ANDREA NITKULINCOVÁ, andrea.nitkulincovakorzar.sk
Úprimný žiaľ a bolesť z obrovskej straty včera napoludnie spojili tých, ktorí prišli do Historickej budovy Štátneho divadla vzdať poslednú úctu Pánovi hercovi Petrovi Gažovi. "Hlas Košíc" svojím odchodom zarmútil a rozcitlivel nielen blízkych, ale i davy kolegov a obdivovateľov.
KOŠICE. Posledná rozlúčka nebola skúpa na pravdivé emócie, spomienky a úprimné vyznania vďaky a obdivu. Odišla osobnosť, ktorá sa významne zapísala do slovenského divadelníctva, kultúrneho života Košíc, histórie Štátneho divadla a do sŕdc mnohých priaznivcov.
Kolegov naučil dýchať v divadelnom svete
Azda najvýstižnejšie včera sformuloval nesmiernu stratu slovami Mira Gavrana herec Jozef Úradník. "Keď umiera herec, neumiera len jeden človek, umierajú početné tiene fiktívnych postáv, ktorým sa nesebecky odovzdal... Život sa ukazuje ako zlé predstavenie, v ktorom sú rozuzlenia a záver úplne falošné. Pre teba, milý Peter, to platí úplne." Vďaka kolegov podľa neho hercovi patrí za to, ako ich učil pohybovať sa, dýchať a žiť v divadelnom svete. "Nikdy nezabudnem na chvíle, ktoré sme strávili spolu na javisku, na chvíle, keď sme varili guláš pre našich kolegov, na mariáš, pri ktorom si vedel aj vybuchnúť, lebo karta nešla tak ako mala ísť, no hlavne na tvoju nezištnú pomoc pre všetkých, ktorí to potrebovali. Chcem ti poďakovať za možnosť stáť s tebou spoločne na jednom javisku, za jedným mikrofónom a pookriať a pochváliť sa, že som účinkoval s Hlasom z Košíc."
Ján Kado stratil priateľa
Medzi tých, ktorí sa okrem blízkych rodinných príslušníkov musia vyrovnať s najväčšou bolesťou, patrí hercov dlhoročný nerozlučný "maratónsky" kolega Ján Kado. Počas jeho emotívneho prejavu sa prítomní v hľadisku len ťažko ubránili slzám. S P. Gažom sa prvýkrát stretol v roku 1965 ako 27-ročný a ich spolupráca trvala vyše 42 rokov. "Peter bol extrémne pracovitý a zodpovedný človek. Bol pravdovravný, priamy, otvorený, nevedel, čo je to úskok, intriga a závisť. Bol to prosto správny chlap. Možno už takých ani niet."
Neodišiel, len zmenil svoju adresu
Veľkú stratu znamená hercov odchod nielen pre jednotlivcov, ale aj pre samotné Košice. "Život Petra Gaža a jeho herecká umelecká činnosť sú späté s Košicami. Zapísal sa do histórie nášho mesta, tu je jeho domovská pôda, prístav, z ktorého vyplával na svoju poslednú púť. Ľuďom, ako je on, sa asi nikdy nedokážeme dostatočne odvďačiť za to, čím nás obohatili," nechal sa počuť František Balún na adresu herca, ktorého mnohí milovali. Keď bolo treba, bol údajne prudký a drsný, aby vzápätí skrotol ako hrdlička. Stvárnil množstvo rozmanitých postáv, no v žiadnej nepoužíval pátos a lacné efekty. Mal schopnosť dať ľudskú dimenziu aj postavám, ktoré stelesňovali zlo a vážili si ho najmä za perfekcionistický prístup k práci. Tibor Ferko kolegovi odkázal: "Chceme ti pošepkať na rozlúčku, že sme ťa mali radi. Ty neodchádzaš, len meníš svoju adresu, skrášlil si dejiny tohto divadla. Česť tvojej pamiatke."
* * *
HERECKÍ KOLEGOVIA SPOMÍNAJÚ
n Kveta Stražanová: "Na Petra si spomínam ešte z obdobia, keď bolo Spišskonovoveské divadlo zlúčené s našim prešovským a všetci herci prešli k nám. Práve sme robili Rómea a Júliu, on hral Mercutia, a to tak prenádherne, že mi to utkvelo v pamäti. Hoci potom odišiel do Košíc, neustále sme sa, vyše štyridsať rokov, stretávali v televízii a rozhlase. Vždy bol nenormálne poctivo pripravený a mne sa páčil jeho scenár, ktorý pripomínal výšivku. Všade mal samé kvačky, oblúčiky, šípôčky, a to v rôznom farebnom prevedení. So svojou prvou manželkou Olinkou, ktorá bola mojou kamarátkou, mal nádherné manželstvo a mám taký dojem, že na ňu celý život myslel a nikdy sa z jej straty až tak celkom nespamätal. Peter bol veľmi dobrý kamarát a výborný človek, veľmi som ho mala rada. Stretávali sme sa u nás na divadelnej chate na Sigorde, v našom hotelíku na Šírave, družne sme žili. V posledných rokoch som ho už ale nevídala, akurát tak sem-tam v rozhlase, pretože žiaľ, bol už na tom zdravotne dosť zle."
n Andy Hryc: "Moje prvé stretnutie s Petrom Gažom bolo, ako inak, prostredníctvom rozhlasového Maratónu. Dlhé roky som bol pravidelným poslucháčom tejto skvelej relácie a ani zďaleka som netušil, že s "rozhlasovými kráľmi" Gažo - Kado budem nielen spolupracovať, ale sa obaja sa stanú i mojimi osobnými priateľmi.
S Petrom som osobne prvýkrát prišiel do kontaktu v auguste roku 1971, keď som prišiel hneď po škole do Štátneho divadla v Košiciach. Urobil na mňa veľký dojem svojou bezprostrednosťou a priateľstvom, ktoré nám, začínajúcim hercom, ponúkol hneď v prvý deň stretnutia. Spočiatku som počas predstavení len s obdivom spoza portálu v zákulisí pozoroval jeho herecké umenie, neskôr sme spolu hrali a po siedmich rokoch spoločnej práce v divadle, rozhlase i televízii, som mal tú úžasnú česť alternovať s ním postavu Shakespeareovho Richarda III. Bol to veľký herec, výborný priateľ, spoľahlivý kolega, a keď bolo treba..."pil prvú ligu". Spoločných zážitkov bolo veľmi veľa v práci i súkromí. Bol mi v mnohých smeroch vzorom. Bol veľmi zásadovým človekom a veľkou oporou pri mojich častých konfliktoch s vtedajším "zadubeným" vedením divadla.
n Darina Poldaufová: "Keď s niekým hráte skoro štyridsať postáv, tak vám zákonite musí utkvieť v pamäti. Ťažko sa mi o tom hovorí, vždy keď odíde kolega, je to smutné. Prakticky sme spolu, okrem rodiny, prežili spoločne veľký kus života. Veľmi veľa sme nahrávali v rozhlase, pracovali v dabingu, v televízii... Peter bol veľmi priamy a otvorený človek, vždy si stál za svojím a ja som si ho najviac vážila práve vďaka jeho neúprosnému prístupu k práci. Ako herecký partner bol výborný, vždy bol pripravený na skúšku a žiadal maximum aj od kolegov, čo sa samozrejme u niektorých nie vždy stretlo s pochopením. Ako chlapec z dediny začínal veľmi tvrdo v dedinskom divadle a ťažkou prácou sa vypracoval na Pána herca. Vedel pomôcť aj mladým kolegom. Nepostavil sa na piedestál, nevyvyšoval sa. Za najkrajšie spoločné tituly považujem hry Manon Lescaut, Mackbeth a Hamlet. Krutou pravdou je, že posledných desať rokov sme sa už nestretli. Mladí akoby na nás úplne zabudli, starých hercov si tu nevážia a nite medzi nami sú popretŕhané."
n Dušan Skokan: "Peter bol môj veľký priateľ a prežili sme toho spolu veľa, a to nielen v divadle, ale aj v súkromí. Prišiel do nášho divadla až rok po mne, lebo predtým pôsobil inde, ale veľmi rýchlo sme sa zblížili. Trávili sme spolu veľa času a niekoľkokrát sme dokonca spolu boli aj pri mori a zažili sme krásne chvíle. V Košiciach sme na Terase bývali vedľa seba, čo nás veľmi zblížilo. Prežili sme si svorne pri televízoroch a pri rádiách celý 68. rok. Je mi veľmi smutno, pretože to nebol len kolega, ale kamarát. Naposledy som ho videl vlani, keď som ho bol navštíviť v nemocnici. Peter bol ohromne pracovitý človek, svojim úlohám venoval neuveriteľné množstvo energie a dokázal toho v živote veľmi veľa."
n Eva Večerová: "Peter bol geniálny človek a veľký kamarát. Hrali sme spolu istú dobu v takmer každej inscenácii, lebo bol veľmi obsadzovaný. Naposledy som ho však videla veľmi dávno, na posledné výročie divadla už neprišiel, už mal problémy. Je mi za ním veľmi ľúto. Bol to môj úžasný priateľ a usmievavý človek. Podľa mňa sa ani nevedel nahnevať. Všetko sa snažil racionálne vyriešiť a hoci nemal ľahký život, nikdy svoje problémy nevyťahoval na verejnosť. Mal v sebe úžasný humor a všetko bral s nadhľadom. Ako sa vraví, každý máme svoju sviečku a určite mu je už teraz dobre. Lepšie, ako by sa mal ešte trápiť."
Autor: nit, sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
