Český herec David Novotný je rád, že vo svojej profesii začínal od úplnej nuly a mohol sa poriadne oťukať

Keby dokázal sám zo seba vystúpiť a pozrieť sa na seba, tak si nafackujeV rámci Višegrádskych dní chodieva do Košíc pravidelne aj pražské Dejvické

Keby dokázal sám zo seba vystúpiť a pozrieť sa na seba, tak si nafackuje

V rámci Višegrádskych dní chodieva do Košíc pravidelne aj pražské Dejvické divadlo. Nedávno ponúkli českí herci tunajšiemu publiku predstavenie Šťovík, pečené brambory, v ktorom sa predstavil aj David Novotný. Poznať ho môžete z filmov Karamazovi, O rodičoch a deťoch či Non Plus Ultras. Skôr ako vyšiel na javisko, našiel si čas aj na krátky rozhovor.

"Dejvické divadlo chodieva pomerne často po zájazdoch aj na Slovensko, takže mám občas príležitosť zahrať si aj pre slovenského diváka. A som tomu rád. Veď ja som sa narodil v roku 1969 a dosť dlhú dobu som žil ako Čechoslovák! A vo filmoch vôbec nerozlišujem to, či hrám so Slovákmi alebo Čechmi," prezradil. Vo filme O rodičoch a deťoch si totiž jeho syna zahral práve slovenský herec Ľuboš Kostelný. "Pred kamerami sme sa stretli len asi počas polovičky jedného dňa, no pred tým sme sa pár krát zišli a porozprávali. Prišli sme na to, že nás veľa vecí spája. On napríklad v slovenčine daboval oslíka v Shrekovi, zatiaľ čo v češtine som ja daboval rovno Shreka. Takže sme vlastne cez túto rozprávku kamaráti. A aj sa podobáme, takže by pokojne mohol byť mojím mladším bratom. Je to sympaťák. Viem, že na Slovensku momentálne ´frčí´ a veľmi mu to prajem, lebo nás, slávnych albínov, je málo." (Smiech.)

Košickým divákom sa D. Novotný predstavil v hre, v ktorej debatia o futbalovom zápase počas prestávky tri postavy - traja rozhodcovia. Aj film Non Plus Ultras sa točil okolo športovej témy, D. Novotný si v ňom zahral člena fans, ktorý pozve do Prahy dvoch anglických fanúšikov. "Ono to je tak, že ak sa herec venoval alebo venuje aj niečomu inému, tak sa to o ňom proste vie. O mne sa teda vie, že som kedysi hrával futbal, a tak nejako automaticky tvorcovia filmov a predstavení s takouto tematikou siahnu po mne, lebo vedia, že mi je to blízke. Takže sa ten futbal so mnou vlečie, ale neprekáža mi to. Navyše, už to začína byť celkom vyrovnané, už nehrám len vo filmoch o futbale." (Smiech.)

Chcel byť futbalista

Ako mladík uvažoval nad tým, že by sa venoval futbalu profesionálne. Po prvý krát začal riešiť dilemu, či sa dať na šport alebo nie v 16-tich. "Vtedy za mnou prišli z klubu Vagónka Česká Lípa, či by som nechcel hrať druhú ligu, dorast. Študoval som však už na konzervatóriu, tak som povedal, že to sa musím opýtať doma. Doma sme dali hlavy do hromady a zvažovali, či sa dať na šport, alebo nie. Zaujímavé by bolo teraz vidieť, ako by to dopadlo, keby som nechal konzervatórium a rozhodol sa pre futbal... Asi by som už bol na dôchodku." (Smiech.)

Nikdy neoľutoval, že sa rozhodol pre herectvo. "Som ten typ optimistu, ktorý nikdy neľutuje, čo urobil. Iste, mám za sebou pár kotrmelcov a poriadnych hlúpostí, ale keď sa tak pozriem dozadu, nevidím nič také, pri čom by som si musel povedať - tak toto si mal určite urobiť inak. Veci sa snažím brať tak, ako prichádzajú."

Pre herectvo sa rozhodol viac-menej sám i keď zavážilo i rozhodnutie mamky. Tá totiž chcela byť herečkou, takže sa snažila svoje ambície preniesť na syna... "V siedmom ročníku na ´základke´ učitelia zisťovali, čo by sme chceli robiť ďalej. Jasné, že na prvom mieste som uviedol športové gymnázium a druhé som si dal konzervatórium. Bol som vždy triedny šašo, chodil som aj na do dramatického krúžku a moja mamka mi pred talentovkami zohnala niekoho, kto by ma na ne pripravil. Tak som to skúsil a vzali ma. Vtedy mi mamka povedala - aha, máš talent, bola by to škoda zahodiť a nevyužiť ho... Keďže som mal len 14 rokov a vlastného rozumu pomenej, tak doma zasadla rodinná rada a tá rozhodla, že budem herec. Že je mi konzervatórium na figu, som zistil, až keď som z tej školy vyliezol." (Smiech.)

Po skončení konzervatória šiel totiž na vojnu a po dvoch rokoch zrazu zistil, že nevie, čo ďalej. "Išlo o to, že som školu končil v roku 1989. Ešte počas posledných ročníkov som chodil hosťovať do Divadla Jiřího Wolkra a celkom sa mi pozdávalo, že by som tam mal nastúpiť, už som to vlastne mal aj sľúbené. No kým som sa vrátil z vojny, tak vo všetkých divadlách sa pomenili ľudia vo vedení a tí, ktorí ma chceli zamestnať, tam už neboli. Vyliezol som teda po dvoch rokoch z kasární a ´čumel´ okolo seba ako puk, lebo som si uvedomil, že som úplne zbytočný. V žiadnom divadle o mne nikto nevedel, za tie dva roky sa už zabudlo na nejakého študenta konzervatória... No a ja nie som ten typ, že by som niekde prišiel a povedal - viete, ja som hrozne šikovný, mali by ste ma vziať... Takže som sa pretĺkal kadejakými robotami, robil som i závozníka..."

Už to vyzeralo, že sa k herectvu nevráti, no stačil jeden telefonát od bývalej spolužiačky, aby sa to obrátilo. Pýtala sa, ako je možné, že nikde nehrá a že s kamarátmi dávajú dohromady skupinu hercov, ktorí by naštudovali rozprávku a jedno predstavenie pre dospelých, sadli by do jedného auta a šli s tým po mestách. Najprv by hrali pre deti a večer pre dospelých. "Vravel som si - no to je fajn, to by sme kočovali ako cirkusanti. Celkom sa mi to pozdávalo. Veľmi rýchlo sme ale prišli na to, že je to finančne totálne nevýhodné a že si nezarobíme ani na cestu. Lenže ´mašinka´ sa už rozbehla a hoci to krachlo, už sa o mne vedelo a potom som dostal ďalšiu ponuku."

Tentoraz mal chodiť po kasárňach a hrať s partiou kolegov hercov pre vojakov. "To bola príšerná drina. Horšieho diváka nenájdete. Ale peniaze, ktoré sme za to dostávali, stáli za to. Lenže človek to nevydrží robiť dlhšie ako rok. Túžil som už hrať pre ´normálnych´ ľudí, nie pre tých chlapíkov v teplákach. Chcel som divákov, ktorí budú tlieskať a nie kričať po herečke, len čo sa zjaví na javisku, aby im ukázala ´kozy´. Našťastie som dostal ponuku do divadla do Českých Budejovíc, kde som bol štyri roky a potom prišlo Dejvické divadlo. Tu som spokojný. Som rád, že mám za sebou takú spletitú cestu, že som musel začínať od úplnej nuly a postupne sa oťukať. Divadlo mám totiž rád, baví ma to, lebo som hravý človek."

Rovnako ho baví aj filmovanie. Za posledných pár rokov sa to s filmovými ponukami u neho pomerne dobre rozbehlo... "Našťastie som doposiaľ nebol situáciou donútený zobrať aj ponuku do nejakej hlúposti. Všetko, čo som doposiaľ robil, boli dobré veci, ktoré ma bavili. To by som si chcel aj udržať, lebo inak by to už pre mňa bola len fabrika. Teraz som sa nechal nahovoriť dokonca aj na seriál, ale mal by byť o futbale, takže predpokladám, že ma to bude baviť."

Futbalu, ktorý sa ťahá jeho kariérou, sa teda asi už nikdy nezbaví. "Ani to nechcem. Mne vôbec neprekáža, že si ma ľudia s futbalom spájajú a nemám ani pocit, že by to pre mňa bola nejaká úzka škatuľka." Dodnes si ho s kamarátmi rád zahrá. "Ale už nejde o body, len tak naháňame po ihrisku s kamarátmi loptu a je to v mierovej nálade. Hlavne som si uvedomil, že keď do toho idem natvrdo, tak si každú chvíľu ublížim. Tie zranenia sa na mňa v poslednej dobe nejako ľahšie nalepia..."

Na ihrisku ale ani na javisku neznesie, keď mu ktosi silou-mocou dáva rozumy. "Ja som totiž cholerik a za pár sekúnd sa naštartujem. (Smiech.) Občas sú to výbuchy zlosti, ale väčšinou si včas stihnem uvedomiť, s kým sa to vlastne hádam. Napríklad s Ivanom Trojanom sme už ako manželia, ktorí presne vedia, kde sú hranice a kedy si už vedia v hádke ublížiť... Nie že by sme sa hádali na život a na smrť, ale pár krát sme sa poriadne pochytili. Ja si uvedomujem, že vydržať so mnou nie je jednoduché. Niekedy so sebou neviem vydržať ani ja sám. (Smiech.) Pár krát som už mal pocit, že keby som dokázal sám so seba vystúpiť a pozrieť sa na seba, tak si nafackujem. Človek väčšinou vie, ako treba situáciu riešiť, keby použil len hlavu - ale ono sa to nedá. Ja som pudový a inštinktívny človek, u mňa prevážia nad hlavou iné veci..."

XXXXXXXXXXXXX

D. Novotný je otcom dcérky, ktorú má s bývalou priateľkou. S tou súčasnou čakajú bábätko, narodiť by sa malo v marci. "Čo sa týka dcérky, s jej maminou nám to proste nevyšlo. Som teda len príležitostný otec, aj keď sa takým necítim. Lenže nežijeme spolu, takže inak to nejde. Dcérku však mám hlboko zakorenenú v srdci, preto sa do nej snažím ´vtláčať´ dôležité veci. Nerobím to však tak, že by som sa teraz rozhodol, že z nej napríklad vychovám huslistku a teraz sa budem všemožne o to snažiť. To nie. Skôr ju nechávam vedľa seba rásť, ´zalievam ju´ a ak treba, tak sa ´konáriky´, ktoré rastú zlým smerom, snažím odstrihnúť... Proste si ju nejako pestujem. (Smiech.) Je veľmi krásna a krehká a snažím sa ju nerozmaznávať ešte viac než je, ale je to ťažké. Cez ňu som veľmi zraniteľný. Keď sa niekto pustí do mňa, tak prosím, ale keď sa jedná o ňu - to by som dokázal aj vraždiť. Preto som aj veľmi zvedavý, ako sa to všetko vyvinie, keď sa mi narodí ďalšie dieťatko..."

Samozrejme, s priateľkou sa na prírastok veľmi tešia. "Ja by som veľmi chcel chlapca, keďže dievčatko už mám. Ale ak to bude ženská, tak ju z domu nevyženiem. (Smiech.) Už sme boli na ultrazvuku, kde by sa to dalo vidieť, ale naše dieťatko sa skrútilo do klbka a nechcelo sa ukázať, takže sa asi necháme prekvapiť. Veľmi sa na to teším. Od druhého dieťatka očakávam len samé pozitívne zmeny a som zvedavý aj na to, čo to spraví so mnou," dodal D. Novotný s úsmevom.

Dátum narodenia: 12. jún 1969

Znamenie: Blíženci

Miesto narodenia: Brandýs nad Labem

Domovská scéna: Dejvické divadlo Praha

Rodinný stav: slobodný, dcéra

Relax: šport

Filmová a televízna tvorba:

2008 Děti noci

2008 Karamazovi

2008 Muži v říji

2007 O rodičích a dětech

2006 Pravidla lži