sídliska Lunik IX, ktorí dostali šancu pracovať v U. S. Steele. Naplno ju využil. Vlani na Vianoce sa tešil ako malé dieťa. Po viac ako troch rokoch podpísal pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Stal sa kmeňovým zamestnancom firmy, do ktorej hocikoho len tak neprijmú. „Mám stabilné miesto v stabilnej firme, prácu, ktorá ma baví, pravidelný, veľmi slušný mesačný príjem. Celej rodine sa oveľa ľahšie dýcha, môžeme uvažovať o budúcnosti. Môj život dostal zmysel. Čo viac si môžem želať?" usmieva sa 30-ročný otec dvoch detí Marcel Šaňa.

Marcel veľmi dobre vie, čo je to žiť bez práce či z minimálnej mzdy. Navyše v betónovej džungli, ktorej nepísaným tvrdým zákonom sa dokáže málokto ubrániť. Skúsil to na vlastnej koži.

„Chodil som na učilište, chcel som byť automechanik. Školu som nedokončil pre vlastnú hlúposť. Kto vezme do práce Róma bez vzdelania?"

Najprv bol strážnikom

Keď na Luniku vznikla poriadková služba, potešil sa. Stal sa jej členom, dostal uniformu a obušok. Nekonfliktný človek riešil za minimálnu mzdu každodenné konflikty.

„Nebavilo ma to, ale mal som aspoň nejaký príjem. Určite to bolo lepšie ako sedieť doma a čakať na sociálne dávky."

Peniaze na projekt sa minuli, poriadkovú službu zrušili, Marcel znovu ostal bez práce.

„Vtedy ma na ulici oslovil pán farár Jozef Červeň. Býval v našom bloku a dobre ma poznal. Opýtal sa ma, či by som neskúsil robotu v U. S. Steele, že je tam šanca získať aj trvalý pracovný pomer. Chvála Bohu, ani chvíľu som neváhal." Marcel spolu s ďalšími Rómami z Lunika absolvovali vo fabrike mesačný kurz. Zaradili ho k pásovému dopravníku ako pomocnú silu.

„Vo firme vládne tvrdá disciplína. Nikto nedostane nič zadarmo. Ani my, Rómovia. Bezpečnosť zamestnancov je absolútne prvoradá. Disciplína mi nikdy nerobila problémy. Ale nevedel som si zvyknúť na helmu, okuliare, tlmiče hluku, respirátor. Dnes si neviem prácu bez ochranných prostriedkov predstaviť."

Marcel nastúpil do hutníckej firmy 1. apríla 2004. Bláznivý dátum mu priniesol šťastie. Venoval sa mu majster Palenčár. „Bol to výborný chlap. Škoda, že už je v dôchodku. Vďaka nemu som tam, kde som."

Každý rok podpisoval novú pracovnú zmluvu. Vlani ho preradili na zodpovednejšiu prácu strojníka energetických zariadení a ponúkli trvalý pracovný pomer: „Boli to najkrajšie Vianoce v mojom živote. Na Nový rok som už pracoval ako kmeňový zamestnanec U. S. Steelu. A to už niečo znamená." Preč zo sídliska

Nie všetci Rómovia z Lunika vo fabrike vydržali. Niektorých zlákala vidina lepšieho zárobku v iných firmách či v zahraničí. „Kamarát odišiel do Írska. Po roku sa sklamaný vrátil. Teraz je šťastný, že mu dali ešte raz šancu a vzali ho naspäť."

O svojom príjme sa nechce baviť. „Môžem prezradiť, že je to oveľa viac ako minimálna mzda. Pracuje aj manželka. Sme spokojní."

Práca v U. S. Steele je pre Marcela aj otázkou prestíže. Viacerí mu závidia, že dostal vôbec možnosť zamestnať sa v spoločnosti, ktorá je nielen pre východniarov značkou.

„Keď som si v banke vybavoval úver, pochybovačne na mňa pozerali. Nepovedali, že Rómovi pôžičku nedáme, ale cítil som to. Ale keď som uviedol, že pracujem v U. S. Steele, pracovníčka banky zmenila správanie o tristošesťdesiat stupňov! Zrazu nebol žiadny problém."

Šaňovci žijú v trojizbovom panelákovom byte ôsmi. S Marcelovou rodinou býva aj jeho brat s manželkou a dvomi deťmi. „Len čo splatíme auto, chceme si vziať hypotéku. Radi by sme si kúpili malý domček niekde v okolí Košíc. Z Lunika musíme odísť. Kvôli deťom. Nič dobré tu nevidia."

* * *

Namiesto dávok im dali prácu

Rómska osada vo Veľkej Ide drží vďaka súkromnej firme slovenský rekord: takmer tretina obyvateľov pracuje. VEĽKÁ IDA. Na nástenke obecného úradu vo Veľkej Ide každému udrie do očí heslo: Róm nesmie mať výhody, že je Róm.

Osada leží priamo pod železiarenskými komínmi. V minulom režime pracovala väčšina Rómov z Veľkej Idy vo Východoslovenských železiarňach. Po ovládnutí fabriky Rezešovcami a znižovaní stavu zamestnancov boli medzi prvými, čo prišli o prácu.

„Zo 127 Rómov ostala vo firme len jedna upratovačka. Ostatní sa nechali ohlúpnuť vzali pármesačné odstupné a vysedávali doma. V osade bola zrazu stopercentná nezamestnanosť," spomína starosta obce František Šnír.

V obci pod železiarenskými komínmi platila takmer 40 rokov stavebná uzávera. Zrušili ju len prednedávnom. „Bola to chyba. Ľudia si nemohli ani opraviť dom. Rómovia si však budovali chatrče načierno," hovorí starosta. Železiarne sa o obec nijako nestarali, kompenzácie pre ľudí z osady neboli v podstate žiadne.

Riešenie po šoku Američana

Keď v roku 2000 železiarne kúpili Američania, prvý prezident U. S. Steelu Košice John Goodish bol životnou úrovňou Rómov vo Veľkej Ide šokovaný. Dať obyvateľom peniaze neboli ochotní. „Raz-dva by ich prejedli a bolo by po pomoci. Dohodli sme sa, že im prostredníctvom obecného úradu dajú prácu," hovorí starosta. „Teraz sa ukazuje, že lepšie riešenie nejestvuje."

Populačná explózia

V osade je z 3160 obyvateľov Veľkej Idy 1200 Rómov. Každý rok pribudne asi 60 novorodencov. „Zníženie dávok na polovicu za Dzurindovej vlády prinieslo opačný efekt, ako sa očakával," povedal Šnír. Ľudia si vyrátali, koľko potrebujú detí, aby im zostal rovnaký príjem.

V rámci projektu zamestnávania Rómov v U. S. Steele pracuje 101 ľudí z osady. Piati najlepší podpísali zmluvy na dobu neurčitú ako kmeňoví zamestnanci, ďalší získali prácu v dcérskych firmách.

Rómska osada vo Veľkej Ide tak drží neoficiálny slovenský rekord: Viac ako 30 percent obyvateľov v aktívnom veku má zamestnanie. „Je to projekt, z ktorého má každý osoh: Rómovia, obec i U. S. Steel. Štát to nestojí ani halier a pritom ušetrí na rôznych dávkach milióny korún," hovorí starosta.

* * *

Peniaze by sa prejedli

V roku 2002, dva roky po vstupe U. S. Steelu do košických železiarní, začala firma projekt zamestnanosti Rómov. Rozprávali sme sa o ňom s viceprezidentom U. S. Steelu pre ľudské zdroje MARTINOM PITORÁKOM.

* Do projektu ste sa pustili len tak, bez dotácií. Prečo?

„V roku 2002 od nás žiadala obec Veľká Ida, ktorá leží v bezprostrednej blízkosti areálu, finančnú pomoc. Keď si vtedajší prezident John Goodish prešiel obec a videl strašné podmienky v rómskej osade s 1300 obyvateľmi a so stopercentnou nezamestnanosťou, uvedomil si, že peniaze by sa prejedli a nikomu by nepomohli. Všetky problémy osady, počnúc fetovaním cez úžeru a kriminalitu, generuje nezamestnanosť. Tak sa zrodil nápad poskytnúť Rómom s pomocou obce prácu."

* O Rómoch sa zvykne hovoriť, že pracovať sa im nechce. Aký bol záujem o prácu v U. S. Steele?

„Záujem niekoľkonásobne prevyšoval naše možnosti."

* Koľko ľudí zotrvalo?

„Približne štyridsať percent z tých, ktorých sme prijali. Treba však povedať, že fluktuácia je u nich vyššia. Viacerí odišli do iných firiem aj do zahraničia, niektorí sa však vrátili. Pokiaľ neporušili pracovné predpisy, opäť sme ich prijali. Ale aj odchod do inej firmy hodnotíme ako dosiahnutie cieľa projektu."

* Nemajú Rómovia problémy s disciplínou?

„Pravidlá sú pre každého bez výnimky rovnaké. A kontrolám na alkohol sa rovnako podrobujú všetci. Aj oni si uvedomujú, že alkohol by ich pripravil o prácu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári