Bola to prevencia, aby sa im nestalo,

že hráč umrie počas tréningu či zápasu

26. jún 2003, počas zápasu Pohára konfederácií v Lyone zomiera priamo na ihrisku kamerunský futbalista Marc Vivien Foe. 25. január 2004, v závere stretnutia portugalskej ligy Guimaraes - Benfica Lisabon zlyháva srdce maďarskému legionárovi v drese Benfiky Miklósovi Fehérovi. O pár minút letí do sveta správa, že Fehér je mŕtvy. 28. august 2007, počas súboja FC Sevilla - Getafe v španielskej La Lige zostáva ležať pri bránkovej čiare opora zadných radov domácich Antonio Puerta. Z trávnika síce odchádza po svojich, ale v kabíne opäť skolabuje, a viac sa už nepreberie.

Očami lekára

8. apríla tohto roku hrá MFK Košice pohárový duel s Trnavou. Vôbec nič nenasvedčuje tomu, že pre jedného z košických hráčov by mal byť posledný... Niekoľko hodín po zápase sa košický obranca Peter Bašista dozvedá zdrvujúcu správu - s futbalom je koniec! Lekári mu totiž po rutinných vyšetreniach všetkých členov kádra diagnostikovali nebezpečný typ srdcovej arytmie, a okamžite zakázali akúkoľvek fyzickú záťaž. Našťastie včas. Zachránili mu tým život?

"Samozrejme, pretože išlo o veľmi nebezpečný nález," tvrdí MUDr. Ján Michalko, dlhoročný klubový i reprezentačný lekár. "Bola to totiž prevencia, aby sa nestalo niečo podobné ako Fehérovi či Puertovi, že nám hráč umrie počas zápasu alebo tréningu."

Ako pred každou sezónou, aj na začiatku tohtoročnej jari absolvovali košickí ligisti preventívnu lekársku prehliadku. "Po spiroergometrickom vyšetrení sa ukázalo, že Petrovo srdiečko reagovalo na záťaž neadekvátne, bol uňho zistený určitý typ srdcovej arytmie. A to je pre lekára predzvesť, že všetko treba starostlivo vyhodnotiť. Peter sa musel okamžite podrobiť detailnému vyšetreniu u kardiológa. Vybavili sme mu to v Košiciach, kde mu urobili EKG v pokoji i po záťaži, absolvoval ultrazvukové vyšetrenie srdca, i Holterovo monitorovanie počas celých dvadsaťštyri hodín, ktoré dáva možnosť presnej diagnostiky. Žiaľbohu, vyšetrenie nedopadlo dobre. Išlo o komorovú extrasystoliu, čo sa považuje za hraničný alebo patologický, teda chorobný, nález. A z mnohých srdcových arytmií je komorová extrasystolia najrizikovejšia," vysvetľuje J. Michalko. "Až desať percent športovcov má nejaký typ srdcovej arytmie, a u dvadsiatich percent z nich ide o postinfekčný nález, teda prechodenie nejakej virózy, infekcie." To bol aj Petrov prípad.

Ani ostrieľanému lekárovi nebolo všetko jedno, keď mu mal oznámiť, že s futbalom je nadobro koniec. "Sám som bývalý športovec, a viem si predstaviť, čo to preňho muselo znamenať. Veď bol prakticky na vrchole fyzických síl, hrával v základnej zostave nášho mužstva. Bolo mi veľmi ľúto, keď som mu to oznamoval. Peter musel byť dispenzarizovaný, teda podrobený špeciálnej zdravotnej starostlivosti a liečbe."

Aj keď bol jej výsledok otázny, a jeho ďalšia športová budúcnosť veľmi neistá, ukázal sa ako vzorný pacient. "Treba však povedať, že zo začiatku, aj pri svojej inteligencii, to znášal veľmi ťažko. Prirodzene, veď mu bolo odoprené to, čo miloval. Napokon to však pochopil, a robil všetko tak, ako mu predpísali lekári." Aj keď možno ani sám neveril, že to pomôže...

"Preto som bol veľmi šťastný, keď som 19. septembra čítal nález z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, že sa Peter môže vrátiť na futbalové ihrisko," neskrýva svoje pocity klubový lekár MFK Košice Ján Michalko. "Po päťmesačnej liečbe, počas posledného ergometrického vyšetrenia, preukázal veľmi dobrú výkonnosť, čo bola preňho výborná známka. Veľmi dobre dopadli aj ostatné laboratórne a klinické vyšetrenia. Lekári už nepovažovali nález za kontraindikovaný pre vykonávanie vrcholového športu. Jeho liečba sa skončila úspešne."

Peter sa pomaly vracia k futbalu. Začína s individuálnymi, špeciálnymi tréningami, a veľmi túži po tom, aby si opäť mohol obliecť dres košického A-mužstva. Aj keď v podvedomí bude mať pred sebou stále výkričník. Nik mu totiž nemôže zaručiť, že liekmi sa podarilo dať srdce do normálneho stavu. "Tá záruka nikdy nebude. Ona totiž nie je ani u toho najzdravšieho športovca. Ale myslím si, že Peter s tým nebude mať žiadne psychické problémy," tvrdí Ján Michalko. "Uňho je predpoklad, že môže ďalej pokračovať s vrcholovým športom, teda aj s maximálnou záťažou, akú podstupujú prvoligoví futbalisti. Pravda, iba za tých podmienok, že bude pod pravidelnou lekárskou kontrolou. Myslím, že žiaden lekár by neriskoval a nepodpísal by to iba preto, aby bol pekný v očiach športovca, že ho nechal športovať. Preto dávam klobúk dole pred košickými i bratislavskými lekármi, že sa nenechali ničím ovplyvniť, a v prvom rade im išlo o jeho zdravie."

Našťastie, u košického futbalistu sa diagnostikovalo jeho srdcové ochorenie včas. Mal väčšie šťastie ako tí, ktorí putovali z trávnika rovno do truhly. Dalo sa tomu predísť aj v ich prípade? "Už som sa vyjadril, keď zomrel Maďar Fehér, že v klube bola asi zanedbaná detailná lekárska starostlivosť o hráčov, zrejme sa nerobili echokardiologické vyšetrenia, ktoré by určite odhalili problémy so srdcom. Ďalším problémom tam bolo poskytnutie prvej pomoci priamo na ihrisku, že nebola sanitka nablízku, takže nebola okamžitá možnosť defibrilácie. Na základe svojich skúseností som sám cez zdravotnú komisiu navrhol Slovenskému futbalovému zväzu, aby echokardiologické vyšetrenia boli povinné, aby sa každý hráč podrobil dôslednému vyšetreniu srdca, aby sa o každom z nich viedli záznamy. Chceme tak totiž predchádzať rizikovým situáciám počas tréningov či zápasov."

Očami hráča

Peter Bašista mal tesne po oslavách 23. narodenín. Netušil, že po darčekoch od najbližších dostane ešte jeden, ktorý by nedoprial nikomu. V balíku našiel šokujúce prekvapenie s lekárskou pečiatkou - zákaz akejkoľvek fyzickej námahy. V tej chvíli si ani neuvedomil, čo to znamená. Že je možno koniec aj s futbalom, pre ktorý doteraz žil.

"Presne sa na ten deň pamätám. Bolo to iba dva dni po mojich narodeninách, keď som sa to dozvedel. Že mám problémy so srdcom. Bol som prechladnutý, ale nebral som to nijako vážne a naplno som trénoval. Zrejme som prekonal nejaký zápal či virózu, aj keď som to nepociťoval. Lekárske vyšetrenie však ukázalo, že mi ten zápal sadol na srdcový sval. Tie pocity, keď mi oznámili, že si musím od futbalu ´odpočinúť´, neboli vôbec príjemné. Musím priznať, že ma to celkom vzalo," spomína Peter na šokujúci začiatok jarnej sezóny.

Pred očami mal obrázky, keď futbalisti skolabovali priamo na ihrisku, a už ich nevzkriesili. V médiách sa pretriasali len tie najznámejšie prípady. Pomyslel si, že sa to mohlo prihodiť aj jemu. Lekárska diagnóza bola takmer pri všetkých úmrtiach rovnaká - zlyhanie srdca. Ale nik už nedokázal dať odpoveď na otázku, čo bolo jeho príčinou. "Trochu ma pri tom zamrazilo, lebo som vedel, že takýchto prípadov na športoviskách pribúda. Najmä futbalisti v poslednom čase na zlyhanie srdca umierajú ako muchy. Asi s tým už treba niečo urobiť. Na Slovensku tak zomrel pred štyrmi rokmi Martin Doktor, hráč Dubnice, ale tu sú zatiaľ podobné prípady ojedinelé."

Záhade, čo je príčinou zlyhania srdca, sa snažil prísť na kobylku aj istý novinár, ktorý snoril v kabínach špičkových i menej známych futbalových klubov, v dobrej viere, že zistí, čo spája tie smutné prípady. A vysnoril, že by to mohlo byť nadmerné užívanie ibalginu, lieku, ktorý slúži na utlmenie bolesti, a ktorý lekári poskytujú každému hráčovi naozaj dosýta, podľa predpisu - kto koľko znesie. "Priznám sa, aj ja niekedy ibalgin proti bolesti zoberiem. Ale všeobecne sa snažím tých liekov užívať čo najmenej, aj preto, že škodia najmä pečeni." Lieky, ktoré mu predpísali lekári, na pomoc jeho srdcu, však odmietnuť nemohol.

Peter žil dlho v neistote, či sa na trávnik ešte niekedy vráti. Upokojovalo ho iba to, že mal šancu, že sa pod každodennou lekárskou starostlivosťou podarí jeho srdce vyliečiť. "Štvalo ma však, že aj keď som sa cítil dobre, nesmel som robiť nič namáhavé. Maximálne nejaké prechádzky, na ktoré som chodil najmä s yorkshirom Neli, psíkom, ktorého som kúpil dcérke mojej priateľky."

To ničnerobenie ho viedlo k tomu, že sa pustil do kurzu na trénerskú licenciu "Euro B", a začal "praxovať" u Miroslava Guzu, pri mladších dorastencoch MFK. "Bez pohybu to bola veľká nuda, lebo som bol zvyknutý na každodennú tréningovú záťaž. Tak som sa to snažil aspoň nejako kompenzovať, na tréningoch s mladými chlapcami. Bral som to iba doplnkovo, ale tá robota ma veľmi bavila, niekedy bola s nimi ozajstná sranda."

Nečakanú, ale o to radostnejšiu zvesť sa dozvedel pred dvoma týždňami v Bratislave. "Kde som si štyri dni poležal. Už prvý deň po vyšetreniach mi lekári oznámili, že je to pre mňa celkom dobré, a výsledky sa do konca môjho pobytu v bratislavskej nemocnici ešte zlepšili." Keď mu lekárske konzílium pod vedením primára Chňupu oznámilo, že srdce mu opäť dovolí trénovať, vyskakoval šťastím. "Ani neviem, ako sa im poďakovať. Keby som spustil zoznam tých lekárov, nevošiel by sa vám ani na dve strany. No pri mojom trápení mi pomáhali všetci, priateľka Mária, jej rodičia, moji rodičia, známi, košickí spoluhráči. Každému z nich sa musím poďakovať, že mi pomohli, aby som sa k futbalu mohol vrátiť," vraví futbalista, ktorý si opäť môže užívať život plnými dúškami.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári