Bývalý vodič DPMK Ján Šiňák sa rozhodol zamestanať ako vodič v Nórsku a zdá sa, že tam ostane natrvalo

Štrikujúca starenka sa sťažovala, e ju rýchla jazda ruší pri práci

V súčasnosti sa v Košiciach veľa hovorí na tému pracovných podmienok v DPMK. Vodiči odchádzajú kvôli lepším platom najmä do severských krajín. Jednou z nich je Nórsko, ktoré razí zaujímavú politiku integrácie cudzincov do svojej spoločnosti. O tom, ako to v praxi vyzerá a v čom to je, že sa Nórom tak darí, i o tom ako vníma prechod do takéhoto prostredia Slovák, sme sa pozhovárali s 28-ročným Jánom Šiňákom. Je jedným z bývalých zamestnancov DPMK, ktorí si našli v Nórsku svoj druhý domov.

J. Šiňák vyštudoval v Košiciach stavebnú priemyslovku, no uplatnenie vo svojom obore nenašiel. "Chodil som za zárobkom kade tade. Bol som na Cypre, vo Francúzku, Čechách. Všade som sa zdržal niekoľko mesiacov a potom vrátil domov. Povedal som si, že sa stanem vodičom autobusu. Naivne som si totiž myslel, že budem mať vysoký plat." Sklamanie z reality spôsobilo jeho neskoršie potulky po Európe. "Po roku v DPMK som to skúsil v Anglicku. Nevyšlo mi to a po polroku som sa vrátil späť. Opäť som pracoval v DPMK, no vedel som že je to len dočasné riešenie pokiaľ si nenájdem niečo lepšie."

O možnosti odchodu do Nórska ho informoval kolega Pavol Vehéc. "On tam šiel hneď na začiatku roka a bol jedným z prvých. Nórsko si veľmi pochvaľoval. Ja som chvíľu váhal. Život doma sa mi páčil a skúsenosti z práce v zahraničí som nemal príliš ružové." Napokon sa rozhodol, že to skúsi. Prácu sprostredkovala bratislavská agentúra, ktorú si najala nórska autobusová spoločnosť.

V januári teda spolu s ďalšími kolegami zaslal agentúre pracovnú žiadosť. "Následne sme prišli na pohovor. Pricestovali aj predstavitelia nórskej spoločnosti, ktorí si sami vyberali, komu dajú a komu nedajú šancu." J. Šiňák patril do prvej skupiny, ktorú si Nóri preskúšali aj naostro. "Absolvovali sme niekoľko testovacích jázd s ich komisárom. Ten si značil naše chyby a pýtal sa nás, či vieme, čo sme spravili zle a podobne."

Výberovým sitom prešlo len niekoľko vodičov. Tých ešte čakalo absolvovanie zrejme najťažšej fázy konkurzu. "Hlavnou podmienkou priatia bola dobrá znalosť nórštiny. V apríli sme teda začali navštevovať intenzívny jazykový kurz. Bolo to niečo strašné. Šlo o 20-týždňový kurz so šiestimi hodinami lekcií denne. Doslova nám tú nórštinu naliali do hlavy." Nórsky jazyk je pre našinca ťažkým orieškom. Ide o zmes viacerich germánskych jazykov s mimoriadne tvrdým akcentom. Na to, aby podmienky priatia splnili, museli záverečné testy spraviť aspoň na 75 percent.

J. Šiňák uspel a spolu s kolegami sa teda mohli tešiť na odlet do Osla. "Bolo mi trocha smutno za domovom. Uvedomoval som si, že tam zrejme idem na dlhší čas. Nič vážne ma tu však nedržalo. Rodina je už na moje potulky po Európe zvyknutá. S priateľkou som sa kvôli odchodu rozišiel." Do Nórska priletel začiatkom júla. Prvé pocity mal ako to už býva zmiešané. "Vždy keď človek odcestuje na neznáme miesto, cíti sa opustený a bojí sa. Na rozdiel od mojich pobytov v iných krajinách však tento pocit trval nie niekoľko mesiacov, ale dva týždne. Potom to už bolo fajn. Začali sme s kamarátmi chodiť von, zabávať sa."

Prvé dva mesiace strávili v hlavnom meste. "Sídli tam spoločnosť, pre

ktorú pracujeme. Dostávali sme ďalšie lekcie nórštiny a museli si zvýšiť jazykovú úroveň o ďalší stupeň. Okrem toho nás preškoľovali na nórsky spôsob jazdy." Prvým rozdielom, ktorý si každy vodič všimne, je rýchlosť. "Keď som prišiel na dovolenku domov do Košíc, žasol som, akí blázni tu jazdia po cestách. V Nórsku málokedy prekročím hranicu 40 km/h. Upozorňuje nás na to i vedenie podniku. Pasažieri nemajú radi, keď niekto jazdí prirýchlo. Raz sa mi na to dokonca sťažovala jedna starenka. Štrikovala a upozornila ma, nech spomalím, lebo ju moje brzdenie a zrýchľovanie pri práci ruší. Darmo som jej vysvetľoval, že meškám. Musel som jazdu zvoľniť." Nóri sú vraj svojim pokojom povestní. Ich mottom je "Je jedno ako rýchlo niekam dôjdeš, hlavné je, že dôjdeš."

Po dvojmesačnej príprave v Osle dostali na výber, v ktorej pobočke spoločnosti chcú pracovať. "Mohli sme ostať v Osle alebo sa presťahovať do mestečka Tonsberg. V Tonsbergu bol kolega P. Vehéc a pochvaľoval si to. Je tam menej cudzincov, krajšia príroda. V Osle sme navyše bývali na ubytovni, v nie príliš pohodlných podmienkach. Vybral som si teda Tonsberg." V novom meste sa nasťahoval do veľkého rodinného domu, ktorý mu a jeho dvom spolubývajúcim poskytol zamestnávateľ.

Napriek mesiacom intenzívneho štúdia nórštiny sa jeho prvotné problémy spájali s jazykom. "Jazykový kurz sme mali s učiteľom, ktorý síce hovoril peknou čistou nórštinou, no nebol pôvodom Nór. Aj v Nórsku je množstvo odlišných akcentov. Už len rozdiel medzi akcentom v Osle a Tonsbergu mi dal zabrať." Pri práci autobusára mu teda často cestujúci nerozumel a komunikoval radšej v angličtine. To však nerobilo domácim žiaden problém. "Nóri ovládajú angličtinu perfektne. Ich vlastné televízie sú vysielané v angličtine, s nórskymi titulkami." Postupom času sa však v ich materskom jazyku zdokonalil. Domáci mu radi pomáhali a niečo si naštudoval v slovníku či na internete.

Nórsko je mimoriadne slobodná a tolerantná krajina. "Nikto tam na nikoho nepozerá s predsudkami. Napríklad homosexuáli majú povolené nielen sobáše, ale aj adopciu dieťaťa. Je to tam ozaj pestré." K cudzincom sa správajú milo a radi im dávajú najavo, že sú v ich krajine vítaní. "Sú si totiž vedomí, že potrebujú premiešať kultúry, ktoré na ich území žijú. OSN prialo predpis, podľa ktorého musí každá krajina vybaviť kladne štyri percentá žiadostí o azyl. Oni si túto hranicu sami posunuli na šesť percent."

V Tonsbergu je zhruba 20 slovenských vodičov autobusov, v Osle omnoho viac. "Zaujímavým javom je to, že tam pracuje veľa Nemcov. Aj taký hrdý národ ako sú oni si uvedomuje, že životná úroveň v Nórsku je o niečom inom." Jedinou menšinou, ku ktorej sa správajú rezervovane, sú Poliaci. "Je to kvôli typickej poľskej mentalite. Ponúkajú sa pod cenu, žobronia o prácu. Nóri takéto správanie nemajú radi. Vítajú tam cudzincov, ktorí plánujú ostať v Nôrsku pracovať dlhodobo, sú ochotní naučiť sa ich jazyk a neprídu tam len na akúsi dočasnú brigádu." Takýmto ľuďom však aj adekvátne prispôsobia odmenu, či pracovné podmienky.

Pred odchodom do Nórska sa Košičan obával chladného počiasia. "Už po zopár dňoch mi však odľahlo. Počasie je tam veľmi podobné ako u nás. Zima vraj síce býva chladná, no nie natoľko, aby to našinec nezniesol. Keď som vravel kamarátom zo Slovenska, že som bol v auguste na nudapláži, neverili mi. Bolo tam v tom čase teplejšie ako na Slovensku." O nórskej zime šíria "zlé" chýry najmä prisťahovalci z afrických či arabských krajín, ktorí prechod do miernejšieho podnebia znášajú spravidla ťažko.

Nóri sú okrem pokojnej povahy známi aj ľudskosťou a priamočiarosťou. "Keď sme sa presťahovali, dom a zariadenie nám ukazoval nejaký pán v rifliach. Vystupoval milo, žartoval, debatoval s nami. Neskôr sme sa dozvedeli, že je to náš šéf. Nóri nemajú radi povýšenectvo a radi robia veci tak, aby bol každý spokojný." Na šéfa sa môžu obrátiť s akýmkoľvek problémom. Kolega J. Šiňáka mu vo večerných hodinách zavolal, že nemá dostatočné kuchynské vybavenie. "Šéf sadol do auta a do hodiny bol u nás aj s firemnou kreditkou. Nakúpili sme si ten najdrahší riad a on ani nemukol."

Mentalita zamestnávateľov je rovnako odlišná od tých slovenských. "Vedia, že ak bude zamestnanec spokojný, bude odovzdávať kvalitnejšie výkony. Celkovo je to tam racionálnejšie. Keď som dával v Košiciach výpoveď, strávil som pol dňa chodením medzi kanceláriami troch budov. Vedenie nórskej spoločnosti sídli na jednej kratučkej chodbe." Známa je i severanská zhýralosť. "Na Slovensku je alkohol dosť obľúbený, no keď som prišiel do Nórska doslova som žasol. Cez víkend sa ľudia akoby odtrhnú z reťaze. V autobuse som viezol podguráženého pasažiera, ktorí svoju priateľku niesol prevesenú cez rameno," hovorí J. Šiňák so smiechom o tradičných nórskych pitkách.

Našinca poteší aj krása nórskych žien. "Moje skúsenosti zo zahraničia neboli príliš pozitívne. Krása slovenských žien mi neustále chýbala. V Nórsku to však nie je takmer žiadny rozdiel. Hádam len ten, že takmer všetky sú blondíny," hovorí s potmehútskym úsmevom. Ani s nadviazaním známostí tam nie je problém. "V iných krajinách sa žena po začutí východného akcentu zľakla a správala sa rezervovane. V Nórsku sa naopak poteší, že spozná niekoho, kto pochádza z inej kultúry." Zaujímavým javom je sloboda nórskych vzťahov. Páry sa tam neberú, ale písomne uzatvárajú voľnejšie vzťahy druh - družka.

Životná úroveň severských krajín je známa. Vodič autobusu má v prepočte na našu menu priemerný plat okolo 100 tisíc korún. S nadčasmi, aké sú bežné aj na Slovensku, sa táto suma môže vyšplhať až na závratných 170 tisíc korún. "S takýmto platom sa žije omnoho jednoduchšie. Na stravu míňam mesačne približne tri tisíc nórskych korún (cca 10 tisíc Sk). A to si už kupujem všetko, čo si zmyslím. Absolútne nešetrím. Aj keď odrátam ostatné životné náklady, ostane mi toľko, koľko by som si inde a nikdy neuložil. Situáciu na Slovensku ani nespomínam..."

Nórsko je útulnou krajinou. Turistu neohúri žiadnymi honosnými historickými budovami. Skôr atmosférou a príjemným pôsobením. "Je tam síce zopár pekných architektonických skvostov, no na architektúru iných európskych krajín to nemá. Stavajú sa tam drevené domy, ktoré vyzerajú zvonku podľa môjho názoru škaredo, no majú krásny drevený interíér. Drevo je neodmysliteľnou súčasťou nórskych budov." Súčasťou každého z nich je i sauna.

Vo voľnom čase chodieva J. Šiňák s československými kamarátmi. Prednedávnom dokonca objavili československý spolok, združujúci ľudí z týchto krajín v Nórsku. "Chodievame sa väčšinou niekam zabaviť, no radi navštevujeme aj miestne športoviská. Cez víkendy sú úplne zadarmo. Či už človek lyžuje, bicykluje alebo korčuľuje, príde si na svoje." Z výletov sa mu najviac páčil ten do Švédska. Trajektom trvá cesta zhruba tri hodiny. "Osobne mám najradšej fjordy. Hocikde sa v meste je blízko more. Pobrežie je strašne členité."

O tom, že sa J. Šiňákovi v Nórsku páči, svedčí aj fakt, že už po tak krátkej dobe získal odhodlanie ostať tam žiť natrvalo. "Letenky na Slovensko sú lacné. Navštevovať rodinu a priateľov nebude problém. Natrvalo sa však na Slovensko nemám prečo vrátiť..."

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári