Keď Ivanovi zavolala speváčka Ruslana, desať minút odpovedal iba "da" a "net"

Detská spevácka súťaž Hviezdička patrila pred niekoľkými rokmi k najsledovanejším reláciám na Slovensku. Po ukončení jej vysielania sa z obrazoviek "vytratil" aj jej tvorca Vlado Železňák. Muzikant, textár, producent, ktorý sa posledné desaťročie venuje vyhľadávaniu speváckych talentov medzi deťmi, posledné dva roky pracuje viac v zahraničí ako na Slovensku. Na Ukrajine, v Poľsku či v Rumunsku. Počas dlhých rokov v "brandži" zažil všeličo.

Vyrábať detské pesničkové relácie a súťaže, venovať sa mladým talentom, nebolo niečo, čo by V. Železňák cielene plánoval. Dostal sa k tomu náhodou a vďaka svojmu synovi. "Vladko bol vtedy celkom malý, ale pesničky ho už zaujímali. Akonáhle nejakú počul, už ju opakoval. V televízii práve bežal program, v ktorom síce vystupovali deti, ale tie boli oblečené a nalíčené do podoby dospelých. Nič detské v nich nebolo." To sa mu nepáčilo, ale napadlo mu, že deti potrebujú idoly, potrebujú mať koho napodobňovať, od koho sa učiť, ale nemali by pritom stratiť svoje detstvo. "Robiť s deťmi nie je jednoduché, ale cítil som, že je to potrebné. Tak vznikol nápad na reláciu Hviezdička."

Nešlo to však až tak hladko. Vtedajšie vedenie Slovenskej televízie si nevedelo predstaviť, že by o program, v ktorom účinkujú detskí speváci, mohol byť záujem. "Bola medzi nami dohoda, že nakrútime jednu časť a potom sa uvidí. Prvú Hviezdičku sme nakrúcali v Gelnici. Malo to obrovský úspech, tak sme mohli točiť ďalej. Napokon sme celé štyri roky chodili po slovenských mestách, nakrúcali a tým sme dávali priestor mladým talentom. Spolu sme pre malých spevákov nakrútili stopäťdesiat klipov." Vyrábal koprodukčný program so Slovenskou televíziou Hviezdička, súbežne pre TV Global bežala relácia S trémou aj bez, v rádiu Lumen Hviezdičkárske svetielko a v rádiu Slovensko Hity našej Gity. Lenže to je už minulosť. "Bohužiaľ, áno.

"Po ťažšom štarte, mali napokon v deväťdesiatych rokoch minulého storočia detské talenty obrovskú možnosť prezentácie v médiách. Po čase už jestvoval prepracovaný systém, ktorý aj dobre fungoval. Nie len dospelí, ale aj deti, sa potrebujú a chcú ukázať. Ak, napríklad, dieťa päť rokov trénuje tanec, chce predviesť rodičom aj verejnosti, aké je šikovné, čo sa naučilo a nikto sa tomu nečuduje. A takúto možnosť v tých rokoch mali aj malí speváci." Na castingoch deti spievali slovenské pesničky, pretože mali motiváciu. "Lenže potom prišlo do STV nové vedenie a Hviezdička ´padla´ a padli aj možnosti pre deti."

V. Železňák bol prekvapený odozvou u divákov, keď prestal vyrábať detské relácie. Rodičom sa totiž páčilo, že ich deti majú možnosť vystúpiť v televízii a ukázať sa "svetu". "Možno tomu niekto neuverí, ale písali a volali mi mnohí, že prečo to všetko skončilo a nahovárali ma, aby som pokračoval. Sám som bol prekvapený reakciami divákov. Lenže to, čo chce divák nie je to isté, čo chce vedenie televízie. Povedal som si, že keď je po detských programoch dopyt na našom území, na väčšom území bude väčší. A dúfal som, že v zahraničí bude aj väčší záujem zo strany vlastníkov médií."

Ťažké je byť doma prorokom

Ako sa ukázalo, bol to dobrý ťah. V. Železňák vycestoval na Ukrajinu a svoj nápad predostrel "tamojším". "Priznám sa, že som nepredpokladal, že sa spustí až taká veľká lavína. Ukrajincom sa môj projekt páčil až natoľko, že sa k nemu pripojilo trinásť ukrajinských miest."

Nápad bol jednoduchý. Vyhlásiť casting pre deti od 7 do 15 rokov, ktoré rady spievajú. Po semifinálových kolách víťaz postúpil do národného finále. Dvaja víťazi pokračovali v nadnárodnom kole. "Na Ukrajine do tohto diania vstupovali postupne rádiá, televízie, písali o tom billboardy. V rádiách, napríklad, hrali súťažné pesničky, aby mohli poslucháči za ne hlasovať a národné kolo snímala aj štátna televízia. V porote sedelo deväť ľudí z toho dvaja Slováci." To isté sa odohralo aj v Maďarsku, Rumunsku, Poľsku a na Slovensku, ale už nie v takom rozsahu, ako na Ukrajine. "Predpokladal som, že castingy na Ukrajine potrvajú približne pol roka, ale prihlásilo sa toľko detí, že sme skončili až po vyše roku."

Hlavné finále bolo minulý rok vo Svidníku. Mal v pláne v tomto roku zmeniť mesto, ale Svidničania im pripravili natoľko nadštandardné podmienky, že sa rozhodol ostať im verný. "Zapojili sa do toho aj predstavitelia mesta. Keď si to porovnám s Košicami, hlavným mestom kultúry... Do dnešného dňa mi ani len neodpovedali na môj návrh a ponuku. Veď to nebol len nejaký nápad na papieri, ale hotová vec, ktorá už fungovala. Je to neuveriteľné, že mi odpisujú ľudia z celého sveta, ktorých som ani osobne nestretol, ale zlyhala pošta doma v Košiciach. Veď mohli pokojne odmietnuť, to je v poriadku, ale ani sa neozvať? Pochopil som a poznal som na vlastnej koži, že záujem o muziku je vo vedľajších krajinách podchytenejší, ako u nás na Slovensku."

Napríklad v Rumunsku mali súťažiace deti vlastných hlasových pedagógov. Navyše sa učili tancu a hlasovému prejavu. "Všetko je to tam sústredené v Centrách voľného času, kde sa nielen učia, ale majú aj svoje lokálne súťaže. Prosto, sú pružní. Tam sa s hudbou žije. U nás je pretlak zahraničnej muziky a ak si slovenská kapela dá urobiť klip za sto tisíc, nemá ho pomaly kde prezentovať. Navyše lacné klipy s malou kamerou aj tak vyzerajú..."

Aj Ruslana bola nadšená

Nezávisle od poroty si Vlado vytipovával favoritov, ktorí "dostali" svoje vlastné pesničky šité priamo na ich hlasové možnosti. A nie len to. Natočili s nimi aj ich vlastné klipy. "Deti, ktoré prešli súťažou Children´s Eurostar majú možnosť s nami ďalej spolupracovať na profesionálnej báze. Začali sme s dvoma deťmi s Ukrajiny s Ivanom Suchaničom a Líviou Vlad." Ivan spieva pesničku "Keby bola ako Ruslana." Je to o spolužiačke, ktorá sa do neho zahľadela. Ibaže jemu sa páči Ruslana. "Tvorcom napadlo, že oslovíme aj priamo Ruslanu, aby účinkovala v klipe. Dlho sme zosúlaďovali termíny, kým sa nám to podarilo. Klip sa jej veľmi páčil a bola aj mimoriadne milá."

Zážitok s Ruslanou však pokračoval aj ďalej. Malý Ivan sa s ňou pri nakrúcaní nestretol, ale Košičan naňho "našil búdu". "Mali sme tlačovku s novinármi. S Ruslanou sme dohodli, že nám v dohovorenú hodinu zavolá. Keď zazvonil telefón, povedal som mladému, že to je preňho. Ani on ani novinári netušili, o čo ide. Ivan celý zbledol, keď sa mu zo slúchadla ozvala ´jeho´ Ruslana. Asi desať minút sa sním rozprávala, rozplývala sa nad jeho klipom, povzbudzovala ho v speve. No a Ivan len desať minút ďalej bledol a zmohol sa iba na ´da´ a ´net´."

Ruslana bola klipom a malým Ivanom natoľko nadšená, že prisľúbila ich ďalšiu spoluprácu. "Ozvala sa nám aj jedna produkčná spoločnosť, ktorá umiestnila tento klip do päťdesiatich lokálnych televízií na Ukrajine. S Ruslanou sme už podpísali zmluvu o ďalšej spolupráci. Teraz sa rozhodujeme o konkrétnom obsahu a miere spolupráce."

Rovnaké plány má aj v Rumunsku. Veľa vecí je naplánovaných a pripravených, ale veľa nových nápadov a možností sa ukáže "počas cesty". "Mám tiež plán urobiť so súťažiacimi medzinárodný klip. Chcem natočiť jednu spoločnú pieseň a spomínaný klip by sa mal vysielať v štátoch, ktoré boli do súťaže zainteresované. Ak sa nám podarí získať finančnú podporu, rozšírime projekt na celú Európu." V. Železňák neprestáva veriť, že sa ľady prelomia aj na Slovensku a okrem Svidníka nájde podporu aj v iných mestách. "V súčasnosti som v jednaní aj so Slovenskou televíziou. K výsledkom sme sa ešte neprepracovali, ale aspoň že sme v kontakte," povzdychol si.

Ako bolo povedané, pracovať s deťmi je mnohokrát ťažšie ako s dospelými. Navyše za každým dieťaťom sú jeho rodičia, ktorí majú svoje predstavy a plány a mnohokrát nie sú ochotní uveriť, že ich dieťa nemá talent. No a niekedy práve títo dospelí narobia najväčšiu paseku. "Pravda je, že niektorí rodičia majú veľké oči. Stalo sa, že v jednej súťaži nevyhrala malá speváčka, ktorej mama si vysnívala, že práve jej dcéra to musí vyhrať. Nahnevaná mama napísala list ústrednému riaditeľovi STV. List bol plný zlosti a urážok, ale vtip je v tom, že ja o víťazoch nerozhodujem, na to je porota. Táto matka nedokázala kriticky zhodnotiť možnosti svojho dieťaťa. No, takýmto situáciám je ťažké sa vyhnúť, lebo nikdy nevieme, kto príde na casting."

Stávalo sa aj to, že rodičia chceli porotu ovplyvňovať, alebo že doniesli deti na súťaž proti ich vôli. "Mám taký zvyk, že sa súťažiaceho hneď v úvode opýtam, či ho niekto poslal, alebo prišiel sám a dobrovoľne. Tiež sa pýtam, akú pesničku má pripravenú a potom ho požiadam, aby skúsil zaspievať inú. Stalo sa, že dieťa malo perfektne nacvičenú jednu pieseň, ale inú už nevedelo. Pritom je samozrejmé, že ak niekto rád spieva, chce sa tomu venovať a myslí to naozaj vážne, ovláda viac ako jednu skladbu. Nemusí ju vedieť perfektne, ale musí byť jasné, že jeho záujem je ozajstný a nie je na súťaži len z vôle rodičov."

Právo na detstvo

Deti majú právo na detstvo. Nech sa venujú čomukoľvek či športu, hudbe, tancu, spevu. "O to sa snažím predovšetkým. Kladiem veľký dôraz na texty aj výzor. U mňa deti nemôžu spievať nič nevhodné, nemorálne alebo hlúpe. Spievajú o detských snoch a túžbach. Veď aj pesnička o Ruslane končí tým, že si Ivan uzná, že je ešte malý a na baby má čas."

Kedysi V. Železňákovi písal texty Vlado Urban. Aj pôvodný text k pesničke King Kong boogy, ktorú prespievala druhá ukrajinská súťažiaca, je jeho tvorba. "Iné skúsenosti mám z Rumunska. Na jednej strane v Rumunsku spievala pätnásťročná speváčka o mamke a všetci nadšene tlieskali. Keby niečo podobné spievalo dievča na Slovensku, tak ju vysmejú. Avšak na druhej strane, tamojšie deti sú trochu preafektované a snažia sa vyzerať dospelo. Chcel by som, aby deti pochopili, že sa nemajú na niečo hrať. Veď sú deťmi, ktoré v tejto fáze detstva baví spev a keď vyrastú, možno z nich budú lekári, učitelia, právnici, ktorí kedysi radi spievali. Veď nie každé dieťa, ktoré chodí na karate, musí byť zákonite profesionálnym karatistom a nie každé, ktoré chodí na klavír, svetovým pianistom. Ale keď vyrastú, budú mať pamiatku na detstvo. Budú mať svoju pesničku, svoj klip a spomienky."

Jarmila REPOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári