KRISTIÁN SABO & MIROSLAV SAMBOR
Najtragickejšia nehoda v dejinách MHD v Košiciach sa udiala pred 30 rokmi. Pri amfiteátri 30.10.1978 havarovala električka č. 6. Zahynulo deväť ľudí, desiatky boli zranení.
KOŠICE. V útrobách preplnenej električkovej súpravy číslo 229-298 sa viezlo okolo 200 ľudí. Ponáhľali sa do práce, či školy. Niť ich života preťala nečakaná, hrôzostrašná udalosť.
Čo sa podľa polície stalo
Zranení, či pozostalí sa o príčinách havárie dozvedeli až z policajnej správy. Tá však bola v roku 1989 skartovaná. Aj preto sa vlastne nikto nikdy nedozvedel, čo sa skutočne stalo. V uznesení odboru vyšetrovania Verejnej bezpečnosti z 27. 12. 1978 sa píše: "Dňa 30.10.1978 o 4.47 hodine odišla vodička Marta Lileková z vozovne DPMK so súpravou električiek č. 229-298 smerom k amfiteátru, odkiaľ odchádzala o 5. hodine smerom na VSŽ Košice. O polhodinu neskôr sa vracala z VSŽ na Železničnú stanicu, odkiaľ urobila jednu cestu na Námestie Maratónu mieru a späť na Železničnú stanicu. O 6.55 hodine odchádzala zo železničnej stanice cez Moldavskú cestu po Triede SNP. Vozne sa v priebehu jazdy riadne zaplnili a električka bola plne obsadená. Keď schádzala dole kopcom smerom na zastávku pri amfiteátri, tam už nezastavila. Pri vchádzaní do pravotočivej zákruty s polomerom 100 metrov sa predný vozeň prevrátil na ľavý bok a šmýkal sa po vozovke až narazil na okrasné stromy stojace vedľa cesty. Zadný vozeň sa súbežne vykoľajil a ostal ležať na pravom boku. Pri tejto nehode utrpela vodička ťažké zranenie, ktorému v MÚNZ podľahla."
Obete
Okrem vodičky o život na mieste prišlo ďalších osem ľudí: Galina Feciskaninová, Mária Harčariková, Alexander Hric, Ing. Igor Kollárik, Anna Garanská, Ing. Eva Lešková, Jana Šestáková, Milan Žadanský.
Vinná vodička
"Pri skúške bŕzd bolo dokázané, že na vozni 229 účinkovali minimálne tri zo štyroch brzdných elektromagnetov. Bolo dokázané, že v čase nehody fungovali minimálne dve z troch bŕzd a pri správnom spôsobe brzdenia sa vykoľajeniu električky dalo zabrániť,"píše sa v policajnej správe.
Vzhľadom na to bol vynesený ortieľ: "Vinná je vodička Marta Lileková."
Keďže však pri nehode zomrela, vyšetrovateľ VB voči nej zastavil trestné stíhanie.
V zdôvodnení nehody vyšetrovateľ VB píše: "Podľa výpovedí ľudí z električky vodička pri schádzaní kopcom nechala plne zaťaženú električku dosiahnuť maximálnu rýchlosť, neskoro reagovala na vzniknutú situáciu a keď zistila, čo sa deje, konala nepremyslene. Používala nesprávnu techniku jazdy, stláčala vypínače, ktoré na zastavenie vozidla neboli dôležité a neupozornila cestujúcich ani na možnosť použitia záchrannej brzdy. V dôsledku jej konania dosiahla súprava rýchlosť 77,5 - 85,9 kilometrov za hodinu a prevrátila sa."
Svedkovia tragédie
Ľudia, ktorí tragédiu prežili na ňu len veľmi neradi spomínajú. Anna Červinková nám pri 25. výročí tragédie povedala, že netušila, že nastupuje do časovanej bomby.
"Pri príchode električky, som si všimla vodičku, ktorá sa mi nejako nezdala. Pripadala mi ospalá. Nastúpila som do prvého vozňa, zrazu sa električka v polovici kopca pri amfiteátri rozbehla a pristála až pri Pajorovej ulici. Vo vozni nastala panika, ľudia kričali, všade naokolo sa búchalo, vrieskalo. Ľudia stonali od bolesti, počula som výkriky, kde je moja ruka, noha. Na chrbte som mala dvere, alebo pritlačených ľudí, už neviem."
Roky potom električkou nechodila, mala strach. Kto to nezažil, nepochopí. "Keď som zbadala električku, bolo mi zle, až raz po niekoľkých rokoch som sa odhodlala."
Ďalšia z účastníčok nehody už o udalostiach hovoriť nechce. Pred piatimi rokmi nám o hrôze pri ktorej utrpela traumatickú amputáciu ľavej ruky povedala, že vtedy išla do roboty.
"Ľudia sa jeden cez druhého chytali. Nado mnou sa prelomila tyč a mne preťalo hlavu. Utrpela som skalpáciu lebky. Spadla som na ľavú stranu na sediacu cestujúcu," spomínala žena, ktorá v to ráno cestovala spoločne s desaťročnou dcérou, ktorú doprevádzala do školy.
Celý deň ju manžel hľadal v robote a po nemocniciach. Bola v traumatickom šoku a prebrala sa po troch dňoch: "Postupne sa mi pamäť vracala. Keď hovorili, že zomrelo dievčatko, vtedy mi prišlo na rozum, že som išla s dcérou. Pýtala som sa aké vlasy mala, hovorili, že tmavé, no moja dcéra mala svetlé. Myslela som si, že ma klamú."
Šokovaný fotoreportér
Známy košický fotograf Róbert Berenhaut zvyknutý na rôzne tragédie zažil v súvislosti s haváriou spomínanej električky doslova šok. " Bolo to podobne, ako každý iný deň. Okolo 7.30 hodiny som prichádzal do roboty. Odstavil som auto pred východoslovenskými tlačiarňami a zbadal, že sa pred Pajorovou ulicou niečo deje. Vybehol som hore pre fotoaparát a začal fotiť. Stihol som urobiť ešte dva - tri zábery, ale esembáci ma hnali preč. Vtedy som si z hrôzou uvedomil, že touto električkou chodieva do školy aj moja dcéra Zuzka. Študovala na elektrotechnickej priemyslovke na Komenského ulici. Okamžite som prestal fotiť a utekal do školy zistiť, či dcéra došla. Bolo to peklo, vedel som, že veľa ľudí už sanitky odniesli," spomína R. Berenhaut.
"Keď som dobehol do školy, stretol som riaditeľa. Ten sa čudoval, ako je možné, že všetky deti v ten deň do školy neprišli. Ani moja dcéra! Zostal som otrasený. Hlavou sa mi preháňali rôzne myšlienky, nik nemôže pochopiť ten pocit, keď neviete, čo je s vaším dieťaťom. Stál som tam, nevedel som čo robiť. Asi o 8.30 sa však Zuzka objavila na školskej chodbe. Od dojatia som nebol schopný ani rozprávať. Rozbehol som sa a so slzami v očiach som ju objal. Vravela mi, že chcela do tej električky nastúpiť, no kamarátka ju stiahla, aby počkali na ďalšiu, pretože bola preplnená. To jej zachránilo život, nikdy predtým, ani potom som podobnú hrôzu nezažil. Fotil som všeličo, ale táto havária ma totálne zobrala," spomína R. Berenhaut.
Margita mal šťastie
Medzi deťmi, ktoré sa v osudný deň viezli električkou do školy cestoval aj operný spevák Štefan Margita. Čas v druhom vozni si krátil rozhovorom so svojou profesorkou. Nič sa mu nestalo, bolesti chrbta však pociťuje dodnes. Vyliezol cez rozbité zadné okno a šokovaná profesorka ho ťahala preč. Stále má traumu z električiek. " Určite je to pre neho nepríjemná spomienka. Operácia chrbtice, ktorú absolvoval v marci s tým podľa mňa súvisí a možno si ju práve pri tej nehode poškodil. Takže ja som rada, že z toho vyšiel len s takým poranením, že mal to šťastie," povedala nám po utorokovom koncerte jeho manželka Hanka Zagorová.
* * *
Na počesť obetí dnes odhalia pamätník
Na Festivalovom námestí, v parčíku pri budove Sociálnej poisťovne odhalia dnes o 15.30 hod. symbolický pamätník obetiam jednej z najväčších tragédií v dejinách mesta. Neľahkej úlohy, zvečniť košický "Čierny deň" sa zhostil Zbigniew Nišponský-Gut. Na pamätníku pracoval takmer celý rok. "Z keramiky som vyrobil zvlnenú rovinu, naklonenú pod uhlom 35 stupňov, znázorňujúcu miesto nešťastia," povedal nám umelec. "Na nej je veža starej radnice a ďalšie momenty, priam tajomnosti, ktoré ľudia budú musieť na doske nájsť a hľadať súvislosti. Sú tam hodiny s časom havárie, čiže, 7. 20 hod. Svah rozdeľujú koľaje. Ľavá znázorňuje cestu do života, pravá, roztrhnutá, cestu do večnosti. Číslice šesť a deväť sú číslami električky a počtu obetí."
Nišponský stvoril dielo, ktoré vydrží vplyvy počasia, ako aj prípadné útoky vandalov. Materiál vypaľoval v peci viac ako 160 hodín pri teplote takmer 1200 stupňov. Keramikár tvrdí, že pri vypaľovaní dosky prosil všetkých svätých aby mu pomohli a vraj mal pocit, ako keby deväť obetí nehody bolo pri ňom.
"Robil som ho naozaj s maximálnym nasadením a úctou," uviedol Z. Nišponský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
