Keď ho tréner Lecce odsúdil na lavičku,

azyl mu poskytli na teplických "Stínadlech"

Odchovanec košického futbalu Blažej Vaščák bol jedným z hráčov, ktorí si urobili dobré meno v Lige majstrov. Bratislavská Petržalka tam bola pred troma rokmi podobným zjavením, ako sú teraz rumunský Kluž, cyperská Famagusta či bieloruský Bate Borisov. Pre neznámych hráčov z takýchto klubov sú zápasy Ligy majstrov jedinečnou príležitosťou, ako sa dobre predať. Krompašský rodák sa jej chopil všetkými desiatimi, a nastúpil do legionárskych služieb v talianskej Serii A.

Blažej Vaščák prestúpil do klubu F.b.c. Treviso v časoch, keď mu tieklo do prvoligových topánok. K záchrane vtedajšieho nováčika nepomohol ani škandál, do ktorého boli namočené aj milánske veľkokluby, či slávny Juventus, a vtedy 22-ročný Slovák si musel zvykať na komfort druholigových štadiónov. K návratu na prvoligovú scénu mu nepomohol ani prestup do US Lecce, či hosťovanie v Cesene. Aj preto neváhal ani minútu, keď jeho manažér prišiel s ponukou z Teplíc, ktorá mu znovu otvárala dvere do kabíny mužstva z najvyššej súťaže. I keď "iba" českej Gambrinus ligy...

O jeho patáliách v Lecce, prečo ho "allenatore" (tréner) Beretta ignoroval, sa už čosi popísalo. Blažej to považuje za uzavretú kapitolu svojho futbalového života, preto sa k nej nerád vracia. "Nehovorím, že sme si nepadli do oka, ale každý tréner stavia na svojich hráčov, a tréner Lecce nebol výnimkou. On vsadil na svojich, a pre mňa miesto v základnej zostave nebolo. Je moja smola, že som na takého trénera natrafil, ale už je to za mnou, netreba to viac rozoberať."

Očkom však po Lecce sem-tam hodí, ako sa pruhovaným žlto-červeným darí v novej sezóne v Serii A, kde tohto roku postúpili. "Sledujem pravidelne všetky európske ligové súťaže, prirodzene, najväčšiu pozornosť venujem Taliansku, veď tam mám zopár kamarátov, spoluhráčov, s ktorými som donedávna hrával. Často si voláme aj s Marekom Hamšíkom, s ktorým sa dobre poznáme, ba máme aj spoločného manažéra, pána Vengloša. Teší ma, ako sa mu v Neapole darí, že v Taliansku robí dobré meno slovenskému futbalu. Samozrejme, sledujem aj účinkovanie US Lecce, ktoré je nováčikom v najvyššej súťaži, veď som stále ich hráčom..."

Blažej priznáva, že odchod odtiaľ bol preňho vykúpením. Do Teplíc sa však dostal až po vypršaní oficiálneho prestupového termínu UEFA. V lete koketoval s druhodivíznym anglickým klubom FC Watford, ba čosi sa šuškalo aj o záujme bratislavského Slovana. "Keď som bol v Anglicku na skúške, ich tréner mi povedal, že sa mi ozvú, keď si vyriešia svoju finančnú situáciu predajom niektorých hráčov." Vedenie populárneho anglického klubu netajilo záujem o ofenzívneho slovenského stredopoliara v ideálnom futbalovom veku (24 rokov), ale napokon z atraktívneho hosťovania na Britských ostrovoch nebolo nič. "Moj manažér mi vravel, že je tu aj možnosť, aby som hral za Slovan, ale so mnou sa nik z funkcionárov klubu nekontaktoval."

Letný prestupový termín bol fuč, ani sa s manažérom nenazdali. V Česku sa však dali meniť dresy aj o čosi neskôr, takže ešte sa podarilo "upiecť" hosťovanie na teplických "Stínadlech". "Prišiel som tam až v septembri, keď už malo mužstvo odohraných šesť ligových kôl." Pre trénera Jiřího Plíšeka nebol neznámym hráčom. "Keď sa dozvedel, že som voľný, hneď ma chcel do mužstva. Videl nejaké DVD-éčka, informoval sa u svojich trénerských kolegov pôsobiacich na Slovensku, takže vedel o mne dosť."

Do Teplíc prišiel s nádejou, že si svojimi výkonmi rýchlo vybojuje miesto v základnej jedenástke žlto-modrých. Ale zabrzdilo ho zranenie. Ani si nestihol vyskúšať sviatočný dres tamojšieho mužstva. "Kým ma zaregistrovali, nestihol som ešte súboje s Baníkom Ostrava, ani pražskou Spartou, ale už som sa tešil na prvý ligový zápas v drese Teplíc. S mužstvom som zatiaľ iba trénoval. No hneď po podpise zmluvy, z ničoho nič, mi našli vodu v ľavom kolene. To bol náznak toho, že mám poškodenú chrupavku. Vodu mi vytiahli, ale operácia bola nevyhnutná." Podstúpil ju pred troma týždňami v Dunajskej Strede, na súkromnej klinike, u doktora Malinovského. Vedel, že bude v dobrých rukách, keďže sa ho ujal lekár nášho národného mužstva, ktorý už operoval aj Mareka Mintála či Róberta Vitteka.

Tradičný ašpirant na účasť v európskych pohárových súťažiach, FK Teplice, si zatiaľ musí vystačiť s dvoma Slovákmi v zostave, brankárom Tomášom Belicom a záložníkom Michalom Gašparíkom. "S Mišom som stále v kontakte, aj po operácii. On bol v podobnej situácii, ako budem ja, tiež sa vracal späť po zranení. No za tie tri týždne, čo som s mužstvom trénoval, som sa stihol dobre zoznámiť aj s ostatnými spoluhráčmi. Teplice neberiem, že je to ´len´ Česko, ale ako mužstvo s najvyššími ambíciami v českej lige. Poznám ich ako klub, ktorý pravidelne hráva v európskych pohároch. Aj túto sezónu má rozbehnutú tak, že sa do nich môže dostať, či už umiestnením v popredí ligovej tabuľky, alebo cez Pohár Českomoravského zväzu."

Podmienky, ktoré tam našiel, sú porovnateľné s tými, aké majú trebárs hráči slávnych pražských "S" - Sparty a Slavie. "Neviem, i keď mám aj tam zopár kamarátov, nemôžem to hodnotiť, pretože za Spartu ani za Slaviu som nehral. Ale aj na pomery v Česku sú podmienky v Tepliciach na veľmi vysokej úrovni. Majú pekný štadión, na ktorom hráva svoje zápasy i národné mužstvo. Momentálne tam však vládne trošku rozčarovanie z návštevnosti, keď oproti minulým sezónam chodí na ligové stretnutia menej divákov, v priemere asi tritisíc. Klub a môže popýšiť aj kvalitným tréningovým centrom, a hlavne, za ničím netreba ďaleko chodiť, všetko potrebné je poruke, pri ihrisku. Perfektné je i materiálne zabezpečenie, počnúc oblečením, až po kopačky. Všetko je porovnateľné s podmienkami, s akými som sa stretol v Taliansku, nielen v prvoligovom mančafte, ale aj v poprednom druholigovom tíme, akým je trebárs Lecce. Aj hotel je pri štadióne, ale ubytovanie budem riešiť až po návrate do Teplíc, po Novom roku, určite s tým nebude žiaden problém."

Slovenský legionár je momentálne doma, u rodičov v Širokom, a statočne bojuje s nečinnosťou, na ktorú nie je zvyknutý. "Som o barlách, a musím odpočívať, aby chrupavka poriadne zrástla. Nie je to pre mňa nič príjemné, pretože nie som naučený celý deň iba sedieť, vôbec sa nehýbať. Dlhú chvíľu si krátim surfovaním po internete, kde čítam nejaké články, a púšťam sa aj do vecí, na ktoré za normálnych okolností nemám čas, vybavujem si nejaké papierovačky. Robím aspoň to, kde môžem použiť ruky, keď nohy musia byť nečinné."

Barly odloží až začiatkom decembra, keď plánuje začať s rehabilitáciou, takže jesennú atmosféru zápasov "Na Stínadlech" už neokúsi. "Preto nemá zmysel, aby som sa pred Vianocami ponáhľal späť do svojho nového pôsobiska. O tom, kde začnem prípravu na druhú polovicu sezóny som ešte nerozmýšľal, ale je celkom možné, že týždeň to bude v Košiciach."

Negatívnych následkov zranenia sa stále ešte mladý futbalista neobáva. Verí, že na jar si naň už ani nespomenie. "Podobné zranenie a operáciu prekonal nedávno aj Robo Vittek, a dostáva sa z neho v pohode. Verím, že aj ja sa dám zdravotne a kondične čoskoro do poriadku, tak, ako som bol na tom predtým, potrebujem sa dostať do zápasového rytmu, aby som bol na jar trénerovi Teplíc plne k dispozícii."

S Teplicami je zmluvne viazaný na hosťovaní do konca prebiehajúcej sezóny. Aj po jej skončení bude ešte hráčom mužstva z Apeninského polostrova, US Lecce. Ale naspäť, do Talianska, sa asi ponáhľať nebude, veď koho by lákalo vysedávanie na lavičke. "Nikdy som nepovedal, že vylučujem návrat do Talianska. Bol som tam dve a pol sezóny, a tie problémy som mal iba pol roka. A po skončení hosťovania v Tepliciach budem aj tak ešte jeden rok hráčom Lecce..."

Pôsobiť v Taliansku, či už v Serii A, alebo aj v druhej lige, je pre hráča veľký zážitok. "Tam je futbal o niečom inom ako na Slovensku, počnúc atmosférou, akú robia na tribúnach fanúšikovia, a končiac záujumom novinárov. Je tam celkom iná futbalová kultúra ako tu. Každý ligový zápas je pre Talianov sviatkom. Aj keď nie vždy sú štadióny plné. Ale bodaj by aj na našu ligu chodilo aspoň tri či štyritisíc divákov. V Taliansku aj tie štyri tisícky vedia vytvoriť na štadióne neskutočnú atmosféru."

Ak sa forma po zranení na jeho kopačky vráti, či už príde z Teplíc, Talianska, alebo inej futbalovej destinácie, dvere do reprezentácie by mal Blažej Vaščák nájsť vždy otvorené. Už aj preto, že na kapitánskom mostíku lode s názvom Slovensko stojí jeho bývalý klubový tréner Vladimír Weiss, s ktorým zažil nezabudnuteľnú epizódu v Lige majstrov. A s ním azda budú mať zväzoví funkcionári po úspešnom štarte v kvalifikácii na majstrovstvá sveta v Južnej Afrike viac trpezlivosti ako s Jánom Kocianom. "Verím, že tréner Weiss vydrží na lavičke národného tímu dlhšie ako jeho prdchodca. Jeho pozíciu posilnilo aj víťazstvo nad Poľskom, keď sme konečne dokázali poraziť silnejšieho súpera. Aspoň do marca tak budeme na čele našej skupiny. Aj keď to ešte nemusí veľa znamenať, je to veľmi príjemný pocit. Aj pre mňa..." Nie je totiž vylúčené, že Blažej by z kvalifikácie na "World Cup 2010" mohol ešte čosi stihnúť.

Doteraz má na svojom konte 4 reprezentačné štarty. "Ten posledný vo Švajčiarsku, tesne pred tohtoročným európskym šampionátom. Samozrejme, veľmi rád by som ešte nejaký zápas za národné mužstvo pridal, ale všetko bude závisieť od zdravotného stavu a formy, či ma tam zavolajú."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári