vyhľadávaným operným spevákom. Spieva na najprestížnejších operných scénach a priznáva, že operný spev mu ponúkol väčšiu možnosť sebarealizácie. Dalibor Jenis sa pred pár dňami predstavil aj košickému publiku. A to i napriek tomu, že nájsť jeden voľný deň v jeho pracovnom kalendári je takmer zázrak.

Čomu vďačí tunajšie publikum za to, že sa vo vašom preplnenom pracovnom kalendári našlo miesto aj na účinkovanie v košickej opere?

- Som tu vďaka pozvaniu šéfa opery Petra Dvorského. Mal som jednodňové voľno medzi účinkovaniami vo viedenskej Štátnej opere, tak som pozvanie s radosťou prijal. Pôvodne som síce mal spievať v Bratislave. Ale vzhľadom k tomu, že sa tam menilo vedenie a to nové, mám pocit, sa snaží eleminovať hostí z projektov, sa mi vytvoril priestor. Keďže sa mi teda v Bratislave bez vysvetlenia otočili chrbtom, rád som prijal možnosť spievať v Košiciach.

Spolupracujete ešte so slovenskými scénami rád, keď tu musíte akceptovať praktiky ako je bez odôvodnenia zrušené predstavenie?

- Mojou úlohou je pracovať, a ak o mňa niekto prejaví záujem, som ochotný tolerovať rôzne maniere, ktoré sú špecifikom len u nás. Nehovoriac už o odmeňovaní, ktoré je podstatne nižšie ako v zahraničí. Rád účinkujem doma, ale len vtedy, ak má aj druhá strana o to záujem. Nerád sa vnucujem a nerád klopem, aby si ma niekto všimol. Z toho som už vyrástol.

Boli vám teda nepríjemné začiatky, keď ste sa ešte museli aj ponúkať?

- Spevák na štartovacej dráhe musí byť pripravený na všetko a musí rátať hlavne s tým, že sa naňho budú všetci veľmi prísne pozerať. Od intendanta v divadle po publikum, všetci hľadia najmä na jeho nedostatky, ktoré pochopiteľne má, hoci každý mladý človek si namýšľa, že je lepší ako Pavarotti. V optimálnom prípade si však rýchlo uvedomí, že sa musí ešte veľa učiť. Tí, ktorí na to neprídu a tvária sa sebavedomo, väčšinou rýchlo zhasnú. Vytrvajú len skromní a sebakritickí.

Vždy ste boli skromný a sebakritický?

- Vždy som na seba kládol vysoké nároky. Nikdy som sa neuspokojil s tým, že budem niekde ako kulisa s priemerným výkonom. Aj ako basgitarista som sa snažil rásť, aby som zaujal a hral tak, ako nehrá hocikto. Vždy som chcel byť v prvej línii.

Drali ste sa do prvej línie len kvôli profesionalite, alebo aj preto, že rád exhibujete?

- Určite je to aj o exhibícii. Spevák ju v sebe nutne musí mať. Každý, kto sa postaví sólo na scénu, musí mať nielen veľkú dávku odvahy, ale aj zmyslu pre exhibíciu. Čo si budeme klamať, sme exhibicionisti.

Má spevák väčšie možnosti predviesť sa ako basgitarista?

- Určite áno. Basgitara nerozpráva. Môžem ňou síce mnohé vyjadriť, no spevák má k dispozícii ešte aj text, svoju rolu môže napĺňať aj pohybom. Ako basista si môžem síce zatancovať, ale zďaleka to nie je také plnohodnotné a také zadosťučiňujúce ako operné spievanie.

Takže vás opera napĺňa viac ako basgitara?

- Stopercentne.

Boli by ste to ako mladý povedali?

- Vtedy nie. Opera sa mi nepáčila. Ale to bol dôsledok toho, že som sa k tomuto umeniu väčšinou dostal prostredníctvom ľudí, ktorí kvalitnú operu nerobili. Až neskôr som pochopil, že aj v tomto žánri existuje dobré a zlé, kvalitné a menej kvalitné. Keď som sa dostal do kontaktu s kvalitnou operou, padla mi sánka.

Skrz koho ste vôbec zistili, že aj opera môže byť dobrá?

- Hoci som ako stredoškolák nechodil na konzervatórium, tým, že som hrával, dostal som sa do konzervatoristického jazzového bigbandu pod vedením Bohumila Trnečku. Skrz verejné koncerty konzervatoristov som spoznával vážnu hudbu i operný spev. Spoznal som tam aj svoju manželku, ktorá ma naučila viac rozlišovať, čo je dobré, pustila mi rôzne kvalitné nahrávky, videli sme spolu koncert Pavarottiho. Tam sa mi zdalo, že spievať ako on nie je vôbec žiaden problém.

Frajerský pohľad...

- Bol som mladý, sebavedomý a namyslený. Ale potom, keď som zistil, že to nie je také jednoduché, zacúval som a začal som sa tým seriózne zaoberať.

Čím vás opera strhla natoľko, že ste nechali basgitaru? Ako basgitarista ste už mali vynikajúce meno. Ako spevák ste museli začínať od nuly.

- Fascinoval ma zvuk orchestra, strhli ma kostýmy. Tým, že speváci vyzerali dobovo, akoby sa ma dotkla história. To ma chytilo. A keď som potom videl pár ľudí, ktorí vedeli postavu herecky naplniť tak, že to divákov doslova chytalo za srdce, povedal som si, že ako basgitarista by som sa mohol pokrájať a nikdy by som toto nedokázal.

Uprednostnili ste operný spev, no ostali ste verný výzoru rockera.

- Dlhé vlasy nosím od 20-ky a nemienim sa dať ostrihať. Možno aj toto je svojím spôsobom exhibícia, chuť na seba upozorniť. A ako mi roky pribúdajú, mám naviac chuť sa takto aj omladzovať.

Hudobníci si najmä zamladi užívajú bohémsky život. Dá sa bohéma užiť aj pri opere?

- Samozrejme. Viackrát som mal vo svete šťastie na vynikajúce obsadenie, kde medzi spevákmi vznikli pekné priateľstvá. Spomínam si na hosťovanie v španielskom Oviede, kde v Barbierovi zo Sevily účinkovala flamencová skupina. Po skúškach a predstaveniach sme spolu chodili na víno a večere a končievalo sa to tak, že sme tancovali a spievali. Bola tam atmosféra, na ktorú sa nezabúda.

Zvládali ste popritom 2-3 fázové skúšky?

- Áno, lebo aj keby som hneď po skúške šiel na hotel, nezaspím. My sme noční vtáci, motory vypíname až okolo 22.30. Dovtedy je naša myseľ v plnom nasadení a zotrvačnosťou ešte funguje minimálne do 1.00 ráno.

Ste povahou búrlivák?

- Nie. Som absolútny kľuďas so železnou zásadou, že nekričím.

Boli ste kľuďas aj ako puberťák?

- Puberte som sa chcel odjakživa vyhnúť. Už ako 13-ročný som chcel byť akceptovaný ako dospelý, seriózne som sa obliekal a snažil som sa vyzerať ako dospelák. Bol som preto pre mnohých zaujímavý a možno aj to mi otvorilo brány ku kapelám, ktoré mi dávali možnosť spoluúčinkovať s nimi.

Boli ste zaujímavý aj pre ženy?

- V to dúfam.

Čím vás zaujala vaša žena?

- Pohľadom, trošku orientálnymi očami i povahou. Tiež bola podobne ako ja skôr introvertka, aj keď dnes sa vyvinula viac v búrliváčku. (Úsmev)

Hoci obaja máte úspešnú kariéru, rozhodli ste sa mať aj dieťa...

- Dcéru sme si starostlivo naplánovali. Pozreli sme sa do kalendára, kedy máme najväčšiu pracovnú "dieru" a vyrátali sme si to. Podarila sa nám na prvýkrát.

Aj po Rebecinom narodení ste viedli dvojkariérové manželstvo. Ako sa to dá zvládnuť?

- Rebeca s nami od 4 mesiacov cestovala po svete. Až do 10-tich rokov mala individuálny študijný plán, pretože sme síce chceli pracovať, ale nechceli sme prísť o čas s ňou. Roky sme cestovali celá rodina veľkým autom krížom-krážom po Európe. Samozrejme, chce to odvahu i pokojnú povahu, lebo pri takom spôsobe života si človek kadečo užije. Ak je však pripravený na rôzne situácie a nestráca hlavu, dá sa všetko skĺbiť. Sú síce aj takí, čo tvrdia, že je to ťažké. No áno, ak je niekto pohodlný a chce sa starať len o seba, vtedy sa to nedá. Ale ak ste ochotný obetovať svoj voľný čas, hoci padá od únavy na hubu, dá sa to zvládnuť.

Teraz už chodí Rebeca na súkromné gymnázium v Bratislave a s manželkou sa o ňu staráte "na obskočku". Ak máte zahraničné angažmán vy, je s ňou vaša žena, ak pracuje ona, ste na Slovensku vy. Vídate sa s manželkou ešte vôbec?

- Ak účinkujem v Európe, nemám problém priletieť na víkend domov. Viac ako dva týždne bez rodiny nevydržím.

O pár týždňov máte debutovať v milánskej La Scale. Predstavenie, v ktorom budete účinkovať bude otvárať sezónu. Tešíte sa?

- Áno, je to veľká pocta. Bola mi daná obrovská dôvera zo strany vedenia a ja sa budem snažiť robiť všetko pre to, aby som nesklamal.

Profil

Dalibor Jenis (1966)

n hudobník, spevák barytón

n ako 16-ročný začínal ako basgitarista, hral v skupinách Esprit Band, Fermata, VV systém

n spev vyštudoval na Konzervatóriu v Bratislave a na Accademia Italiana v Osime.

n je jednou z najvýraznejších a najúspešnejších osobností slovenského operného umenia a vo svojom odbore patrí k svetovej špičke

n na svojom konte má účinkovanie na najprestížnejších svetových scénach - vo viedenskej Štátnej opere, v Parížskej opere, v londýnskej Covent Garden, spieval aj v Tokiu, Berlíne a čaká ho debut na opernej scéne číslo 1 milánskej La Scale

n je ženatý so sopranistkou Evou Jenisovou

n majú spoločnú dcéru Rebeccu (13)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári