jeho hlas pozná každý, kto aspoň z času na čas zapne televíziu. Patrí totiž nielen k jedným z najobsadzovanejších dabingových hercov, ale aj k hercom s najkrajším hlasom. Dušan Szabó nám prezradil o čom sníva i čo hrá v jeho živote prím.

V Košiciach ste sa predstavili ako detektív v hre Šialené nožničky. Vývoj jej deja ovplyvňuje publikum. Ako sa vám hrá, keď ste v područí diváka?

- Veľmi zaujímavo. Spočiatku sme boli na vážkach, či sa budú diváci chytať, či budú ochotní vystúpiť z anonymity, klásť otázky a usmerňovať dej, no, našťastie, reagujú veľmi dobre. Sú zvedaví, riešia a určujú, kto je vinný. Divák sa za posledné roky značne osmelil. Už sa nehanbí spontánne reagovať. A pre nás hercov je to zaujímavé tým, že je to do veľkej miery improvizácia.

Máte rád improvizáciu aj v živote?

- Nie. V súkromí si veci radšej "linajkujem". Život herca je síce jedna improvizácia, o to viac sa však snažím "nalinajkovať" si aspoň to, čo sa dá.

Takže platí, že v súkromí je človek celkom iný, ako na javisku?

- Doma je to celkom iné. Tam som sám sebou.

Doma neexibujete?

- Čo budem tajiť. Aj doma rád robím exhibíciu. (Úsmev)

A v spoločnosti?

- Tam som zdržanlivejší a radšej počúvam ako rozprávam.

Prečo?

- Lebo keď počúvam, veľa sa dozviem, a keď rozprávam, natáram. (Smiech)

Kedy sa vo vás prebudil exhibicionizmus a bolo jasné, že sa stanete hercom?

- Nepatrím k typu ľudí, ktorí sa narodili a bolo jasné, že budú hercami. Sledoval som veľa inscenácií a filmov a v kútiku mojej duše to zrelo, no nebol to môj životný sen. O mojom ďalšom smerovaní rozhodlo prijatie na VŠMU.

Prečo ste vôbec šli na prijímačky?

- Vyslali ma moji spolužiaci. (Úsmev) Chodil som tu do Košíc na stavebnú priemyslovku a oni ma nahovorili. Už počas školy som síce hrával v Divadielku pod kupolou, ale sám by som asi odvahu prihlásiť sa na VŠMU nenabral.

Aké plány do budúcnosti ste teda mali?

- Predpokladal som, že pôjdem študovať na stavebnú fakultu.

Čím vám vlastne divadlo zavoňalo?

- Hlavne stretnutím s divákom. A v neposlednom rade aj hrami. Mám rád príbehy a ako herec sa doň môžem "strčiť" a plávať v ňom. Nesmierne ma vzrušuje prevteľovať sa do niekoho, niečo z tej postavy "vydolovať". Baví ma proces tvorby, pretože nie som typ, ktorý príde na čítačku a už vie, čo bude robiť. Na tvorbu máme 2 mesiace a mne niekedy niečo napadne ešte aj počas generálkového týždňa.

Sú typy postáv, ktoré máte najradšej?

- Voľakedy som si myslel, že som strašný tragéd, že toto je pre mňa ten správny smer. Ale postupom času som zistil, že ma obsadzujú do komediálnych postáv. (Úsmev)

Je to častý jav, že vás druhí vidia inak, než vnímate sám seba?

- Popravde, je to skoro vždy tak.

A čo sa vám na tej polohe tragéda tak páčilo?

- Vždy, keď ma niekto dokázal rozplakať, vravel som si, že je to úžas, že toto je tá najväčšia emócia. No potom som zistil, že rozosmiať človeka je ešte omnoho ťažšie.

Je to aj váš prípad? Aj vás je ľahšie rozplakať, než rozosmiať?

- V súkromí by som sa najradšej stále smial a rozosmieval ľudí. No život je trošku o inom.

Čo v živote nemáte rád?

- Závisť.

Stretávate sa s ňou často?

- Najčastejšie som sa s ňou stretával, keď som staval dom. Postoj okolia ja som tu žil, ty tu teraz niečo staviaš a mne to zavadzia mi poriadne "spestril" život. Už by som to druhýkrát zažiť nechcel.

Predpokladám však, že po týchto lapáliách si už teraz dom užívate.

- Užívam. Mám totiž veľmi rád fyzickú prácu do niečoho kopať, niečo zasadiť. Tak sa tam realizujem.

Ste záhradkár?

- Myslel som si, že som, no zistil som, že k tomu nemám bohvieaký vzťah. Ale rád nakúpim stromčeky a teším sa, keď vidím, ako rastú.

Kde rád relaxujete?

- Pri dome. A musím sa priznať, že aj v práci. Som workoholik. Mám rád ľudí, s ktorými pracujem, takže pre mňa je práca okrem iného aj miestom spoločenského vyžitia. To mi vyhovuje.

A žijú herci ešte bohémskym životom?

- Práve som na dvojdňovom zájazde, tak sme si včera posedeli a ja som znovu zistil, že už nevládzem. Nuž, treba si to priznať, rôčky pribúdajú. (Úsmev)

Ako si teda teraz užíva Dušan Szabó?

- Na nejaké vybúrenie sa už nemám čas. Dlho som nebol nikde "žúrkovať". Niežeby mi to nechýbalo, ale nevydržím. Keď sme sa bavili o tom relaxe, tak ešte rád varím. A varím vtedy, keď má byť nejaká "žúrka". Lenže tieto párty sú už také veľmi pokojné. Ja som sa totiž vyžúrkoval na vysokej škole. Tam som si to užil kopcovito. (Smiech)

Istý Dušan Szabó je futbalový tréner. Ste v príbuzenskom vzťahu?

- Nie.

A máte k športu vôbec nejaký vzťah?

- K futbalu žiaden, takže to naozaj nemôže byť moja rodina. (Smiech) Ja mám rád individuálne športy. Voľakedy som behával a teraz rád lyžujem.

Môže byť herec individualista?

- Myslím si, že môže. Dosť často to vidieť aj na javisku, že hoci je herectvo tímová práca, sú typy, ktoré veľmi radi exhibujú. Mňa to ale veľmi ruší.

V živote ste tiež viac tímový hráč?

- Rodina je pre mňa rozhodne na prvom mieste. Aj keď bojuje o prvenstvo s prácou. (Úsmev). Mám však záväzok, že aspoň jeden deň do týždňa chcem byť doma. Nie vždy sa to darí, no ak áno, je to pre mňa veľmi príjemné.

Manželka sa nesťažuje, že s ňou trávite málo času?

- Už si zvykla.

Čím jej to potom kompenzujete, že to s vami vydrží?

- To by ste sa museli opýtať jej. (Smiech) Možno tým jedným dňom v týždni. Navyše, keďže som doma málo, som veľmi dobrý. Nemáme ani čas pohádať sa.

Keď ste už potom ten jeden deň doma, ako trávite spoločný čas?

- S našou 6 ročnou dcérkou, na ktorú sa už aj teraz po tomto zájazde veľmi teším.

Chýba vám?

- Áno. Chýbame si navzájom.

Nie je vám ľúto, že vám unikajú podstatné roky a kroky jej detstva?

- Ale ja si ju za tých pár hodín ráno celkom užijem.

Takže ste otec, ktorý sa so svojím dieťaťom dokáže poriadne vyšantiť?

- Rozhodne áno.

A aj vychovávate?

- Ona vychováva mňa. (Smiech)

Ako?

- "Buzeruje" ma. (Smiech) Ja si síce uvedomujem, že ju treba vychovávať, no mne sa to nedarí. Ja ju skôr rozmaznávam a manželka to potom napráva. To sú v podstate jediné manželské hádky, ktoré doma máme.

Zdedila vaša dcéra po vás herecký talent?

- Zatiaľ sa to, chvalabohu, neprejavilo.

Prečo chvalabohu?

- Lebo je to veľmi ťažký chlebík.

Ak by ste sa vy rozhodovali znovu, akú profesiu by ste si zvolili?

- Určite by som bol podnikateľom. Snívam o tom.

Takže nesnívate len na divadelných doskách...

- Samozrejme, že nie. Snívať je predsa krásne.

Darí sa vám vaše sny aj realizovať?

- Áno, lebo o ničom veľkom nesnívam. Jediný môj ozaj veľký sen je, aby z mojej dcéry vyrástol dobrý človek.

* * *

Profil

Dušan Szabó

n vyštudoval stavebnú priemyslovku v Košiciach a VŠMU v Bratislave

n pôsobí na rôznych bratislavských scénach West, Nová scéna…

n viac ako jeho tvár však diváci poznajú jeho hlas. Okrem rôznych iných postáv zvyčajne dabuje dvoch veľkých fešákov a to Aleca Baldwina a Antonia Banderasa.

n zahral si napr. v televíznom seriáli Záchranári

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári