Filmový režisér a hudobný skladateľ Dušan Rapoš považuje za viac bohémske byť verný, ako vyhľadávať príležitosti na neveru

Keď začal žiť s Evou, jej českí kolegovia škrípali zubami od zlostiSlovenský filmový režisér Dušan Rapoš sa po sedemročnej prestávke, kedy sa

Keď začal žiť s Evou, jej českí kolegovia škrípali zubami od zlosti

Slovenský filmový režisér Dušan Rapoš sa po sedemročnej prestávke, kedy sa venoval hlavne skladaniu muziky a svojim dvom dcéram, znovu pustil do fimovania a výsledkom je jeho najnovší film Cinka Panna o cigánskej primáške z 18. storočia. Tento svoj najnovší počin prišiel osobne predstaviť aj divákom do Košíc a pri tej príležitosti si našiel čas aj na krátky rozhovor.

Často vo svojich filmoch približuje ženský svet, sám má štyri dcéry. Či však ženám rozumie, si netrúfa povedať. "Veď - dá sa to vôbec, keď ženy často nerozumejú samy sebe? Celý svoj život sa však pokúšam krajšej polovičke ľudstva porozumieť. Občas mám taký pocit, že na pár sekúnd som sa tomu priblížil, ale to hneď vyprchá. Naďalej sa však o to snažím, aby som aj vo svojich filmoch dokázal lepšie zachytiť práve ženský svet," prezradil. "Ako filmár sa nazdávam, že viem predostrieť mužský svet, ktorý mi je predsa len blízky a pevne verím, že aj tomu ženskému sa mi darí sa čo najviac priblížiť. Často však musím len improvizovať a domýšľať si. Ak by som ženám porozumel viac, moje filmy, ktoré sú často práve o ženských hrdinkách, by mohli byť o to viac autentické."

Už vraj ako pubertiak sa snažil čo najviac vniknúť do ženského sveta, aby pochopil krajšiu polovičku ľudstva. Nikdy vraj nebol typ chlapca, ktorý by robil zo seba frajera len preto, aby upútal dievčatá. "Naopak, bol som romantik, ktorý kamarátkam hrával na gitare. Pamätám si, že za mojou prvou ženou Helgou istý čas chodil Meky Žbirka a ten jej vyhrával na gitare pesničky od Beatles. Ja som si ale založil rockovú kapelu, no napriek tomu som bol romantik. Taký rockový romantik. Hehe. Rozhodne nemôžem povedať, že by som okolo seba počas puberty nemal dostatok dievčat. Tá muzika totiž naozaj zaberala..."

Ostal východniarom

D. Rapoš sa narodil neďaleko Michaloviec, s rodičmi sa odsťahoval do Bratislavy ako štvorročný, no naďalej sa vraj cíti východniarom. "S mamičkinej povahy sa totiž do mňa veľa dostalo. Čo sa týka otca, tam v mnohom zavážilo to, že bol sám režisérom, mal ochotnícke divadlo. Po ňom som zdedil túžbu po voľnosti a po bohémskom živote. Bol novinár, často písal články, ktoré neboli povôli ´tým hore´, čiže bol prenasledovaný, nezamestnaný aj v časoch, keď bola nezamestnanosť zakázaná... Mali sme dosť zaujímavé detstvo, no otec nikdy nebol nešťastný z vecí, ktoré sa okolo neho diali. Naopak, bol to vždy veľmi veselý človek a ja sa snažím to isté aplikovať aj do svojho života a neprinášať si domov problémy z práce, nech by boli akékoľvek. Neraz sa mi nedarilo, často som si o svojich filmoch prečítal také zlé kritiky, že som mal sto chutí sa už na réžiu vykašľať. Ale to je asi pre mužov z rodiny Rapošovcov typické, že doma v rodine sa vždy a za každých okolností snažia vytvárať pohodu. Môjho otca to naučil dedo a ja som sa to zase naučil od otca."

Hoci filmy D. Rapoša patria k tým, ktoré si vždy vedeli získať množstvo divákov, kritici sa k jeho tvorbe stavajú dosť rezervovane. "Vtedy človeku neostáva nič iné, ako veriť svojej robote. Neraz som mal pocit, že stojím sám proti celému svetu, ktorý sa proti mne spikol. Občas to bolo samozrejme premrštené, dívať sa na to takto, ale niekedy to bola pravda. Režisér musí mať sám v sebe absolútnu dôveru, inak by sa nepohol z miesta a nedokázal by uniesť túto profesiu. Alebo by sa zbláznil. Ako režisér máte zodpovednosť za stovky ľudí, ktorí pracujú na filme, máte zodpovednosť za neskutočné peniaze, ktoré sa do filmu vrážajú. Hneď ako si režisér toto všetko pripustí a začne uvedomovať, nemôže slobodne pracovať. Ja robím filmy preto, že je to pre mňa hra. Kým budem mať divákov a kým ma to bude baviť, budem nakrúcať. Ale hneď ako začnem mať pocit, že je to pre mňa už len profesia, tak skončím. Je to podobné ako pri chirurgovi. Ten tiež hneď ako zaváha so skalpelom v ruke, mal by dať od toho ruky preč."

D. Rapošovi pomáha optimizmus, ktorý mu bol nadelený do vienka a o ktorý ho našťastie nič nepripravilo. "Ja som na svoj optimizmus hrdý. Ale nedá sa rehotať každý deň, lebo sú chvíle, kedy vás život poriadne vyfacká. Ja sa vtedy ako zver zavriem kdesi do kúta a tichúčko sa vyplačem a potom sa znovu snažím naštartovať sa, byť k ľuďom znovu milý a byť veselý. Nie preto, že by som chcel byť populárny, ale chcem, aby aj ostatní ľudia okolo mňa boli dobre naladení. Lebo pri filmovačke, ale aj pri nahrávaní s orchestrom musíte vzbudiť v ľuďoch dobrú náladu a chuť pracovať."

Šoubiznis, v ktorom sa ale už roky pohybuje, mnohí označujú ako špinavú branžu, ktorá dokáže človeku z optimizmu riadne ukrajovať... "No - treba sa na to dívať takto - nie je šoubiznis ako šoubiznisť. Aj v ňom nájdete kopu veselých, charatkerných a skvelých ľudí, ktorí si dobre robia svoju prácu, nikomu nič nezávidia. Na druhej strane je tam aj ten humus - ľudia, ktorí sa silou mocou o čosi snažia, robia to v kŕči a len preto, aby boli slávni a nie preto, že to naozaj milujú. Za každú cenu sa chcú zaradiť medzi umelcov a nevyberajú si cestu. Ja by som to však prirovnal k milovaniu. To si tiež nemôžete prikázať. A ani byť umelcom si nemôžete prikázať. Buď talent máte alebo nie. Isteže, ani ten nestačí a potom prichádzajú roky driny. Lenže bez talentu sa nepohnete vôbec... Za tie roky som však prišiel k jednému zvláštnemu poznaniu. Keď sa človek dostane do istého levelu a má spoločenskú autoritu, má možnosť pomôcť ľuďom vyhrabať sa z blata. Je som počas svojej kariéry vytiahol z bahna nejedného herca či skladateľa. Tí sa potom dostali do dobrých pozícií a začali ma nenávidieť za to, že ja som ich v tom bahne videl. Zabudli na moment podanej pomocnej ruky a pamätajú si ma len ako toho, kto ich videl ponížených. Je to zarážajúce, ale nebudem sa kvôli tomu vešať. Hehe."

Namiesto černovlásky blondínka

D. Rapoš je známy nie len ako režisér a skladateľ ale i ako manžel herečky Evy Vejmělkovej. Spoznali sa počas nakrúcania prvej časti filmu Fontána pre Zuzanu, po povestnej iskre z toho vznikla ´láska ako trám´. "Pamätám si, že som herečku do postavy Zuzany hľadal veľmi dlho. Prešli sme umelecké školy a konzervatóriá v Čechách aj na Slovensku. Ešte sme sa šli do Ostravy, keď som zbadal v okne na chodbe sedieť nádhernú blondínku. Mala vlasy po pás a presvitalo jej cez ne slnko. Vtedy som si povedal - a máme Zuzanu. Pritom v scenári bola Zuzana černovláska s hnedými očami... Vyskúšal som ju a hneď mi bolo jasné, že herecky sa na túto postavu perfektne hodí. Ona spočiatku ani len netušila, že som režisér, skôr si myslela, že len asistent. Bol som ešte mladý, nemal som za sebou veľa filmov, takže nemala odkiaľ poznať má. Iskra medzi nami teda preskočila ešte skôr, ako vôbec zistila, že som režisér. Nikto ju teda nemôže podozrievať, že si so mnou začala, aby dostala rolu. Hehe."

Počas nakrúcania Fontány pre Zuzanu sa obaja vzťahu, ktorý sa medzi nimi začal rodiť, tak trochu aj bránili... "Nechcel som, aby štáb videl, že sa mi Eva páči. Lenže keď ste zamilovaný, nedokážete to skrývať. Takže zatiaľčo ostatným hercom som dával réžijné pokyny iba v krátkosti, s ňou som celé minúty preberal veci, ktoré jej stačilo povedať jednou vetou... Celý štáb už dávno vedel, že to medzi nami iskrí, len my dvaja sme to nevedeli! Ani jeden a ani druhý si nebol istý tým, či druhá strana cíti to isté. Bolo to veľmi ostýchavé. Takže v podstate sme pri filmovačke my dvaja boli tí poslední, ktorí prišli na to, že medzi nami by čosi mohlo byť.... Potom sme sa však dali dohromady a po premiérach filmu po slovenských amfiteátroch sme už chodili spolu, ruka v ruke..."

Vďaka Fontáne pre Zuzanu získal D. Rapoš režisérsku sebadôveru. "Uistil som sa, že viem vyrozprávať príbeh a že toto je robota, ktorý ma baví. Kritici síce napísali, že je to pubertálny film a že zneužívam motorky, sex a pekné baby na to, aby som do kín nalákal divákov a že používam takzvané západné vzory. Veď aj 40 kópií filmov istú chvíľu kvôli tomu ležalo v trezoroch. Potom to však vybuchlo ako bomba a film mal u divákov neskutočný úspech."

Na radosť režiséra i herečky v hlavnej úlohe mal úspech nie len ich spoločný film, ale aj vzťah. Od nakrúcania ubehlo 22 rokov, D. Rapoš s E. Vejmělkovou stále tvoria pár, majú aj dve vydarené dievčatá - Taru a Ritu. "Pomerne dlho sme spolu žili bez svadby, pre tento krok sme sa rozhodli až vtedy, keď sme začali plánovať deti. Cez internet sme si objednali svadbu v Las Vegas. Na Slovensku a v Čechách máme totiž priveľa kamarátov a báli sme sa, že ak budeme robiť svadbu tu, tak to dopadne ako veľmi okázalá spoločenská udalosť a to sme nechceli. Takže sme šli do USA, celú svadbu sme poňali ako také menšie bláznovstvo. Zaujímavé je, že v Čechách nám ju oficiálne neuznali. Všade vo svete sme boli manželia, ale v Čechách nie. Takže stále keď sme sa vracali domov napríklad zo Slovenska, tak som Eve povedal - vieš čo drahá, tu už si na mňa nároky nerob, tu už nie som tvoj manžel. Dva roky, kým nám svadbu uznali, sme teda v Čechách žili ´na hromádce´, hehe."

Párov, ktoré tvoria herečka a režisér, sa nájde v šoubzinise pomerne veľa. Často im však vzťah po istej dobe skrachuje... "Dvojica ako my si musí jednoducho veriť. Inak sa rozídu. Ona ako jedna z najkrajších herečiek v Čechách mala iste množstvo možností na romániky - rovnako aj ja. Síce nie som pekný, ale zato som režisér. Hehe. Obaja však máme rovnakú povahu a ak máte veľa príležitostí na hocičo, tak to pre vás prestane byť vzácne. Nám obom sa teda vidí, že ostať si verný je oveľa viac bohémske ako využívať možnosti, ktoré sa naskytujú... Pripadá mi viac zaujímavé byť verným manželom, ako využívať rôzne ´pipenky´, ktoré by rady prišli na hotelovú izbu len preto, že som známy režisér... Manželstvo je o dôvere, tam láska nestačí. Najmä ak sa pohybujete v šoubiznise, kde je dostatok ľudí, ktorí sú absolútne bez zábrana a hladní po rôznych erotických spoločenských zážitkoch..."

D. Rapoš priznáva, že tak ako by na jeho mieste reagoval hádam každý chlap, aj on si občas ´libuje´ v tom, že má doma krásnu manželku... "Hlavne som si to užíval v obodbí, keď sme s Evou začali spolu žiť a jej českí kolegovia, ktorí po nej pásli ako diví, škrípali zubami od zlosti. V tom čase ju všetci považovali za romantickú sexbombu a ona si vybrala mňa! Vo svojej chlapskej ješitnosti som si to vychutnával, klamal by som, ak by som tvrdil opak. Veď ktorý muž nie je pyšný, keď ma po svojom boku krásnu ženu? Na druhej strane - nikdy som ju však nebral ako porecelánovú bábiku na ozdobu. Na to je ona príliš silná osobnosť, aby sa čomusi takému prepožičala," dodal na záver.

Dátum narodenia: 20. jún 1953

Znamenie: Blíženci

Miesto narodenia: Moravany

Ukončené vzdelanie: FFUK, VŠMU

Rodinný stav: druhýkrát ženatý, štyri dcéry

Relax: rodina

Režijná filmografia:

1984 Falošný princ

1985 Fontána pre Zuzanu

1986 Utekajme, už ide!

1989 Rabaka

1993 Fontána pre Zuzanu 2