ostane navždy neznámy a nepotrestaný...
V čase pred incidentom operovali v Košiciach a okolí dve skupiny, ktoré polícia a médiá označovali za tzv. podsvetie. Jednej šéfoval dnes nebohý Karol Kolárik a druhej Dušan Borženský, zvaný Borža. Ich súperenie odštartovala vražda Róberta Holuba, ktorého v septembri 1997 najprv postrelili v bare bratislavského hotela Danube a potom "dokončili" v nemocnici na Kramároch. Na "bossovom" hrobe v Prešove ešte nedohorela posledná sviečka z pohrebu a už sa v Košiciach strhol boj o moc. Dovtedajší Holubovi podriadení, Kolárik s Boržom, sa vydali svojou cestou. Konflikt záujmov visel vo vzduchu a z času na čas vyústil do vzájomnej potýčky. Vždy bolo iba otázkou času, kedy a kde opäť potečie krv...
V osudný decembrový večer sa v reštaurácii Pláž na jazere konala diskotéka. Jedným z jej hostí bol aj Stojka s kamarátmi. Svojej povesti konfliktného človeka neostal nič dlžný. On i jeho kumpáni pod vplyvom alkoholu zapárali do hostí, kopali do stolov a vystrájali na perkete. Nečudo, že viacero hostí sa radšej pobralo inam. Keď majiteľ diskotéky dostal od Stojku facku a uvedomil si, že o chvíľu neostane na parkete ani noha, vzal telefón, vytočil číslo kamaráta a opísal mu situáciu.
O pár minút Ladislav Bata, lebo jemu z diskotéky volali, zvolal niekoľko svojich kamarátov na poradu k OD Tesco. Zišlo sa ich sedem a jediným prejednaným bodom bola informácia o vystrájajúcom Stojkovi. Pokyny zazneli jasné. Presunúť na jazero a rebelovi slušne dohovoriť. Ak mu pekné slovo nepomôže, povolené sú aj dve - tri facky. Časť partie naskákala do troch áut, dvaja zvyšní, medzi nimi aj L. Bata, ostali v centre. Ako prví dorazili k reštaurácii Maroš Kanász, Róbert Ficu, Marek Suchánek a Vojtech Zeleňák. Na piateho Marcela Brozmana nečakali a rovno vošli do baru. Vyhľadali Stojku a Kanász ho vyzval, aby vyšiel von na kus reči.
Od tej chvíle sa odvíjal dej, ktorý je a dlho bude predmetom dohadov a polemík. Isté je len to, že keď Stojka vyšiel na terasu a muži ho obstúpili, najprv sa pohádali. Odrazu sa v rukách Ficua zaleskla dlhá mačeta a jej čepeľ Stojku niekoľkokrát zasiahla. Do hlavy, chrbta i rúk. Než mohla obeti spôsobiť vážnejšie zranenia, zaznel výstrel z pištole. Stojka, zasiahnutý do brucha, spadol na zem. Samozrejme, v tom okamihu sa muži rozpŕchli. Než ktosi zavolal záchranku a sanitka dorazila na miesto tragédie, Stojka vykrvácal. O pár minút sa okolie hemžilo policajatmi, ktorí zaznamenávali stopy i výpovede svedkov.
V nasledujúcich dňoch prinášali médiá jednu správu o incidente za druhou. Keďže Stojka mal bližšie k Boržovi, medzi riadkami sa dalo vyčítať, že jeho smrť majú zrejme na svedomí kolárikovci. Skôr však, než polícia vzniesla prvé obvinenia, v košickej krimikronike pribudol ďalší zápis. A nie hociaký. Začiatkom decembra bol na Talinskej ulici, neďaleko bloku v ktorom býval, zavraždený Karol Kolárik. Vo Volksvagene Golf stihol prejsť iba pár metrov, keď jeho hlavu zasiahla dávka zo samopalu. Bol na mieste mŕtvy. Samozrejme, tento čin bol všeobecne považovaný za Boržov akt pomsty a neskoršie vyšetrovanie tento predpoklad potvrdilo.
Po niekoľkých týždňoch vyšetrovania sa polícia začiatkom januára 2000 rozhodla obviniť z vraždy Stojku sedem mužov. Spomínaný poltucet a Ladislava Bada, ktorý bol označovaný za akéhosi nástupcu po zavraždenom Kolárikovi. Jemu kriminálka prišila organizáciu vraždy, zvyšku partie jej zrealizovanie "obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom". V ich časti obvinenia sa uvádzalo, že po rozdelení úloh šli na Pláž ako organizovaná skupina s cieľom Stojku zavraždiť. Kým Ficu a Brozman už boli niekoľko dní vo väzbe (obvinenie z vydieranie, z ktorého boli neskôr oslobodení), zvyšok partie sa nasťahoval za mreže až po nich. Pri prvých výsluchoch pred sudkyňou obaja Ladislavovia prítomnosť na mieste činu popreli. Ostatní piati obvinení nie, ale iba Ficu priznal, že na Stojku zaútočil mačetou.
Nasledujúce roky sa niesli v znamení predĺžovaní lehoty väzby obvinených. Najprv v júli 2000 a v januári 2001 po pol roku, potom v júli 2001 o štyri mesiace a v novembri 2001 o dva mesiace. Zakaždým bola žiadosť prokurátora zdôvodnená tvrdením, že dôvody väzby trvajú a vyšetrovanie nie je ukončené. Počas neho sa stihli vypočuť desiatky svedkov (aj chránených či utajených), znalci vypracovali niekoľko posudkov a zrealizovala sa rekonštrukcia na mieste činu. Keďže v tom čase platná legislatíva dovoľovala okresným súdom predĺžovať väzbu iba do dvoch rokov, po ich uplynutí pripadla táto úloha Najvyššiemu súdu SR. Ten ju v decembri 2001 o štyri mesiace predĺžil po prvý raz a po druhý raz v apríli 2002.
V auguste 2002 nastal v kauze posun. Prokuratúra ukončila vyšetrovanie a spis putoval na krajský súd. Obžaloba okrem znenia obvinenia obsahovala podrobné zdôvodnenie jej podania, verzie obvinených i výpovede svedkov. Chránených, ktorí priebeh incidentu údajne videli, aj tých utajených, z ktorých "zaujímavý" bol s číslom 5. Podrobne opísal pomery v košickom podsvetí i údajnú snahu Kolárika odstrániť Stojku zo scény. Vypočutý bol aj Stojkov otec, ktorého potom boržovci angažovali pri vražde Kolárika. Neodmietol a neskôr bol za túto aktivitu odsúdený.
Kto predpokladal, že kolárikovci pobudnú vo väzbe aspoň po prvé pojednávanie, mýlil sa. Za úplne nečakané zvítanie so slobodou mohli v septembri 2002 poďakovať sudcovi krajského súdu, ktorý o jeden deň prešvihol lehotu na zaslanie žiadosti o predĺženie väzby na Najvyšší súd SR. Keďže zákon je v tomto neúprosný, hoci šlo o vraždu, sedem kolárikovcov si zbalilo veci a opustilo múry väznice. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez veľkého záujmu médií, ktoré obliehali spojený komplex budovy košických súdov a basy na Floriánke v snahe odchytiť aspoň jedného z prepustených. Tým jediným bol L. Bata, ktorý v krátkom interview pred vchodom do justičáku vyhlásil, že je nevinný. "Príďte na pojednávanie a dozviete sa zaujímavé veci. Tí utajní svedkovia, čo nás majú usvedčovať, sú nezmysel. Ja osobne som napríklad na jezere vôbec nebol," povedal.
Hoci mnohí kuvici tipovali, že prepustením kolárikovcov začne v meste vojna gangov, nič také sa nestalo. Autá nevybuchovali, kosti sa nelámali a ani krvi netieklo viac, ako obvykle. Zato na justičnej pôde až taký pokoj nebol. Sudcom, ktorý prešvihol lehotu na predĺženie väzby, sa najprv zaoberal disciplinárny senát, ktorý ho potrestal odvolaním z funkcie predsedu senátu. Odvolací disciplinárny senát Najvyššieho súdu SR potom tento verdikt zmenil a sudcu preradil na Okresný súd Košice II, kde na trestnom úseku pôsobí dodnes.
Prvé pojednávanie s kolárikovcami bolo na programe krajského súdu v polovici októbra 2003, teda pred čosi vyše piatimi rokmi. Pojednávacia sieň bola v obliehaní médií, policajné i justičné zložky mali pohotovosť. Nič vážne sa však nestalo nielen v okolí justičného paláca, ale ani v ňom. Chýbal totiž jeden z obžalovaných, preto bola kauza odročená na november. Vtedy všetci postupne predstúpili pred senát a opísali osudný večer tak, ako ho vnímali. Obaja Ladislavovia prítomnosť na mieste činu i pokyn na likvidáciu Stojku popreli a k aktivite pri útoku na neho sa nepriznali ani ďalší štyria. O čosi konkrétnejší bol iba majiteľ mačety.
"Keď sa to stalo, bol som už 12 hodín na drogách. Bral som dvojfázovo kokaín a pervitín," vypovedal Ficu. Bol vraj s kamarátmi v Maxise, keď im Bata zavolal, že majú prísť pred OD Tesco. "Povedal, že Stojka robí na Pláži výtržnosti, aby sme mu šli dohovoriť. Ak to nepochopí, máme ho zbiť. V žiadnom prípade nepovedal, že ho máme zabiť." Keď prišli na jazero, Ficu si vzal z auta mačetu. Vraj kvôli vlastnej bezpečnosti, lebo o Stojkovi počul, že je nebezpčený a chodí ozbrojený. "Len čo som vyšiel na terasu, uvidel som Kanasa, ako sa rozpráva so Stojkom. Keď ma zbadal, siahol do kapsy a ja som bol presvedčený, že vyberá zbraň. Preto som ho sekol, myslím, po ruke, aby som ho odzbrojil. Keby som počkal, čo vyťahuje, možno som dnes mŕtvy ja a on žije..."
Počas nasledujúcich rokov sa kauza každým pojednávaním posúvala o krok ďalej. Vypočutí boli všetci svedkovia, vrátane utajených. Pri výsluchu jedného z chránených vyšlo najavo, že si Ficua pomýlil s Badom a tým sa potvrdilo, že ten na Pláži, podobne ako Bata, vôbec nebol. Znalkyňa zo súdneho lekárstva zas v posudku uviedla, že rany mačetou by Stojka prežil a jeho smrť spôsobila guľka. Hoci sa nábojnica ani zbraň nenašli, podľa znalcov šlo o pištoľ ČZ, kalibru 7,65 mm. Pomerne veľký priestor senát venoval aj oboznamovaniu sa so Stojkovou povesťou. Pred súdom sa pretriasalo, aké a kde napáchal výtržnosti a že sa aj v deň smrti pobil v bare Malibu.
Tento týždeň sa v súdnej sieni zišli všetci obžalovaní, až na Bada, ktorý požiadal o konanie v neprítomnosti. (Už niekoľko rokov je vo väzbe pre podozrenie z účasti na dvoch vraždách v Prešovskom kraji. Dostal za ne 10 rokov v III. NVS, no po zrušení krajským súdom bol prípad vrátený až do prípravného konania.) Kým prokurátor v záverečnej reči trval na obžalobe a za vraždu M. Stojku žiadal všetkých siedmich kolárikovcov poslať do III. NVS, obhajoba bola proti. Advokáti oponovali, že neexistuje jediný dôkaz o tom, že ich klienti šli na Pláž Stojku zavraždiť. Obaja Ladislavovia tam vôbec neboli a Brozman vo chvíli, keď začul výstrel, na terasu ani nedošiel, nasadol do auta a fujazdil preč. Aj Ficuova advokátka žiadala svojho klienta oslobodiť, keďže podľa jej názoru sa iba bránil domnelému útoku. Alternatívne ho navrhla odsúdiť za ublíženie na zdraví trestom, ktorý by pokryl jeho takmer trojročnú väzbu. (Ako napokon krajský súd rozhodol a ako bude kauza pokračovať, sme podrobnejšie písali na 2.strane.)
Nech už súdy rozhodnú tak alebo onak, skutočný vrah, teda strelec, ostáva neznámy. Minimálne dovtedy, kým sa niektorý zo štyroch kolárikovcov, ktorí okolo Stojku na terase Pláže stáli, nerozhodne prehovoriť. Ťažko totiž možno uveriť tomu, aby si nevšimli muža, ktorý na Stojku vystrelil. Buď sa kryjú navzájom alebo niekoho, kto tam bol navyše a ako obvinený vôbec nefiguruje. Jednu z alternatív ponúkol v odôvodnení rozsudku aj predseda senátu JUDr. Jaroslav Chlebovič. Strieľať vraj mohol aj Stojkov ochrankár a neskôr chránený svedok Vincent Vargovčák. Namiesto mačetou sekajúceho Ficua však omylom trafil Stojku...
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
