Ak si na niečo smiešne spomenie, smeje sa hoci aj uprostred noci

V kapele ju volali "Písnička", diváci ju nazývali "krásnonohá". Speváčka s jedinečným hlasovým prejavom, ktorá patrila k tomu "naj", čo československá populárna hudba ponúkala Hana Zagorová. Čas v ničom neubral. O všeličom, čo život prináša, sme sa s ňou porozprávali pred jej utorňajším koncertom v Dome umenia.

Milo ju prekvapilo, že v košických obchodoch už objavila svoje úplne "čerstvé" CD, ktoré je na trhu len pár dní. "Je to výber duetov, ktoré vyšli pod názvom ´Dávné lásky´. Pozostáva z najznámejších a najlepších duetov, ktoré som naspievala. Nie sú to nové verzie. Sú to piesne, ako ich poslucháči poznajú, teda v pôvodnej verzii. Album mala krst iba 6. októbra, je to ozaj prekvapenie, že už ju sem priviezli."

Okrem tejto novinky sa v jej živote za posledné roky nič podstatné nezmenilo. Práca, práca a koncerty. A jedna zaujímavá príležitosť. "Nedávno som dostala ponuku zahrať si a zaspievať v muzikáli Mona Lisa. S Helenou Vondráčkovou by som sa mala alternovať v roli matky. Zatiaľ som nepočula všetky piesne, takže až keď budú k dispozícii, budem môcť povedať, či túto ponuku prijmem."

V televíznom programe "Dluhy Hany Zagorové", ktorý uvádzala ešte Československá televízia, predstavovala svoje nové skladby, v programe Hógo Fógo účinkovala so svojim manželom. Chystá Hanka niečo, čo uvidíme na televíznej obrazovke? "Premýšľala som o tom, dokonca som aj niečo vymyslela, ale mám pocit, že momentálne ešte nie je ten správny čas na to, aby som túto prácu odovzdala. Myslím, že trošku ešte počkám."

Keďže Hanka má to šťastie, že má veľa práce, musí si voľný čas strážiť a vyberať si, s kým ho trávi. Ako prví prichádzajú na rad najbližší príbuzní. "Predovšetkým môj manžel a rodina. S manželom sme zvyknutí byť spolu aj na cestách a ak sa stane, že nie sme, tak nám úmerne narastajú účty za telefón. Inak mám kamarátov, ktorí nie sú z branže, ale sme dobrá partička, ktorá sa rada schádza, keď sa to podarí. Nie je to príliš často, lebo kým sa dáme kvôli pracovným povinnostiam dohromady, vždy to nejaký čas trvá."

Nedá sa byť s každým zadobre, pretože nie každý človek je "rovnakej krvnej skupiny" a nie každý s každým si musí "sadnúť." "Na prvý pohľad, po niekoľkých sekundách cítim, či sa s daným človekom chcem ešte niekedy stretnúť, alebo už radšej nie. Akoby som mala nejaké tykadlá, ktoré si človek v živote vypestuje." Túto vlastnosť by sme pokojne mohli nazvať senzibilitou. A o Hanke Zagorovej je známe, že k veciam "medzi nebom a zemou" má pomerne blízko. "Na tieto veci určite verím a rada si dávam veštiť. Pravda je, že dosť z toho, čo mi vyveštili, mi v živote aj vyšlo. Veštenie považujem za spoločenskú záležitosť a vždy, keď nejaká kamarátka príde s tým, že bola u niekoho, kto jej vykladal karty, hneď sa pýtam, ktorá kartárka to bola a chcem na ňu kontakt. Vždy sa na to veľmi teším, ale keď k nej prídem, v úvode poviem, aby mi nehovorila nič zlé."

Vo svojich piesňach Hanka rozdáva radosť aj smútok. Aj v reálnom živote berie všetko tak, ako to život prináša. "Niekedy sa mi vidí, že s pribúdajúcim vekom sa človek smeje menej a možno k smiechu pristupuje akoby rozvážnejšie. To je niekedy škoda. Ale stáva sa mi, že si na niečo smiešne spomeniem a potom sa smejem aj uprostred noci, keď Štefan už spí a musím dávať pozor, aby som ho nezobudila. Lenže, v takej chvíli si neviem pomôcť, je to silnejšie, ako ja. Ešte šťastie, že môj muž má silný spánok."

S Orchestrom Karla Wágnera vydali platňu "Přátelská setkání", v týchto dňoch vyšlo spomínané CD s duetami, spievala s Kotvaltom a Hložkom, Petrom Rezkom, s ktorý vystupovala aj v Košiciach. Má Hanka nejaký nesplnený sen, niekoho s kým by si chcela zaspievať? "Ani nie. Všetky tieto stretnutie nejako priniesol život, nejako sa to ´prihodilo´. Nejaké veľké sny v tomto smere nemám a je to dobre, aspoň nemám byť prečo sklamaná."

K spevu patrí aj popularita a k nej i záujem médií. Po roku 1989 sa zmenil hlavne štýl, akým sa o známych osobnostiach píše. "Pred revolúciou boli seriózne časopisy a seriózni ľudia, ktorí v nich písali. Terajší bulvár ma vie občas nahnevať a myslím si, že by to malo dostať nejaké hranice rovnako, ako to urobili v Taliansku. Keď trochu ´prifarbia´skutočnosť, tak to sa dá vydržať, ale ak napíšu niečo, čo sa vôbec nestalo a čo sa na pravdu ani nepodobá, to už je zlé."

Jarmila Repovská

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári