AJ PO ROKOCH CÍTIA POZOSTALÍ BOLESŤ A ŽIAĽ
Od jednej z najväčších tragédií v dejinách mesta uplynulo včera 30 rokov. Pri Amfiteátri sa 30. 10. 1978 o 7.20 hod. vykoľajila električka číslo 6 s asi 200 ľuďmi. Mnohí z nich pri havárii utrpeli vážne zranenia, deväť pasažierov zomrelo. Pri príležitosti okrúhleho výročia "Čierneho dňa Košíc" odhalili včera na Festivalovom námestí pri parku neďaleko budovy Sociálnej poisťovne symbolický pamätník obetiam nešťastia.
KOŠICE. Zaujímavé dielo vytvoril známy košický umelec, Zbigniew Nišponský-Gut, pracoval na ňom od februára tohto roka.
Od prvých chvíľ po umieranie
"Mne v tej električke zomrela dcérka, mala iba 14 rokov," so slzami v očiach nám pred odhalením pamätníka povedala Terézia Šestáková. "Je pekné, že si ľudia aj takto na obete spomenuli, ale stále to bolí."
Keď Z. Nišponský odhaľoval na košickom cintoríne Rozália bustu košickému maliarovi Elemírovi Halász-Hradilovi, oslovil ho Ľubomír Grega, starosta Starého mesta s tým, či by nechcel spraviť aj pamätník obetiam električky smrti.
"Dlho som to miesil v hlave, aby dielo bolo dokonalé. Musel som sa najprv vcítiť do myslenia cestujúcich, stať sa jedným z nich," uviedol Z. Nišponský. "Po skontaktovaní sa s dvoma účastníkmi nehody sa mi to aj podarilo. Bol som 'pasažierom' od prvých chvíľ jazdy až po ten tragický vrzgot a umieranie."
Po mnohých náčrtoch sa nakoniec priklonil k modelu zvlnenej naklonenej roviny, znázorňujúcej miesto nešťastia. Na ňu umiestnil vežu historickej radnice Starého Mesta s hodinami, na ktorých sa zastavil čas o 7.20 hod. Rovinu rozdeľujú koľaje. Ľavá značí cestu do života, pravá, roztrhnutá, cestu do večnosti. Číslice šesť a deväť sú číslami električky a počtu obetí.
Akoby boli pri ňom
Hotová doska schla tri mesiace a bola vypaľovaná v peci pri teplote takmer 1200 stupňov viac ako 160 hodín. "S veľkým napätím som čakal, ako to s doskou v peci dopadne. Najmä pri poslednej fáze, glazovaní," uviedol Z. Nišponský.
Aby dosiahol teplotu potrebnú na vypálenie obrovskej "kachlice" musel dať prerobiť pec. Odborník ju vyložil špeciálnym materiálom, ktorý utesnil cukrovým sirupom. Nuž a práve ten asi pri vypaľovaní pamätníka zohral veľmi významnú úlohu. Vytvoril v peci takú redukčnú atmosféru, že vďaka nej glazúra na pamätníku už pri najslabšom svetle "hrá" všetkými farbami.
Keramikár tvrdí, že pri vypaľovaní dosky prosil všetkých svätých, aby mu pomohli a vraj mal pocit, ako keby deväť obetí nehody bolo pri ňom.
"Po otvorení pece som bol šokovaný z toho, že to vyšlo tak, ako som ani nedúfal. Pri použití bežných technológií je to nemožné. Aj pri slabučkom osvetlení vzniká farebný impulz, sťaby pamätník jemne na seba upozorňoval, že je tam. Robil som ho naozaj s maximálnym nasadením a úctou," dodal Z. Nišponský.
MIROSLAV SAMBOR
miroslav.samborkorazr.sk
Autor: Slzy babieho leta i dušičiek
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
