Stačil pohľad na dvere chladničky,

a pokušenie otvoriť ju sa vytratilo

Ešte sa nestalo, aby ich španielska Santa Susanna za prezentáciu svojich vyšportovaných tiel neodmenila aj nejakou medailou. Chýrne katalánske letovisko hostilo svetový šampionát IFBB v kulturistike, fitnes a body fitnes žien a vo fitnes mužov už šiestykrát po sebe, a slovenské baby tentoraz vyšperkovali druhé miesto v Pohári národov štyrmi cennými kovmi.

Žiadna z takmer polstovky krajín z najrôznejších kútov sveta sa nemôže pochváliť tým, že by mala vo finálovej súťaži osem pretekárok, ako Slovensko. V kulturistickej kategórii do 55 kilogramov boli rozhodcovia najštedrejší k Jane Purdjakovej, aj keď o svojej náklonnosti k všetkému čo je zlaté ich presvedčila až počas finálového večera, pretože ešte v semifinále sa im viac páčila Rumunka Munteanuová. Striebro brala v body fitnes do 158 cm pretekárka košického Veterinary Bodybuilding Clubu, jedna z mála mamičiek na svetovom pódiu, Natália Revajová-Lenártová, a bronz si priniesla domov aj jej oddielová kolegyňa Katarína Verbovská v kategórii do 163 kg, a Anna Mozolániová-Urbániková vo fitnes.

Manžel ceremoniál nedokrútil

Šéftréner slovenskej reprezentácie Milan Čížek hovorí o cennom úspechu, ale dve jeho klubové košické zverenkyne si myslia svoje... Strieborná Natália Revajová-Lenártová, že mohla, a mala byť zlatá. Lenže kulturisti a fitnesáci si musia byť vedomí, že sa dali na boj aj s rozhodcovskou subjektivitou. A podľa nej bola Ruska Ana Rasputnjaková o jediný bodík lepšia! "Stále sa mi tisnú slzy do očí, keď na to pomyslím, pretože som prišla na šampionát vynikajúco pripravená."

Vraj, keby to bola atletika alebo plávanie, tam vyhrá naozaj ten, kto je lepší. Ale vo fitnes o perfektnosti symetrie a vyrysovanosti postavy atléta nerozhodujú stotiny či tisíciny sekundy, lež ľudské pocity. A tie si naklonila na svoju stranu Natáliina ruská súperka. "Neviem, ako sú ruskí športovci doma oceňovaní za titul majstra sveta, ale možno že som sa tak nevedomky postrala o zabezpečenie jej budúcnosti. Z toho zlého, čo sa mi v Santa Susanne prihodilo, je takto aspoň čosi pozitívne," berie to košická fitneska už aj trošku s humorom.

"Nevravím, že bola zlá, naopak, bola výborná, symetrická, aj pekná. O jej kvalitách sa nedá pochybovať, veď vyhrala aj ´absolútku´, ale napriek tomu si myslím, že tentoraz prišla do Santa Susanny v horšej forme ako vlani. Mám to aj natočené, takže to viem porovnať. V jej prospech možno hralo to, že rozhodcovia ju videli aj na tohtoročných majstrovstvách Európy, zatiaľ čo ja som na nich absentovala po operácii pruhu. Neviem, v čom bola tentoraz lepšia ako ja. Možno mala lepšiu šírku chrbta, ale určite nie o veľa. Na to sa treba spýtať rozhodcov."

Sklamanie z ich rozhodnutia s ňou zdieľal aj jej manžel Miroslav, bývalý kulturista. "Samozrejme, aj jeho názor je subjektívny, ale po súťaži bol i on veľmi sklamaný. Až do takej miery, že slávnostné vyhlásenie, kde mi dávali na krk striebornú medailu, nedokázal ani dotočiť..."

Vlaňajšia prehra s ruskou blondínou nebolela až tak, ako tohtoročná "tesnotka". "Pretože vtedy ma porazila o jedenásť bodov, a ja som, niekoľko mesiacov po pôrode, bola vďačná aj za druhé miesto. Teraz to však beriem tak, že je to len strieborná medaila. Všade bude napísané, že Revajová-Lenártová bola v roku 2008 druhá... A to som príprave na svetový šampionát počas dlhých deväť mesiacov obetovala doslova všetko. Ani raz som nebola v kine, nezašla som ani s kamarátkami na kávu. Popri dvojfázových denných tréningoch som sa musela starať o dieťa, o rodinu, čosi som musela zabezpečovať aj okolo podnikania. Všetok svoj voľný čas som venovala tréningu. Pre mňa to bola najťažšia príprava na šampionát zo všetkých doterajších. Trvala strašne dlho, počas deviatich mesiacov sme robili rysovací tréning a držala som tvrdú diétu. S trénerom sa nám podarilo dosiahnuť to, čo sme chceli, že som naberala iba kvalitnú svalovú hmotu, ktorú som zamieňala za tuk. Pripravila som sa vynikajúco. Preto mi je veľmi ľúto, že som Rusku neporazila."

Nie sú s ňou veľké kamarátky, lebo fitnes je tvrdý džob. A súperky sú nezmieriteľná konkurencia. "Ale určite by som jej nepriala, aby sa jej stala trebárs autonehoda, aby mi nestála v ceste. Každý sa na takom podujatí stará iba o seba. Prvý rok bola tá Ruska dosť neprístupná, teraz sa už snažila aj trochu komunikovať, ale ja som bola psychicky taká vyčerpaná, že som nemala síl, aby som s babami vykecávala. Je to individuálny šport, nik sa nestará do vašej prípravy, ale keď to všetko skončí, nemám problém súperke aj poradiť, keď sa niečo opýta. Priestor na to je počas záverečného banketu, ale po súťaži som bola doslova mŕtva, veď štyri dni som nepila ani vodu, takže tentoraz som ten banket prepásla."

Japončíci ju sklamali

Rusko-slovenská dvojica porazila zvyšok štartového poľa doslova na hlavu. Tretia v poradí, Talianka Giada Simariová mala na konte o 30 bodov menej ako slovenská kráska. Otázkou, aká bola konkurencia v 158-ke, keď je rozdiel taký priepastný, som Natáliu trošku naštval. "Každý sa na to pýta, či ostatné pretekárky boli také slabé, keď my sme boli o toľko bodov lepšie. Ale povedzte, môžu byť na majstrovstvách sveta slabé pretekárky? V našej kategórii ich bolo osemnásť z celého sveta. Aj z Ameriky, ktorá je vo fitnes špičkou, aj z krajín, s názvami ktorých som sa doteraz ešte nestretla. Konkurencia bola aj tohto roku výborná, ale my sme boli tak dobre pripravené, že na nás ostatné dievčatá nemali."

Niektoré mená zaváňajúce exotikou sa však na svetovú špičku pozerajú stále iba z diaľky. "Boli tam pretekári z Thajska, Číňania, aj malí Japončíci, od ktorých som čakala, že budú ako Bruce Lee, ale ich zostavami som bola sklamaná, neboli nič moc. Je však dobré, že počet krajín na majstrovstvách sveta z roka na rok rastie."

Aj organizačná úroveň svetového šampionátu. V Santa Susanne za tých šesť rokov už vychytali takmer všetky muchy, ktoré účastníkov šampionátu otravovali. "Oproti začiatkom nás presťahovali do iného, a môžem povedať, že lepšieho hotela. Vedia už všetko o našom stravovaní, že jedlo musí byť bez soli. Aj po tej stránke to bolo v poriadku, hlavne, že všetkého je tam vždy dosť. Na také podujatie však berieme aj vlastnú stravu, i keď nám napríklad vodu či rôzne výživy na letisku skonfiškujú. No aj tak to stále skúšame..."

S Natáliou pri jej deväťmesačnej diéte súcitili aj jej blízki, o čom svedčí i odmena za medailu. "Od mojich priateľov Soničky a Tomiho som dostala dezert, i nejaké čokoládky, a na prekvapenie, na vrchu som našla aj šesťsto gramov anglickej slaniny. Asi to všetko podržím na horšie časy. Slaninu však určite zje niekto iný, lebo je tam strašne veľa tuku, a čokoládu tiež veľmi nemusím. Zaujímavé je, že som ju dostala aj od maminy, ako ošetrenie pleti čokoládovou metódou."

Chceš, aby mamka vyhrala?

V auditóriu športovej arény v Santa Susanne jej ohnivo fandil manžel Miroslav, doma jej zas stískala drobné prstíky dvojročná dcérka Karin. "Manžel sa počas šampionátu vždy mení na Supermana, natiera ma, pomáha mi s rozcvičkou, a všetko stíha ešte aj nakrúcať, aby bola pamiatka. Dcérku zatiaľ nechávame doma, i keď má už dva roky a štyri mesiace. Aj teraz bola u babky, pretože cestu do Španielska by ešte asi nezvládla. Už trošku chápe, čo robím, lebo aj keď bola niekedy počas môjho tréningu mrzutá, stačilo sa jej spýtať, či chce, aby jej mamka vyhrala, hneď vedela, že to musí pri mne ešte nejakú chvíľku vydržať."

Vydržať musela aj ona, keď chcela svetovú medailu. Aj keď ju lákalo otvoriť dvere chladničky, a prevetrať trochu jej obsah, keď už tej diéty mala plné zuby. "No dvere na chladničke boli dobre strážené. Mala som na nich počas celej prípravy nalepenú fotografiu mojich konkurentiek, celú finálovú šesticu z majstrovstiev Európy. Stačil mi pohľad na ne, aby som nepodľahla pokušeniu..."

Momentálne sa jej hlavou preháňajú rozporuplné pocity, či ešte nájde motiváciu do ďalšej sezóny. "Keď si pomyslím, že to všetko mám znova absolvovať. Deväť mesiacov driny a odriekania, a čo keď to znovu vypáli rovnako? No mojou veľkou motiváciou bude práve to, že na budúci rok chcem ten svetový šampionát vyhrať. Aj keď mám pocit, že lepšie sa naň už pripraviť nedá, ako som dokázala tohto roku. No určite je ešte čo zlepšovať, trebárs tú šírku chrbta, v čom som za Ruskou trošku zaostávala. Mám na čom pracovať. Som dosť tvrdohlavá, takže si s tým nedám pokoj, a verím, že to na svojom siedmom svetovom šampionáte dotiahnem do víťazného konca."

O tom, či tie myšlienky do budúcnosti nie sú príliš trúfalé, bude musieť presvedčiť už na jarnom európskom šampionáte. "Rozhodla som sa na ňom štartovať, pretože sa koná v Bratislave, a to je zriedkavá možnosť ukázať sa pred vlastnými priaznivcami na vrcholnom podujatí."

Bohuš MATIA

Autor: Vanessa Mae už vo štvrtok

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári