Svoje staré filmy nemôže pozerať, lebo v nich vidí veľmi veľa chýb
V rámci Dní českého filmu prijal pozvanie na východ Slovenska český oskarový režisér a herec Jiří Menzel. Ešte skôr, ako sa pustil do debaty počas besedy pred premietaním svojho najnovšieho filmu Obsluhoval som anglického kráľa, si našiel čas aj na krátky rozhovor. V ňom prezradil, prečo sa nedokáže dívať na svoje staré filmy a aj to, prečo bol ´na vetvy´ z oskarovej nominácie Ostro sledovaných vlakov.
V Košiciach strávil jeden celý deň a našiel si čas aj na to, aby sa po metropole východu poprechádzal. "Ja som doposiaľ totiž bol v Košiciach iba dvakrát a vždy to bolo len na chvíľočku. Až teraz som konečne mal príležitosť sa tu poprechádzať a mesto si obzrieť. Viete, v Prahe keď sa povedali Košice, mne sa ako prvé vynorili v mysli železiarne a priemysel. Vedel som síce, že Košice sú historické mesto, ktoré je krásne, ale nevedel som si to predstaviť. Ale dnes som si to tu konečne obzrel a som rád, pretože Košice na mňa zapôsobili ako veľmi milé mesto," prezradil.
Mohlo by sa zdať, že sa už ako režisér nedokáže odosobniť od svojej práce a že sa vždy na veci okolo seba díva okom filmára. "To však nie je pravda. Hlavne - ja nie som dokumentarista. A navyše - keby som to tak robil, tak by som si iba čo kazil dojem z mesta. Ja som si dokonca kúpil aj kameru a často som chodil s fotoaparátom, no prišiel som na to, že vlastne neviem robiť snímky bez toho, aby som si potom prestal mesto užívať. Lebo keď som sa sústredil na to, čo fotím, tak som si kazil dojem zo zážitku z mesta. Takže teraz už také veci nerobím. Maximálne si urobím fotku, aký mám výhľad z okna a keď sa mi páči v hoteli kúpelňa, tak si ju odfotím. Iné zábery mesta si človek môže pokojne kúpiť na pohľadnici, nie?"
Závidí Woodymu Allenovi
J. Menzel tvrdí, že keď vidí hotový svoj film, tak zvyčajne zalamuje rukami a je nešťastný, lebo vie, že sa s tým už nedá nič robiť. "Nuž, priznávam, že to nie je veľmi veselý pocit. A neprejde ma nikdy. Ani s odstupom času. Ja sa preto na svoje staré filmy nedokážem pozerať. Vidím v nich veľa chýb, ktoré už nemôžem napraviť. Keď človek vidí vlastný film raz, nedajbože dvakrát, tak sa to dá prežiť, lenže ja sa na ne musím dívať mnohokrát a viem, čo by malo byť inak."
Rovnako je to aj vtedy, keď si pozerá staré filmy, ktoré už medzičasom patria do celosvetovej filmovej klasicky. Vidí, čo sa malo urobiť inak aj kedy si herec nie je istý a podobne. "Ak to pozerá divák po prvý krát, tak sa na neho valí množstvo informácií, čiže veľa vecí prehliadne. Ale pri každom ďalšom pozeraní je pozornejší. Ja sa na filmy jednoducho dívam inak ako bežný človek. Snažím sa objektívne. Aj na tie vlastné a práve na nich vidím veľa chýb, ale už je neskoro to naprávať. Závidím filmárom ako bol kedysi Charlie Chaplin, alebo ako je dnes Woody Allen, ktorí si film nakrútili a hoc bol hotový, no im sa nepozdával, tak ho mohli urobiť znovu. To by som si prial aj ja. Ani jeden z mojich filmov nikdy nezmenšil tú moju predstavu o tom, že sa na to nedokážem pozerať. Len v niektorých sú tie maléry menšie, ako v ostatných..."
Hoc to teda vyzerá, že si - napriek mnohým úspechom - stále neverí, chuť nakrúcať nikdy nestratil. "No veď niečím sa musím živiť nie? Nuž a o tom, že to má zmysel, ma presviedčajú ľudia, ktorí sú ochotní sa na to ísť pozrieť, dokonca si zaplatia vstupenky do kina. No a nakoniec - je predsa kopa filmov, ktoré sú ešte horšie ako tie moje," podotkol s úsmevom. "Nemyslím, že by som sa na svoju tvorbu díval skepticky. Skôr je to racionálny pohľad. Človek musí mať v sebe schopnosť dobre vidieť a nenahovárať si, musí sa na seba dokázať pozrieť zvonku."
XXXXXXXXXXX
Hoci je už mnohé roky jednoznačne označovaný za najlepšieho českého režiséra a mnohé jeho filmy dostali medzinárodné ocenenia a stali sa diváckymi hitmi, sláva mu do nosa nikdy nenapršala. "Prečo by mala? Často sa napríklad ako jeden z mojich najvydarenejších filmov spomína Vesničko má středisková. Lenže to nie je môj film, to je film Zděnka Svěráka. Ak by to nebol on tak dobre napísal, tak ja by som nemal čo nakrútiť. Samozrejme, že som rád, že ma za to ľudia chvália. Akurát Zděnka môže mrzieť, že Vesničku považujú za Menzlov film a že mu teda beriem zásluhy... "
Z. Svěrák bol však na začiatku nakrúcania striktne proti tomu, aby si hlavnú postavu šoféra Pávka zahral Marián Labuda. J. Menzel však trval na Labudovi... "No áno, to je pravda, takže na úspechu Vesničky teda mám aj ja nejaké zásluhy. Hehe. Ja som totiž u Mariána hneď vycítil, keď som ho videl hrať v Činoherním klube, že je to osobnosť. Vo filme mi išlo o to, aby som zachoval napätie medzi dvoma ústrednými postavami. Jeden bol malý, vážil metrák a druhý bol vysoký a obdivoval ho. Marián je totiž človek, ktorý si dokáže zachovať dôstojnosť aj napriek tomu, že je malý a tučný. A to je oveľa ťažšie, ako keby sa narodil dvojmetrový..."
Vo vari každom z filmov, ktoré režíroval, mal šťastie na výborných scenáristov, na skvelé literárne predlohy i na vynikajúcich hercov. "Ťažko povedať, či je to viac šťastie, alebo mám na to nos. Asi to je kombinácia jedného s druhým. Aj šťastná náhoda zohráva svoju rolu, no hlavne ja som sa vždy vyhýbal predlohám, ktorým som neveril a ľuďom, ktorým som neveril. Oproti svojim kolegom mám istú výhodu. Od detstva som totiž mal silné kultúrne zázemie, takže viem, čo si treba vážiť a čo je kvalitné. Teda nemôžem veci podceniť. Hlavná vec, ktorú by si mal každý filmár uvedomiť, je, že autora treba rešpektovať do bodky a mať úctu k veciam, ktoré majú cenu."
Vo veľkej miere sa pod úspech J. Menzla podpísal jeho otec. Bol novinárom, písal knižky pre deti a bol dramaturgom. "Mal obrovskú knižnicu a ja som ju dostal k dispozícii. Takže veci, ku ktorým sa moji kolegovia dostali až na vysokej škole, som ja už dávno poznal a mal prečítané. Otec mi pomohol vybudovať si vzťah nie len k literatúre ale aj k hudbe. Nikdy síce na tom nebazíroval, aby som sa takto vzdelával, ale nebadane mi dal veľmi slušný základ a potom ma podporoval."
Hrabal mu chýba
J. Menzel sa v mnohých svojich filmoch pustil do spracovania literárnych predlôh českého spisovateľa Bohumila Hrabala. Tak vznikli napríklad filmy Ostro sledované vlaky, Postřižiny či Slavnosti sněženek. "Nemôžem hovoriť iba o jednej veci, ktorá by ma lákala k Hrabalovým textom. Je to komplex mnohých. Mám rád českú literatúru a B. Hrabal je veľké dedičstvo v našej literatúre. Mal krásnu češtinu, príjemný humor, veľmi ostrý pohľad na ľudí a charaktery. Vedel písať s iróniou, ale nie je v ňom ani trocha zla. Ostáva v ňom obdiv k ľudskej bytosti aj napriek všetkým chybám, aké ľudia robia."
Vo filmoch, ktoré podľa predlohy B. Hrabala nakrútil, často spolupracoval aj so samotným autorom. Pri svojom poslednom filme Obsluhoval som anglického kráľa to však už nešlo... "Isteže mi Hrabal veľmi chýbal. Trápil som sa s týmto filmom viac, ako kedykoľvek pred tým. Jednak mi chýbal práve on, na druhej strane, látka predlohy bola omnoho zložitejšia. Mal som aj strach, či sa mi podarí urobiť film tak, aby sa bol jemu páčil. Veľmi ma potom upokojili ľudia, ktorí boli Hrabalovi známi a ktorí mi tento film pochválili."
Zatiaľ to nevyzerá, že by sa J. Menzel po tomto filme chystal pustiť do nejakého ďalšieho. "Nejde o to, že by sa mi už nechcelo. To nie. Naopak - mne sa chce a veľmi. Len musí prísť niekto, kto mi dá prácu. Lebo o to sa ja sám postarať nedokážem. Ja nemám peniaze na to, aby som sa sám pustil do nakrúcania. Musí prísť niekto iný, kto to riskne. No a ak nikto nepríde, nevadí. Budem len tak nič nerobiť. A verte mi, že to dokážem robiť celé dni, lebo ja som v podstate veľmi lenivý človek. Hehe."
Mnohí ľudia od filmu hovoria, že táto robota je pre nich droga a nevedia bez nej žiť. "To rozhodne nie je môj prípad. Ja nie som žiadny drogista," podotkol so smiechom. "Aj do nakrúcania Obsluhoval som anglického kráľa som sa pustil preto, že mi ponúkli dobrý námet, ale hlavne - slušný honorár. Veď si viete predstaviť, že vstávate každé ráno ešte za tmy a idete na nakrúcanie často do psieho počasia? Musíte sa trápiť s technikou, ktorá sa kazí, týra vás vlastná nedokonalosť a ešte musíte naháňať hercov, aby robili to, čo chcete? Toto dokáže človek robiť iba vtedy, keď má za to poriadne zaplatené."
XXXXXXXXXXX
Oveľa radšej sa nechá režírovať niekým iným. Na svojom konte má viac ako pol stovky filmov, v ktorých si zahral. Síce zväčša len menšie postavy, ale predsa. "Byť na ´pľaci´ len hercom mám radšej ako byť režisérom. Vtedy ste v rukách niekoho iného, kto je za to všetko zodpovedný. A to je veľmi výhodná pozícia. Keby som to vedel, tak by som sa živil herectvom. Ale bohužiaľ - nie som taký dobrý. Také kvantum filmov vo svojej hereckej filmografii mám preto, že to často nakrúcali moji kamaráti, ktorí vedeli, že mi urobia radosť, keď ma obsadia..."
Nuž a keď ho neobsadili kamaráti, tak sa občas obsadil aj sám. Veď si zahral aj vo svojom celovečernom debute - oskarovom filme Ostro sledované vlaky. "Ja nemám žiadny rebríček svojich vlastných filmov, v ktorom by som na prvé miesto kládol niektorý z nich. Pri Ostro sledovaných vlakoch som mal iba jedno veľké predsavzatie. Urobiť taký film, po ktorom by mi dovolili robiť aj druhý. Takže som celé nesmel ´spackať´. A to sa podarilo. Samozrejme, že som za to dnes vďačný. Ale urobil som aj iné filmy, ktoré nie sú zlé... Asi som mal šťastie."
Následná nominácia Ostro sledovaných vlakov na Oscara bola samozrejme prekvapením. "V tom čase sa však u nás okolo Oscarov žiadne veľké haló nerobilo. Mňa na tom celom nadchla úplne iná vec. Bol som doslova ´na větvi´ z toho, že sa vďaka tomu budem môcť ísť pozrieť do USA. Čo by za iných okolností bola absolútne nemysliteľná vec. Šiel som tam v úplnej nevedomosti. Nevedel som vôbec po anglicky a dá sa povedať, že o amerických filmoch som toho vedel žalostne málo. Pozvali ma na akýsi večierok, kde sa so mnou bavil Alfred Hitchcock. Hovoril o mojom filme a o tom, čo sa mu páčilo a ja som videl len jeden jeho! Veľmi som sa hanbil," dodal na záver.
Dátum narodenia: 23. február 1938
Znamenie: Ryby
Miesto narodenia: Praha
Ukončené vzdelanie: FAMU
Relax: ničnerobenie
Výber z režisérskej filmografie:
2006 Obsluhoval jsem anglického krále
1990 Audience
1989 Konec starých časů
1985 Vesničko má středisková
1983 Slavnosti sněženek
1980 Postřižiny
1978 Báječní muži s klikou
1976 Na samotě u lesa
1969 Skřivánci na niti
1967 Rozmarné léto
1966 Ostře sledované vlaky
1965 Perličky na dně
1960 Domy z panelu
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári