S astrológom Mgr. Miroslavom Kostelnikom o hľadaní súvislostí, ktoré vedú k poznaniu
Keď v sebe nájdeš svoju vnútornú podstatu, v tom istom okamihu v sebe objavíš aj Boha
Mgr. Miroslav Kostelnik nazval astrológiu vedou skúseností a nie experimentu, ktorý by sa mohol opakovať. Má právo o tom hovoriť, tejto disciplíne sa venuje celý život. Dobre vie, že v horoskope sú zaznamenané všetky štruktúry života i ľudská psychika zároveň a keď človek pozná svoj horoskop, môže oveľa lepšie kultivovať svoj život. V tomto prípade sa však spolu s ním dotýkame oveľa širších a hlbších súvislostí.
Keď na jeseň odlietajú divé husi, celkom vpredu ich sformovaného útvaru je tá najsilnejšia, aby rozvírila silný vzdušný prúd, ktorý v podtlaku jej krídel ostatným umožní ľahší let. Husi medzi sebou komunikujú a ak by sa stalo, že niektorá z akýchkoľvek dôvodov ďalej nevládze, opustená nezostane. Jedna z husí s ňou zosadne a počká, kým naberie sily. Spolu sa usilujú dostať sa opäť do formácie, ale ak sa to nepodarí, lebo sú už veľmi ďaleko, dve húsky letia spolu. Silnejšia je vpredu a krídlami rozvieva tej slabšej vzduch.
"Bodaj by to takto fungovalo aj medzi ľuďmi," vzdychne si M. Kolstelnik. "Žiaľ, žijeme v dobe, keď väčšina ľudí vo svojom mentálnom vedomí zotrváva v štrnástom roku svojho veku." Parafrázuje jednu z Oshových myšlienok, ktorý hovorí, že príroda sa o človeka postará dovtedy, kým dovŕši 14 rokov. Potom záleží už len na samotnom človeku a na spoločnosti, v ktorej žije, či sa bude rozvíjať alebo zostane na tomto stupni svojho vývoja. A je celkom jedno, či je to inžinier, lekár alebo robotník. "Len si všimnite, ľudia sa správajú ako štrnásť ročné deti. Ich agresivita, vulgárnosť, preťahovanie sa v rámci záujmových skupín, to je ako hra s lopatkou na piesočku. Búchajú jeden po druhom miesto toho, aby postavili spoločný hrad."
Hľadanie cesty
"Ak chceme, aby dobre fungovali vzťahy s inými ľuďmi, treba si vypestovať predovšetkým vzťah k sebe," M. Kostelnik potvrdzuje túto univerzálnu pravdu. Lebo bez ozajstného, hlbokého, bytostného vzťahu k sebe samému všetky vzťahy budú formálne. Môžu byť obchodné, ekonomické, sociálne či rôzne iné, ale nebudú vnútorné, napojené citom. Vypestovať si takýto vzťah sa dá iba vtedy, ak sa človek stíši, ponorí sa do seba a nájde cestu do svojho vnútra. Tá cesta je ťažká, hlavne v dnešnej dobe, keď sa nám faloš predostiera ako pravda, keď nám zo všetkých strán hučia do uší negatívne informácie, keď je všetko hlučné, krikľavé a modelky či moderátorky s pokriveným životom nám určujú trend. "Vonkajšia pravda, to je iba pravda rozumu. Zdehonestovali sme pravé cítenie a intuíciu, potlačili sme to v sebe a ideme cestou intelektu. Ale takto nemôžeme rozumieť svojmu vnútru, lebo my máme aj nehmotné telá, ktoré chcú spolupracovať s naším fyzickým. Jedno od druhého sa nedá oddeliť," uvažuje M. Kostelnik.
Vyskočiť z toho kolesa, ktoré sa neustále krúti, sa dá ťažko bez toho, aby sa človek nezranil. Mašinéria je priveľká, ale ak sa človek chce obrodiť a nahliadnuť do vlastnej duše, rany musí prijať. Aspoň na nejaký čas sa treba zaobísť bez médií. Najlepšie je nepozerať a nepočúvať nič, ale dobré je aj selektovať články v novinách, relácie v rozhlase a televízii. Časopisom tiež nevenovať pozornosť, veď aj tak je väčšia časť zameraná na bulvár.
Ponor do seba je zdanlivo jednoduchý, ale to je iba povrchný pohľad. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú, ale možno príde čas, keď sa prestanú hmýriť, v hlave je prázdno, a to je ten správny okamih. "Ja to robím tak," prezrádza M. Kostelnik, "že sa vyberiem do prírody. Stretávam sa so stromami a obdivujem ich nestrannosť. Oni medzi sebou cez bytosti prírody dokážu komunikovať a podávajú si informáciu prežitia."
Horoskop nezatají nič
Nie je jednoduché v tomto spletitom svete nájsť ľudí, s ktorými súzvučíme aj po duchovnej stránke. Mnohí, ba väčšina, vníma svet negatívne. "Všetci sú blbí," tvrdia, "všetko je drahé, dobré je len to, čo robím ja, mám málo peňazí, svet speje ku katastrofe." V tom poslednom môže byť kus pravdy, lebo veľké korporácie drancujú prírodu kvôli vlastnému obohacovaniu sa. Ničia sa dažďové pralesy, kynožia sa stromy, zmenšuje sa životný priestor prírodných národov, zahlcujeme životné prostredie toxínmi a odpadom, dokážeme byť krutí k zvieratám. A človek si prestal vážiť človeka. Falošná morálka ovládla svet. "Ak chceme duchovne rásť, mali by sme počúvať len takých ľudí, ktorí nám poskytnú skutočnú informáciu. Netreba sa nechať zmiasť peniazmi či majetkom. Je čoraz viac ľudí, ktorí hľadajú sami seba a tých treba podporovať, s nimi sa stretávať," zamyslí sa M. Kostelnik.
Spoločnosť sa dostala do fázy, ktorá sa dá porovnať s helenistickým Gréckom alebo s Rímom v období úpadku. Aj my sme sa dostali do obdobia, keď bažíme po vrcholových pôžitkoch. Miesto toho, aby sme chápali hlbšie súvislosti vo vzťahu k prírode, stala sa pre nás iba zdrojom produktov. Vzťah k hmote nám nedovoľuje vidieť súvislosti. "Ale ak chceme prežiť ako biologický druh, musíme začať akceptovať aj potreby druhej strany. Len takto sa dá vytvoriť skutočný vzťah k sebe," priklincuje myšlienku M. Kostelnik.
V tom môže pomôcť aj kvalifikovane vypracovaný horoskop. Môže nás zorientovať v poznaní samého seba a oslobodiť sa od stádovitosti, môže pomôcť každému nasmerovať sa na svoju vlastnú cestu. Súvisí aj s partnerskými vzťahmi. Horoskop nezatají nič. Dá sa zistiť, ako bude človek reagovať vo vzťahu k partnerovi, či ho potrebuje takého alebo onakého, či svoje predpoklady pre partnerstvo bude rozvíjať efektívne jednoducho, dajú sa hlbšie pochopiť súvislosti. Netreba sa vyhovárať na karmu, veď karma je hlavne práca na sebe.
"Treba sa vrátiť k sebe, nájsť svoje vnútorné ťažisko, jadro. V tom okamihu odhalíte svoju božskú podstatu, objavíte Boha v sebe." To sú záverečné slová Miroslava Kostelnika.
Ako 14-ročný zažil prvé satori zriedkavé osvietenie ducha
Osho znamená rozpúšťajúci sa v oceáne
Keď sa povie Osho, väčšina ľudí zaujímajúcich sa o ezoteriku vie, že je to Ind (na snímke), ktorý napísal niekoľko úspešných kníh a že ho ľudia vyhľadávali, aby od neho získali múdrosť.
Iba málokto však pozná aspoň úryvky z jeho života. Už v štrnástich rokoch zažil svoje prvé satori, ono zriedkavé osvietenie ducha, ktoré prichádza ako blesk. Keď mal 21 rokov, údajne dosiahol osvietenie. Putoval po Indii, nakoniec sa usadil v Bombaji, kde viedol tábory s dynamickou meditáciou.Oshovo chápanie "zrieknuť sa" sa radikálne líši od tradičného východného pohľadu. Nemáme sa zrieknuť materiálneho sveta, ale našej minulosti, podmienenosti a systému viery, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu.
Keď v Púne založil ašrám, Oshovo zdravie sa začalo vážne zhoršovať a väčšinu času trávil v súkromí svojej izby. Počas jednej prednášky sa pokúsili Osha zavraždiť. V roku 1981 sa rozhodol, že vstúpi do obdobia mlčanlivosti. Trvalo tri roky, čo neprehovoril. Jeho telo sa medzi tým zotavovalo po vážnom ochorení chrbtice. Lekári ho previezli do USA, kde jeho stúpenci kúpili v oregonskej púšti ranč. Tu sa rýchlo zotavoval a spustošená, neúrodná zem sa vďaka vytrvalej práci jeho stúpencov menila na zelenú oázu. Bola to obrovská farma, mala 26 tisíc hektárov a jedno obdobie tam údajne žilo až 20 tisíc ľudí.
Oshovi sa hlavne tu vyčíta jeho nákladný spôsob života. Vlastnil niekoľko Rolls Roysov, lietadiel a každý deň požadoval nové meditačné rúcho. Z USA ho po žalobe na súde vypovedali a zakázali mu tam vstúpiť na päť rokov.
Mal nadšených stúpencov, ale aj odporcov, ktorí neváhali proti nemu zasiahnuť. Ortodoxná cirkev napríklad počas jeho pobytu v Grécku pohrozila vláde krveprelievaním, ak Osha nevykážu zo zeme. Zatkli ho a prvou loďou sa musel vrátiť do Indie. Podobne sa k nemu správali vo Švajčiarsku a v Írsku, do Holandska ho nepustili, ani do Nemecka.
V januári 1990 viditeľne zoslabol a v polovičke mesiaca o piatej popoludní opustil svoje telo. Pre taliansku televíziu v minulosti vyslovil tieto slová: "Chcem, aby ľudia vedeli kým sú a nežili podľa niekoho iného. Tá cesta vedie dovnútra."
Príbeh askétu a muža, ktorý sa nepriznal k láske
Ak si nemiloval, niet v tebe semena...
V dedine sa utáboril potulný askét. Vyhľadal ho muž a požiadal ho, aby mu pomohol nájsť v sebe Boha.
Askéta sa ho opýtal: "Miloval si niekedy niekoho?"
"Nikdy som sa neprevinil niečím takým nízkym," odpovedal muž. "Nikdy som neklesol tak hlboko, ja chcem realizovať Boha."
Askéta sa ho znova opýtal: "Nikdy si nezakúsil muky lásky?"
Hľadač Boha si stál za svojím: "Hovorím pravdu."
Muž si bol istý, že keby sa k láske priznal, askéta by ho požiadal, aby sa jej zriekol, aby sa vzdal pripútanosti a zanechal všetky svetské city, inak že ho nemôže viesť. A tak sa nazdával, že ak by aj niekoho miloval, musí odpovedať záporne.
Mních sa opýtal po tretí krát: "Premýšľaj. Ani trochu si nemiloval - niekoho, kohokoľvek?"
Adept odvetil: "Lásky by som sa nedotkol ani za nič. Chcem dosiahnúť sebarealizáciu, chcem dosiahnúť božstvo."
Nato askéta reagoval: "Potom prepáč, ale budeš musieť ísť za niekým iným. Moja skúsenosť napovedá, že ak by si zažil aspoň záblesk lásky, mohol by som ti pomôcť rozšíriť, rozrásť túto lásku, možno aj dosiahnuť Boha. Ale ak si nikdy nikoho nemiloval, nie je v tebe nič, nie je v tebe semeno, z ktorého by vyrástol strom. Priateľu, bez lásky nie je možné otvoriť sa Bohu."
Pozitívne afirmácie môžu úplne zmeniť náš život
Mám sa rád a aj ostatní ma ľúbia
Postoj, akým vnímame samých seba, nás takými robí. Ak sa vnímame ako ubolení, chorí, alebo nejakí úbožiaci, takými aj budeme. Toto vnútorne zabudované presvedčenie sa dá zmeniť pozitívnymi afirmáciami. Tie totiž vytvárajú energiu, ktorá na bunkovej úrovni mení telo aj myseľ. Myšlienky majú moc vplývať aj na iných ľudí. Afirmácia (ubezpečenie) je krátka, jednoduchá veta, ktorú si človek opakuje kedykoľvek v priebehu dňa, lebo chce, aby sa želanie, ktoré v nej vyslovuje, naplnilo.
Vždy je niečo, čo chceme v živote zmeniť. Ak napríklad túžite po inom zamestnaní, môžete si pomôcť afirmáciou: Mám radosť z novej práce, prináša mi inšpiráciu a spokojnosť.
Všetko si v duchu alebo aj nahlas hovoríme v prítomnom čase, ako by to už prebiehalo. Opakujeme ich vždy, keď je príležitosť. Ak máme ťažkosti s niektorým orgánom, môže pomôcť takáto afirmácia: Pečeň mi funguje dokonale a neustále sa o mňa stará.
Ak to začneme robiť, môže sa stať, že niektoré afirmácie myseľ odmietne. To vyplávalo na povrch jedno z dlhodobých pesvedčení, treba ho preskúmať, či je ešte potrebné pre náš život. Napríklad afirmácia: Zaslúžim si to najlepšie, čo život ponúka vyvolá reakciu: Nie som ktovieaký dobrý človek, nezaslúžim si nič dobré. Je to prejav nízkeho sebavedomia, a tak o to viac treba pokračovať v pozitívnej afirmácii, aby sa tento pohľad zmenil.
Niekoľko príkladov na inšpiráciu: Mám sa rád a aj ostatní ma ľúbia. Som šťastný. Som schopný prilákať k sebe všetko, po čom túžim. Dosahujem svoje ciele.
Treba chrániť aj riadiť svoju vnútornú existenciu
Pozametajme si pred vlastným prahom...
Dve slová zo sanskritu, ktoré sú súčasou jogy - jamy a nijamy je ťažké preložiť tak, aby plne vyjadrovali obsah. Obyčajne sa im hovorí, že to sú pravidlá morálneho správania sa, ale je to oveľa hlbšie. Majú nás naučiť, ako riadiť jemné vnútorné procesy ovládania psychického obsahu našej vnútornej existencie. Človek nemôže postúpiť na svojej duchovnej ceste bez toho, aby sa ponoril do hĺbky vlastnej duše a denno-denne sa usiloval o vlastné zdokonaľovanie sa.
Hovorí sa: "Skôr, ako začneš poukazovať na chyby iných, pozametaj pred vlastným prahom." A keď sa pustíme do zametania, zdanlivo čistý prah je plný skrytej špiny.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári