Najprv maľovali v rušňovom depe, potom na železničnej stanici
Grafity-boom trvá na Slovensku už niekoľko rokov. Sprejeri zvečňujú svoje diela na stenách budov, v podchodoch či na dopravných prostriedkoch, najmä vlakoch. Kým väčšina writerov ostane utajená, čas od času niektorý padne do zajatia a musí za svoje činy pykať. Príkladom je 27-ročný Maroš, ktorý sa v máji 2005 rozhodol pomaľovať niekoľko vagónov v košickom rušňovom depe i priamo na železničnej stanici. Ako dopadol, o tom už viac prezradí on sám, keďže sa nám s ním podarilo skontaktovať.
Maroš sa začal venovať sprejovaniu medzi prvými na Slovensku. A to ešte v čase, keď sa považovalo viac za umenie, než vandalstvo. Najprv to boli ploty, neskôr steny budov, no skutočnú záľubu našiel vo vlakoch. Za vari 10 rokov aktívnej tvorby ich posprejoval doslova stovky. A to nielen na Slovensku, ale s partiou jemu podobných nadšencov podnikal výlety aj do zahraničia. Vagóny striekal v Česku, Rakúsku, Maďarsku i v Taliansku.
Medzi jednotlivými "pracovnými zájazdmi" do cudziny nezanedbával ani slovenské vlaky. Zvlášť mu učarovali zeleno-biele pantografy. Išlo o súpravy štyroch alebo piatich spojených vagónov, ktoré mali rušne na oboch koncoch. Ak panfograf došiel do cieľovej stanice, rušňovodič iba prešiel na opačný koniec a mohol opäť vyraziť na trať. Pantografové súpravy sú dlhé okolo sto metrov a majú osobitný tvar. Medzi sprejermi sú obľúbené hlavne preto, lebo oproti klasickým vagónom disponujú väčšou plochou na vytvorenie nejakého motívu.
"V máji 2004 sme sa s partiou kamarátov rozhodli urobiť si výlet na východ Slovenska," spomína Maroš, ktorý pochádza z opačného konca republiky. "Cestou sme sa najprv zastavili v Prešove, kde sme postriekali dve pantografové súpravy. Všetko prebehlo bez problémov, po ´práci´ sme si ich odfotili. Na druhý deň sme sa našim autom presunuli do Košíc. Okolo šiestej podvečer sme zamierili do rušňového depa, ktoré je blízko záhradkárskej osady. Tam sme jeden pantograf našli odstavený na mieste, kde bol k nemu ľahký prístup."
Kvarteto sprejerov začalo s prácou okolo desiatej večer. Použili šesť či sedem farieb a motívmi boli väčšinou nápisy, tzv. tagy či vlastné prezývky. Hotoví boli asi za pol hodiny. Opäť nasledovalo fotenie do archívu (na snímke Marošova práca) a návrat do mesta. Spať sa nešlo. V pláne bola ešte jedna akcia. A trochu nebezpečnejšia, keďže vyhliadnutý ležadlový vozeň stál iba pár metrov bokom od košickej hlavnej železničnej stanice, približne na úrovni Pošty 2. Chalani voľačo zjedli, dali si nejaké to pivo a naposledy prebrali dohodnutú taktiku. Hlavne striekať rýchlo, lebo človek nikdy nevie, či bude mať na všetko dosť času a či sa spoza rohu nevynorí strážnik...
"Bolo asi pol jednej po polnoci, keď som svoju prácu skončil a čakal na ostatných. Lebo fotí sa na až na konci, aby prípadné záblesky neupútali niečiu pozornosť," opisuje Maroš zlomové okamihy. "Vtom som si všimol, že sa v diaľke mihli nejaké svetlá. Hneď mi bolo jasné, že to nie sú údržbári, ktorí kontrolujú podvozky. Rýchlo sme nahádzali veci do tašiek a utekali preč. Dvaja po trati smerom na sever a dvaja do mesta. Keď sme s kamarátom Tomášom vyšli spoza Pošty 2 a zamierili do uličiek, všimol som si dvoch policajtov so psom. Samozrejme, obaja sme utekali, aby sme sa im v tých uličkách stratili."
Dvojica železničných policajtov však okolie stanice poznala. Presne vedela, kam si nadbehnúť, aby sa im aspoň niektorého z prenasledovaných podarilo chytiť. Keď teda Maroš s kamarátom vyšli spoza rohu, ocitli sa v pasci. Zaznel povel: Polícia! Stojte!, po ktorom sa sprejeri rozdelili. Tomaš mal šťastie a stratil sa v tme. Maroš, ktorý bol mierne vpredu, v behu odhodil tašku s farbami. Hoci smeroval priamo na prvého z policajtov, dokázal sa mu vyhnúť. V duchu sa tešil, že je z najhoršieho vonku, no nerátal s tým, že druhý z policajtov pustí psa. Keďže vlčiak bežal rýchlejšie, po niekoľkých metroch Maroša dobehol a skokom na chrbát ho zrazil k zemi. V tej chvíli utečenec pochopil, že vstávať nemá cenu...
"Policajti ma skontrolovali, či nemám zbraň, vzali tašku s farbami a odviedli ma na ich stanicu. Našťastie, foťák nenašli a tak sa mi podarilo ´osvietiť´ film, aby mi nemohli ´prišiť´ aj staršie grafity z rušňového depa a Prešova." Maroša čakalo vypočúvanie. Hoci policajti po ňom chceli, aby prezradil meno druhého sprejera, odolával. Tvrdil, že sa stretli iba náhodou pred akciou a vôbec ho nepozná. "Po piatich hodinách prišiel vyšetrovateľ, ktorý ma opäť vypočul a spísal zápisnicu. Neskôr ma odviedli do výškovej budovy pri stanici a tam ma odznova vypočúvali iní dvaja vyšetrovatelia. Trvalo to asi desať hodín."
Maroš tvrdí, že tí dvaja neboli žiadne "béčka". Vedeli už o akcii v rušňovom depe a porovnaním techniky, použitých farieb i motívov Maroša usvedčili aj z autorstva týchto grafitov. "Spôsobená škoda sa tým zdvojnásobila a už som to nedokázal uhrať iba sám na seba. Dovolili mi zavolať Tomášovi a celú situáciu som mu opísal. Teda, že ma už 15 hodín zadržiavajú a že vedia aj o tom depe. Navrhol som mu, aby zvážil, či za mnou nepríde, lebo sám to nevykryjem." Tomáš asi hodinu váhal, no napokon sa rozhodol nenechať kamaráta v kaši samého...
Obaja mladíci boli obvinení z trestného činu poškodzovania cudzej veci. "Ešte počas toho výsluchu sme sa dohodli, že ak odstránenie škôd zaplatíme, prípad sa uzavrie zmierom a na súd sa nedostane. Lenže sa to nejakým podivuhodným spôsobom uzavrelo na prokuratúre veľmi rýchlo a než sme sa stihli dohodnúť s právničkou od železníc, prípad sa ocitol na súde. Našťastie, Tomáš svojich takmer 20 tisíc už zaplatil a ja som sa zaviazal, splácať rovnakú čiastku v mesačných splátkach po tisíc korún. Aj preto samosudca Okresného súdu Košice I naše trestné stíhanie podmienečne zastavil. V októbri 2004, teda takmer pol roka po pamätnej akcii, sa toto uznesenie stálo právoplatným."
Maroš priznáva, že táto udalosť bola zlomovým bodom v jeho bohatej kariére sprejera. Tvrdí, že už nemal motiváciu na ďalšie akcie a ak by sa opäť čosi zomlelo, tak "lacno" by nevyviazol. Dodnes toto rozhodnutie neoľutoval...
rob
Autor: Vanessa Mae už vo štvrtok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
