KATARÍNA GÉCZIOVÁ, katarina.gecziovakorzar.sk
Depresiu možno nazvať civilizačnou chorobou 21. storočia. Postihuje staršie i mladšie vekové skupiny. Ohrození sme všetci, ale dá sa s ňou účinne bojovať.
KOŠICE. Dvadsaťdeväťročný programátor prestal postupne komunikovať s okolím. Tri mesiace strávil medzi múrmi bytu. Nezaujímala ho práca, jedol to, čo mu priniesli príbuzní, nestretával sa so známymi - stratil kontakt so svetom. Teraz je šťastne ženatý, postavil si dom a má dobrú prácu. Ako mnohých iných i jeho trápili depresie.
Počty sa zvyšujú
Prednostka I. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice a Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika Eva Pálová uviedla, že počet ochorení na depresiu z roka na rok stúpa. Za posledných 5 rokov narástol v Košickom kraji o viac ako 30 percent. Na I. Psychiatrickej klinike sa ročne z depresie lieči asi 300 ľudí z celého Slovenska.
Vysoké sú i celoslovenské čísla. V roku 2001 bolo v psychiatrických ambulanciách 1,1 milióna vyšetrení, v roku 2006 už 1,615 milióna. "Z toho asi 30-tisíc pre depresívne a úzkostné poruchy, pričom 15-tisíc pacientov bolo vyšetrených prvýkrát v živote, z nich 3000 bolo mladých ľudia do 18 rokov."
Hlavná príčina samovrážd
Depresívne poruchy sú najčastejšou príčinou samovrážd - vo vyššom veku sa podpisujú pod 90 percent samousmrtení. "Občan Európskej únie má desaťnásobne vyššiu šancu, že zomrie v dôsledku samovraždy než na ochorenie AIDS/HIV."
Ochorenie postihuje ľudí v rôznom veku. Za posledné roky odborníci zaznamenali nepriaznivý trend túto psychickú poruchu majú stále mladšie vekové skupiny. "Dnes sa bežne stretávame s pacientmi - vysokoškolákmi a stredoškolákmi. Depresia môže mať na ich ďalší život väčší dopad ako u starších ľudí."
Záujem o liečbu
Depresiami trpia zhruba dvakrát častejšie ženy ako muži. Tí možno ochorenie nedokážu jednoznačne rozpoznať a priznať si ho. Ľudia sa za posledné roky prestali hanbiť za psychické problémy a neboja sa o nich rozprávať. Podľa MUDr. Pálovej je záujem pacientov o liečbu z roka na rok vyšší.
"Títo ľudia sa nemusia obávať vyradenia zo života. Až 50 percent depresívnych pacientov sa po adekvátnej liečbe prvej epizódy depresie vracia do života. Liečba trvá zvyčajne 6-9 mesiacov, ale návrat do práce je možný i skôr."
Diagnóza týchto pacientov nemôže byť vyzradená - na návštevu psychiatra nie je potrebný výmenný lístok, ani od praktického lekára.
* * *
O ČO IDE
Charakteristika depresie
n Podieľajú sa na nej vonkajšie a genetické faktory.
n Z vonkajších na človeka pôsobia stresujúce zážitky. Psychologické či sociálne faktory súvisiace s konkrétnou situáciou či osobou.
n Porucha sa prejavuje depresívnymi náladami, stratou záujmu o okolie, únavou, zmenou spánku a chuti do jedla, ktoré sú často sprevádzané úbytkom hmotnosti, stratou sebadôvery, vyhýbaním sa kontaktu s inými a samovražedné myšlienky.
n Súčasťou prevencie je neodsúvať hromadiace sa problémy bokom. "Netreba pred nimi utekať, ale riešiť ich," radí MUDr. Pálová.
n Ak známky depresie trvajú dlhšie ako 2 týždne, mali by ste navštíviť psychológa alebo psychiatra.
* * *
Európsky deň depresie
n Na Slovensku sa uskutočnil vôbec prvýkrát 10. októbra. "Cieľom kampane bolo upozorniť na problém depresie a zvýšiť osvetu tak, aby spoločnosť brala depresiu ako bežnú poruchu, ktorá sa môže objaviť kedykoľvek a u ktoréhokoľvek z nás, a akceptovala ju. Nikto z nás nie je 'super človek', a každý má právo na horšie i lepšie dni," vysvetľuje MUDr. Pálová.
n Problematike depresií pomáha, ak sa k nej prizná verejne známa osoba.
n V zahraničí často zverejnia svoje psychické problémy známi speváci či herci, u nás tak v minulosti urobili Richard Müller či Ján Kroner.
n Ľudia s psychickými poruchami majú zväčša pocit, že je to ich osobný problém alebo zlyhanie a obviňujú sa z neschopnosti.
n Komplexu z psychickej choroby sa môžu zbaviť zistením, že známi ľudia napriek takým problémom pokračujú v úspešnej kariére.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
