11.) a Pamiatka zosnulých (2. 11.), známa viac ako Dušičky), kotvia výrazne aj v tradičných pranostikách.
Storočný kalendár vytrvalo presviedča, že okolo 1. novembra finišuje babie leto - jeho poslednou fázou je leto Všetkých svätých, s trvaním od 3 hodín cez tri dni až po tri týždne. Isté je, že: Na Všetkých svätých slnko ešte aspoň slzu babieho leta uroní.
Starkí na vidieku dodnes hovoria, že v tomto mesiaci sa ešte leto so zimou škriepi. Tento predpoklad posilňuje aj skúsenosť, podľa ktorej stále platí: Ako na Všetkých svätých tak mesiac po nich. Za zlé znamenia sa v tento deň považuje srieň, ktorá veští tuhú zimu, vetry, ktoré vraj pohlcujú slnko a sú bratmi zimy, naopak, sneh našich dedov nedesil, pretože: Prvý sneh dlho neleží. Iný dedovský poznatok: Ak záhradkár zbadá 1. novembra ryť krta, môže si byť istý, že na Vianoce uvidí komára. Mokrá verzia 1. 11. zase údajne veští vlhkosť počas celej zimy.
Už 2. november však svojmu predskokanovi v kalendári v nejednom protirečí. Ak by bol jasný v noci by sme videli trblietať sa hviezdy, znamenalo by to skorý nástup tuhšej zimy a silné mrazy. Častejším úkazom Dušičiek však býva sychravé počasie a hmly. Deň zádušný býva pľuštný, konštatuje jedna z dávnych právd. V súvislosti s hmlami a mrholením ,prejavmi typického dušičkového počasia sa vraví, ž duše oplakávajú svoje hriechy a tiež, že charakteristický sivastý závoj pomáha k utešeniu duší zosnulých - i nás, pozostalých.
(eb)
Autor: Slzy babieho leta i dušičiek
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
