Dievčatá v baroch leteli na to, keď spieval s erotickým prejavom
Český spevák so zastretým, občas drsným, občas nežným hlasom. Muž, ktorého nezdolal ani oheň, voda, či vítr Dalibor Janda. Jeho hity si spieva "celá republika" už niekoľko desaťročí. O tom, čo má nového za posledné mesiace, odkedy nebol v našom meste, sme sa ho povypytovali pred jeho minulotýždňovým koncertom v košickom Jumbe.
Do Košíc chodieva veľmi rád a pomerne často. Naposledy tu bol začiatkom roka na plese, samozrejme, spievať. Medzitým v jeho profesionálnom živote došlo k významnej a zároveň pozitívnej zmene - k spievaniu vokálov si prizval aj svoju dcéru. Vraj preto, aby to na pódiu "líp vypadalo". Ďalšou novinkou je to, že sa po dlhých 13 rokoch dali znova dokopy so svojou pôvodnou kapelou Prototyp. "Touto myšlienkou sme sa zaoberali niekoľko rokov, kým sa napokon našla agentúra, ktorá nám pomohla náš nápad zrealizovať a dať celý projekt dohromady. Čaká nás šnúra dvanástich koncertov po všetkých väčších mestách na Slovensku, samozrejme vrátane Košíc."
Trinásť rokov odlúčenia je dlhá doba, ľudia sa menia. Dôvody, pre ktoré sa kapela rozpadla už pominuli a vyskytli sa nové, pre ktoré mohla opäť vzniknúť. "Isté je, že sme sa nemohli stretnúť skôr. Muselo to v nás doslova dozrieť a chlapci museli mať pocit, že chcú znova hrať a obnoviť starú partiu. V minulosti sme hrávali po celom Československu množstvo koncertov, čo sa prejavovalo ako ponorková nemoc. Buď už nikto s nikým nehovoril, lebo nemal o čom alebo sa rozprávalo veľa a o ničom. Bolo to občas nepríjemé. Považovali sme za najlepšie riešenie našu spoluprácu v deväťdesiatych rokoch zastaviť."
V tom čase, po ročnej pauze, zostavil D. Janda kapelu mladších hudobníkov, ktorí s ním koncertovali, ale časom prešiel na komorné unplug koncerty, ktoré sú v posledných rokoch veľmi obľúbené. "Bol to repertoár s dvoma gitarami pre takzvaných fajnšmekrov. Vystupovali sme v kluboch, na malých pódiách a veľmi sa mi to páčilo. Aj odozva a záujem divákov bol značný."
Zdá sa, že pauza všetkým v pôvodnej kapele prospela a v týchto mesiacoch začali pracovať i koncertovať s novým elánom. "Parta je naozaj veľmi dobrá aj v tom, že chlapci neberú hudbu len ako biznis, aj keď to biznis samozrejme je, ale ako niečo, čím žijú, čo ich napĺňa. Poznať na nich, že si tie naše staré pesničky radi pripomínajú a hrajú ich s ozajstnou radosťou."
Pesničky D. Jandu sú hitmi dlhé roky. Bez niektorých sa nemôže zaobísť žiadny koncert ani komorné vystúpenie. "Hurikán", "Oheň, voda, vítr" ... "Ak by som niektorú z nich vynechal, ľudia si ich vyžiadajú, čo ma teší. Stáva sa, že vykrikujú názvy a dožadujú sa svojej obľúbenej skladby. Je krásne vidieť, že diváci si spievajú spolu so mnou, že poznajú slová, že sa z koncertu tešia."
Vraj slovenskí poslucháči majú radi romantickejšie skladby ako naši českí bratia. "To už máme odsledované celé roky, že na Slovensku treba trošku zjemniť a v Čechách, naopak, pritvrdiť. Na Slovesku nesmie chýbať pieseň ´Snad jsem si ji měl všímat víc´ a v Čechách ´Hurikán´."
Keď začínal so spevom, bolo práve obdobie chrapľavých hlasov. Mnohí mu snáď ani neverili, že ten jeho je skutočne pravý, že sa iba nehrá na Drupiho či Chrisa Normana. "U nás ľudia dokážu človeka podozrievať z kadečoho," smeje sa Dalibor. "Ak by ma neupodozrievali z ´kradnutia hlasu´, tak by si našli niečo iné. Spočiatku, keď som len nesmelo začínal spievať, snažil som sa napodobňovať iných spevákov. Vôbec som nevedel, ako mám spievať. Nahrával som si svoj spev na magnetofón a keď som si to pustil, vždy to znelo nejako inak."
Bavilo ho nielen spievať, ale aj skladať si vlastné pesničky. Lenže s ich prezentáciou bol problém. "Vystupoval som v rôznych pražských tančiarniach a baroch a snažil sa spievať moje skladby, lenže usporiadatelia odo mňa žiadali niečo celkom iné. Chceli, aby som spieval piesne Toma Jonesa a iných spevákov s mierne erotickým prejavom. Aby som spieval presne ako oni. Tak som spieval ich pesničky a snažil sa vyhovieť. Všimol som si, že na to dievčatá leteli. Ale nebolo to ono. Až som konečne pochopil, že treba byť sám sebou. Trvalo nejaký čas, kým som si vytvoril svoj vlastný imidž, no a vyšlo z toho to, čo už diváci a poslucháči poznajú dlhé roky."
Spevák, ktorý toľko koncertuje, si musí dávať pozor na svoj pracovný nástroj na svoj hlas. "Musím sa chrániť pred prechladnutím, ale inak s ním radšej nič špeciálne nerobím. Samozrejme, spevák sa musí snažiť nebyť indisponovaný, musí mať dostatok spánku, lebo ten spánok je veľmi dôležitý práve aj pre hlasivky."
Čas ukázal, že Dalibor Janda patrí k hviezdam, ktoré nezapadajú. A že život "v brandži" nie je vždy prechádzka ružovou záhradou. "Vydržať štvrťstoročia medzi ´supmi´, to už ozaj o niečom svedčí. Ale ak sa človeku podarí, že ho národ neopustí, tak je to veľká radosť a zadosťučinenie. Je to ozaj bezvadné."
O tom, že v Košiciach ho má obecenstvo úprimne rado, vie, lebo mu to Košičania dávajú stále najavo svojou priazňou. S Košicami ho však spájajú aj dva vojenské roky. "Je to pravda, bol som tu na základnej vojenskej službe a isto by som si nebol vtedy pomyslel, že sa sem budem raz tak veľmi rád vracať."
jr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
