Najprv sídlili na Hlavnej 70, neskôr sa presťahovali na Hlavnú 27
Košice sa stali sídlom župy až v 17.storočí
Ak by sa niekto opýtal, kde držala Abovská stolica svoje jednania a snemy, každý by asi povedal, že v košickom župnom dome (Hlavná 27). No táto budova bola postavená až v roku 1779 Johanom Langerom, prešporským komorovým staviteľom. Kde teda držala svoje generálne (generalis congreatio) a čiastkové zhromaždenia (partialis congregatio) táto župa?
Vo všeobecnosti je možné povedať, že župy v Uhorsku tento svojrázny a jedinečný systém teritoriálnej autonómie v Európe - do polovice 18. storočia nemali svoje stále sídla. Ak v danej lokalite nebola vhodná budova, vyhovovala aj zemianská kúria, ba držali a župné zhromaždenia aj v poli, čo bolo spojené s prehliadkou župných vojenských jednotiek.
Do roku 1570 sa zemania a šľachtici zhromažďovali vo Vámosnémeti (teraz Hidasnémeti na slovensko - maďarských hraniciach) a vo veľmi zriedkavých prípadoch v Garadne. Neskôr v Seni, vo Veľkej Ide, niekedy v Buzici, Tornyosnémeti, Čečejovciach, Períne, Moldave nad Bodvou, Jasove, či v Krasnej nad Hornádom... Medzi rokmi 1641 a 1649 zase v Gönci. Tu sa stalo, že György Chernel (čítaj: Černel) ml. vstal spomedzi zemanov a ponúkol svoj košický dom pociťujúc lásku k vlasti -, pre účely konania župných zhromaždení. Tak sa 31. júla toho roku už župa jednala v Košiciach.
Bola to prvá budova, ktorá nebola stálym župným domom, lebo župné stavy sa ešte dlho shromažďovali aj v Gönci. Korešpondovalo to aj s rozhodnutím snemu, že Abovská župa má svoje zhromaždenia držať kvôli bezpečnosti a dostupnosti v Košiciach. Predmetný zákon nariadil mestu, aby vydalo povolenie na stavbu. Mesto však stavalo prekážky, takže o dva roky neskôr sa snem musel znovu zaoberať touto vecou.
Na základe zákona z roku 1647 bol nakoniec využívaný jednoposchodový dom na Hlavnej 70 (snímka vľavo). V prvej polovici 18. storočia dostal barokovú fasádu a po roku 1800 nadstavali poschodie. Žiaľ v 70. rokoch minulého storočia vchod trestuhodne nevhodným spôsobom upravili. Je neprirodzene širší, ako bol pôvodný. Kedy však začal slúžiť župe, je zatiaľ sporné, ale jej potom slúžil do roku 1779, keď sa župná samospráva presťahovala do nového sídla na Hlavnej 27 (na snímke vpravo), ktorý bol postavený na mieste dvoch honosnejších meštianskych domov.
Ale to vôbec neznamenalo, že by boli prvé župné zhromaždenia v Košiciach až v 17. storočí. Veď už aj v roku 1346 predstavitelia župy jednali v našom meste.
Pred sto rokmi reštaurovali Levočský dom na Hlavnej 65
Ako hostinec slúži už 439 rokov
Ako možno povedať o každom starom dome v Košiciach, aj hrubé múry Levočského domu (Hlavná 65) by vedeli rozprávať mnohé príbehy. Jednoposchodový dom na rohu Hlavnej a Univerzitnej ulice, spolu s Miklušovou väznicou, je najzachovalejšiou gotickou svetskou stavbou nášho mesta. Práve pred sto rokmi ho začali reštaurovať, lebo bol v dezolátnom stave. Bol s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším známym ubytovacím hostincom v Košiciach, a je hostincom čiastočne dodnes. A tak slúži svojmu účelu 439 rokov.
Najstaršia časť domu pochádza z 15. storočia. Pôvodne gotický meštiansky dom bol na prelome 15. a 16. storočia majetkom slávneho košického rodáka, ostrihomského arcibiskupa a kraľovského kancellára Györgya Szatmáryho (1457-1524). Napriek svojmu menu pochádzal z bohatej nemeckej košickej meštianskej rodiny. V Košiciach sa spomína v polovici 15. storočia jeho starý otec. Vychovával ho jeho strýc Ferenc Szatmáry, lebo otec mu zomrel, keď mal 7 rokov. Pravdepodobne študoval v Krakove. Dosiahol najvyšší uhorský svetský aj cirkevný post, čo znamená, že musel byť veľmi nadaný a vzdelaný, lebo vtedy takúto karieru mohli prežiť len šľachtici. Po jeho smrti sa stal majiteľom domu palatín Alexius Thurzo (1490-1543; jeho otec bol richtárom Krakova), manžel dcéry Szatmáryho staršej sestry Anny. Ten ho v roku 1542 venoval mestu Levoča, ktoré ho síce vlastnilo viac ako štvrťstoročie, ale pomenovanie už mu navždy prischlo. V roku 1569, alebo o rok neskôr ho mesto Košice odkúpilo za 3000 zlatých a zriadilo v ňom ubytovací hostinec, ktorý bol vyhľadávaným miestom kupcov. V zadnej časti, kde dnes stojí právnicka fakulta (postavená roku 1894) na rohu Kováčskej a Univerzitnej ulice, stál pivovar.
V hostinci bývali velitelia mesta. Od roku 1617 si časť budovy prenajal tlačiar Johann Fest, v r. 1834 brigádny generál tunajšej posádky, neskôr v nej sídlili rôzne inštitúcie a spolky, ako napr. Občiansky spoločenský kruh (Polgári Társaskör).
Najslávnejšie dni prežil Levočský dom, keď v aj v jeho priestoroch sa konala od 2. marca 1626 týždenná svadobná hostina sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena s Katarínou Brandenburskou, dcérou brandenburského volebného kniežaťa.
Levočský dom počas storočí prešiel rôznymi stavebnými úpravami. Koncom 19. storočia značne schátral, a tak mestské zastupiteľstvo v novembri 1908 vydalo rozhodnutie o jeho reštaurovaní. Počas prác, ktoré trvali do roku 1910 dostal dnešný vzhľad. Budapeštiansky architekt Ottó Sztehlo (1851 - 1923) vytvoril na jeho fasáde autenticky vyzerajúci arkier nad bránou s erbami Levoče a Košíc.
Prvú Bibliu v maďarčine vytlačili neďaleko Košíc
Mala 2 412 strán a vážila 6 kg
Rok 2008 bol vyhlásený za rok Biblie. Preto si stručne pripomeňme, že v blízkosti Košíc, na druhej strane slovensko-maďarských hraníc, bolo v 16. storočí vytlačené prvý krát celé Sväté Písmo v maďarčine.
Gáspár Károlyi (čítaj: Károji; okolo 1530 - 1591) sa narodil v Nagykárolyi (dnes Carei v Sedmohradsku). Stal sa prívržencom Kalvina a ako taký od roku 1563 začal pôsobiť v neďalekom Gönci. Podujal sa na veľkú prácu: preklad celej Biblie do maďarčiny. Niektoré časti už boli preložené, ale tieto texty bolo treba revidovať, upraviť, spresniť. Károlyi ich doplnil, opravoval a spracoval výťah jednotlivých kapitol. V jednej osobe sa stal redaktorom a aj vydavateľom tohto mohutného diela.
Papier sa doviezol z Poľska po obchodnej trase Krakov Bardejov Prešov Košice Gönc. K vydaniu tohto gigantického diela došlo 20. júla 1590. Presný počet výtlačkov nie je známy, ale predpokladá sa, že ich mohlo byť okolo 700-800 kusov. Mala 2 412 strán a vážila asi 6 kg. Ako bolo vtedy zvykom, vytlačená Biblia slúžila ako platidlo. Časť speňažil sám Károlyi, inú knihtlačiar a patróni, či sponzori. Tak sa im náklady vrátili.
G. Károlyi zomrel o rok neskôr v Gönci. V jeho pozostalosti zostali nepredané exempláre. Tieto dedičia zrejme rýchle predali, lebo bol po tejto Biblii značný dopyt. Revidované dielo Károlyiho prekladu sa dožilo 100 vydaní a patrí dodnes k najpopulárnejším. Vzhľadom na túto udalosť sa v Gönci nachádza Múzeum Biblie.
Zoltán BALASSA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
