JANA OGURČÁKOVÁ, jana.ogurcakovakorzar.sk

Ak má jeden človek na pódiu zaujať plnú sálu verných i zvedavých poslucháčov, je to zvyčajne neľahká úloha. Ale Redl je fenomén. Je nielen muzikant a skvelý bavič, ale aj bytosť pekne voňajúca po človečine. Po dlhých rokoch sa nedávno v Košiciach predstavil na vlastnom koncerte. Vlasta Redl sa na Slovensku cíti ako doma, aj keď ten jeho je v Tramtárii.

Ako sa z mlynára stal pesničkár, skladateľ, textár a multiinštrumentalista?

- Nastúpil som na mlyn potom, čo ma vyhodili z chemickej technológie. Absolvoval som potom ešte niekoľko robotníckych profesií, bol som závozníkom, skladníkom. Pracoval som dokonca aj v školstve, ako upratovačka na gymnáziu. (úsmev) Od detstva som hral na rôzne hudobné nástroje, od svojich 14-tich rokov som vystupoval už verejne, s rôznymi okresnými kapelami, väčšinou bigbítovými, po tancovačkách alebo niekedy aj na svadbách a oslavách. No a keď som mal 27 rokov láskavé úrady mi dovolili, aby som sa stal profesionálom aj v oboroch, na ktoré sa pýtate. Tie ma naozaj bavili a v nich mi to išlo najlepšie.

Nikdy vám v kariére nechýbalo hudobné vzdelanie?

- Raz, na vojne, som dostal ponuku od kapelníka vojenskej posádkovej hudby, ktorý ma niekde zahliadol hrať na gitaru a chcel ma do ich jazzového comba. Mohol som vtedy vymeniť kanady a blato chemického prieskumníka za vychádzkové poltopánky a pohodlný nácvik repertoáru v teple skúšobne. Ale bol som na vojne len pár týždňov, takže som ešte nevedel klamať, a tak som sa priznal, že neviem hrať z nôt. Povedal mi nevadí, v posádkovej dychovke by si aj tak hral iba pochody na veľký bubon, toľko prečítaš. Mohol som to vtedy prijať, ale zľakol som sa toho, že tam budem medzi tými konzervatoristami za vola. A z toho plynie, že mi ani vtedy v podstate nechýbalo vzdelanie, ale odvaha. (úsmev) Neskôr som sa ale aj tak musel naučiť čítať partitúry, kvôli štúdiovej práci. A v dohľadnej dobe ma čaká náročné skúškové obdobie, pripravujeme totiž sériu koncertov s Moravskou filharmóniou, kde sa bez nôt celkom určite tiež neobídeme. (úsmev)

Nedávno sa vám rozpadla kapela. Prečo? Kam sa rozpŕchli členovia?

- Z finančných, a z toho vyplývajúcich rodinných dôvodov. Pokiaľ viem, väčšinou do civilných profesií, obchodov s nábytkom a tak. Príležitostne všetci aj hrajú, myslím, že sú v pohode, a ja som zase rád, že sa nemuseli kvôli mne rozviesť.

Ste polovičný Slovák, pod Kráľovou hoľou ste zvykli prázdninovať. Aký máte vzťah k Slovensku?

- Ako k domovine.

Ste považovaný za experimentátora - muzikantského hľadača. Je pre vás dôležité búrať žánrové hranice v hudbe?

- Nebúram ich, pretože oni v skutočnosti neexistujú. Len sa snažím ich nestavať.

Čím je pre vás folklór príťažlivý?

- Ja som folklór v detstve dosť nenávidel, hlavne za tu jeho establishmentovú servilitu. Možno, že sme folkloristom i trochu závideli, že si jazdili po celej planéte a my rockeri sme nesmeli ani do Budapešti. (úsmev) Ale dnes už sa na to dávno tak nepozerám. Jednak som zistil, že na rozdiel od nášho bigbítu je náš folklór všade vo svete skutočne veľmi vážený a obdivovaný, a na druhej strane, že ani ten svetový bigbít prakticky už dávno neplní žiadnu avantgardnú spoločenskú úlohu. Zistil som tiež, že pokiaľ človek nechce, aby sa jeho kultúrna identita rozplynula v nejakom lacnom, univerzálne exportovanom mediálnom rozpúšťadle, musí sa zaujímať o všetko, čo tvorí podstatu jeho bytosti, a to je pre mňa dnes hlavne folklór. Konečne som tiež pochopil, čo tým myslel španielsky filozof Eugenio d´Ors, keď povedal, že všetko, čo nevychádza z tradície je plagiát.

Vaše texty sú nekonvenčné, živelné a senzitívne. Ste taký aj vy?

- Moje texty sú niekedy aj veľmi konvenčné, niekedy premýšľavé, a niekedy dokonca i vtipné. A ja som niekedy tiež taký. Som občas tiež dosť hlúpy, lenivý, ukrivdený a zlostný, asi ako všetci. Ale všetko zo seba nie je nutné ťahať aj do textov.

Máloktorý umelec je vo svojich textoch úplne autentický, až intímny. Vy však o svojich pocitoch otvorene spievate...

- Snažím sa svoje texty vymýšľať nezávisle na tom, čo som naozaj prežil, nechcem zverejňovať čo sa skutočne stalo, to je pod moju textársku hrdosť. Pokiaľ výsledok pôsobí autentickým dojmom, som samozrejme rád, ale najväčšiu radosť mám z toho, že som si príbeh vymyslel. Opisovať od života mi pripadá príliš ľahké, a to nie je môj štýl.

Vo vašom širokom spektre aktivít je aj scénická hudba. Čo vám dala takáto tvorba?

- Predovšetkým je vždy inšpirujúce robiť chvíľu zas niečo iné a napríklad pritom aj spoznávať úplne inú umeleckú kategóriu. Divadelný mikrosvet je veľmi uzavretý okolitému svetu, a je veľmi zaujímavé smieť sa pozerať zblízka na majstrov svojho oboru. A čo sa mi na tom páči asi najviac je to, že môžete vyskúšať určité nové postupy, ale kožu za vás pred divákmi nesie na trh niekto iný. (úsmev)

Na koncertoch dokonale ovládate pódium a zabávate divákov, ktorí hltajú každé vaše slovo. Ste tak trochu hercom, šoumenom?

- Asi áno, i keď hercom asi nie, pretože sa snažím zostať sám sebou. Nikoho nenapodobňujem, ani nepoužívam cudzie vtipy, a už vôbec sa nechcem stať televíznym moderátorom alebo majiteľom talkshow.

Jedna z vašich piesní nesie názov Smutno je mi. Z čoho vám býva smutno?

- Z rovnakých vecí ako každému inému. Keď vás alebo vašich blízkych stretne niečo zlé, keď vám niekto ublíži, alebo keď niekomu ublížite vy. Keď človek sám niečo zlé zaviní nebo niečo dobré pokazí, mrzí ho to obvykle ešte omnoho dlhšie. Ale dnes už tiež viem, že všetko smutné raz pominie a každé trápenie raz prebolí. Len jedna vec nie, a to je vedomie, že ste niečo mohli spraviť a nespravili.

PROFIL

n spevák, textár, skladateľ, aranžér, multiinštrumentalista a producent

n vo svojej tvorbe dokázal účinne spojiť folk, bigbít, rock a ľudovú hudbu

n v roku 1994 dostal za spoločný album s Hradišťanom cenu Akadémie českej populárnej hudby

n držiteľ niekoľkých Zlatých platní

n podieľal sa na viac ako 60 albumoch, účinkoval vo viacerých kapelách, napr. líder AG Flek a Každý den jinak

n žije na svojom pozemku v Tramtárii pri Brne

Citát:

" Všetko smutné raz pominie a každé trápenie raz prebolí. Len jedna vec nie, a to je vedomie, že ste niečo mohli spraviť a nespravili."

VLASTA REDL, MUZIKANT

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári