Výstavba Dómu sv Alžbety bola v roku 1508 prerušená kvôli politickej situácii a vpádu Turkov

Keby ho dokončili, mohol mať dve veže

Najväčší skvost nášho mesta, Dóm Svätej Alžbety sa staval celé stáročia. Tohto roku si pripomíname 500. výročie ukončenia výstavby. Avšak to neznamená, že budova Dómu bola dokončená. K dokončeniu prác však nikdy nedošlo.

Ako je známe, v našom meste na mieste dnešného Dómu už v 13. storočí stál kostol zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Tento jednoloďový chrám však bol v 14. storočí zničený požiarom a tak sa po roku 1378 začal stavať nový. To bolo možné určiť podľa toho, že najmladší náhrobník zabudovaný do základov lode pochádzal práve z roku 1378. Pod ním bol pochovaný Poliak Jakub (Iacobus Polonus).

Peniaze, potrebné na stavbu, pochádzali z viacerých zdrojov. Jednak ich ponúkli veriaci. Boli to ľudia, ktorí darovali vo svojej záveti nemovitosť (dom, záhradu, vinicu...). Samozrejme, toto boli tie skromnejšie hodnoty. Kráľ Žigmund (1387 - 1437) venoval polovicu prijmov "košického tridsiatku" na výstavbu Dómu a daroval mestu aj rôzne výsady, ktoré priamo, či nepriamo napomáhali financovanie výstavby. Od roku 1405 košickí kupci boli oslobodení od platenia cla v celej krajine. Spomenuté a nespomenuté hospodárske úľavy, či privilégia zvyšovali životnú úroveň košických občanov, ktorí potom mohli venovať väčšie obnosy na výstavbu, takže Dóm bol v roku 1437 zväčša hotový.

Potom nasledovalo obdobie nepokojov, mesto držal v rukách Ján Jiskra pre Ladislava Pohrobka. V tomto období výstavba nepokračovala. V roku 1462 J. Jiskra vstúpil do služieb Mateja Corvina (1458 - 1490), ktorý stavebné práce všemožne podporoval. Dohromady na 15 rokov sa vzdal novoročných darov a pomáhal aj inými hospodárskymi úľavami a právami.

Občianstvo mesta bolo možné získať aj tým spôsobom, ak niekto zdarma dovážal stavebný materiál na Dóm, ako to vykonal Hans Wagner a István Benedik Zenth.

Výstavba pokračovala s veľkou intenzitou. Panovník totiž svoj centralisticky riadený štát prísne kontroloval a teda dane plynuly riadne do štátnej pokladnice. Uhorsko vedel ochrániť od vonkajších nepriateľov. V krajine panoval mier, čo okrem iného napomáhalo stavebnej aktivite. Avšak jeho následník Vladislav II. Jagelónsky (1490 - 1516) zvaný "Dobře", bol slabým panovníkom. Preto bol zvolený za uhorského kráľa, lebo to vyhovovalo stavom. Štát riadili stavy. Vladislava do krajiny nevpustili skôr, než neumožnil, aby Matejove najdôležitejšie centralizačné nariadenia boli anulované a tak kráľovské príjmy, teda dane sa scvrkli na zlomok Matejových. Stalo sa, že nemal peniaze na svoje výdaje.

A navyše v krajine už nepanoval mier. Totiž jeho brat, Ján Albert si chcel sadnúť na jeho trón a preto obliehal Košice. Jeho delá v roku 1490 - 1491 poškodili Dóm natoľko, že mesto sa obrátilo na pápeža, aby pomohol s jeho obnovou. Obliehanie bolo spojené aj s tým, že poľské vojská vyplienili okolie mesta. Predmestské časti boli zrovnané zo zemou, ovocné stromy boli vyrúbané a aj mestský špitáľ bol zrúcaný. Po obliehaní v Košiciach nastali roky príšernej chudoby a ešte k tomu sa pripojil obávaný mor. Oprava kostola bola vykonaná v rokoch 1496 - 1497.

Vladislav II. nebol v situácii, aby mohol pomôcť, dokonca dal Košice do zálohy Györgyovi Szathmárymu, päťkostolskému biskupovi (1511). Po smrti svojej ženy (1506) vedenie kráľovskej rady prenechal kancellárovi Tamásovi Bakóczovi, neskoršiemu primasovi. On len mlčky sedel a občas prehodil pritakávajúce slovo po latinsky alebo česky. Tak dostal prezývku Dobře. Hrady, ktoré mali ochraňovať krajinu pustli, svojich vojakov nevedel platiť. Uhorsko sa rútilo do katastrófy, ktorú potom zpečatila bitka pri Moháči (1526).

V tomto období šľachtici, zemania, ale i občania venovali svoje nehnuteľnosti aj naďalej Dómu. Avšak politická situácia sa zhoršovala a po príchode Turkov do krajiny prioritou bola obrana a ochrana proti ním, úprava a oprava múrov a bášt, zabezpečenie zbraní, platenie žoldnierov či vojakov, nie dokončenie výstavby Dómu. A tak vyššie uvedené skutočnosti spôsobili, že v roku 1508, teda pred 500 rokmi sa výstavba Dómu prerušila. Keby ho boli bývali dokončili, mal by dnes dve štíhle gotické veže, tak ako je to napríklad v prípade chrámu sv. Víta v Prahe.

Autonómia kráľovského mesta má 661 rokov

Získali aj tzv. právo meča, teda mohli súdiť a popravovať

V roku 1342 sa Košice stali kráľovským mestom a o päť rokov neskôr stáli v krajine na druhom mieste po Budíne. Kráľ Ľudovit I., či inak Veľký (1342 - 1382), udelil listinou vydanou v roku 1347 v Diósgyőri podľa budínskeho zvyku Košiciam niektoré výsady.

Košice vzhľadom na výhodnú polohu, že ležali na križovatkách obchodných a vojenských ciest, organicky získavali podľa svojich potrieb výsady, ktoré dopomáhali ďaľšiemu rozvoju mesta. Roku 1319 získalo veľké colné privilégium. Pred 665-imi rokmi panovník zaradil naše mesto medzi hlavné kráľovské mestá a rozšíril kompetenciu richtára a prísažných aj na prípady, ktoré predtým prislúchali kráľovi (1342). V roku 1346 mesto získalo právo meča, čo znamenalo, že mohlo súdiť a vakonávať popravu, čo ináč bolo šľachtickou výsadou.

Ľudovít Veľký 28. júla 1347 vydal listinu, ktorá zaradila Košice hneď vedľa Budína, priznajúc im všetky práva a výsady. Spomeňme aspoň niektoré dôležité body. Listina rozhodla, že košickí občania nemusia na vlastné trovy zabezpečovať kráľovým ľuďom ubytovanie, ale títo museli za služby platiť. Palatín sa svojvoľne nemôže u nich ubytovať a nemôže rozhodovať v ich právnych záležitostiach.

Dom, či nehnuteľnosť košického mešťana je možné predať cudzincovi len vtedy, ak sa chce stať stálym občanom mesta. Kto nemá dediča, svoj majetok môže zanechať slobodne tomu, komu chce. Ak niekto kúpi nehnuteľnosť a ak tento akt nikto od dátumu kúpy do trinástich mesiacov nenapadne, stáva sa táto jeho majetkom. Plebána a jeho zástupcu, vikára si košický občania mohli slobodne voliť. Tak isto aj richtára, ktorý v každej svetskej veci mohol rozhodovať. Richtár sa volil na obdobie jedného roka.

Byť richtárom v tej dobe bola veľká sláva, lebo ak išiel na rôzne jednania, k jeho sprievodu patrilo 24 vojakov a pred ním sa niesla zástava mesta.

Mesto mohlo rozhodovať samostatne aj v trestných veciach svojich občanov.

Našemu mestu sa takto otvorila legislatívna možnosť autonómneho vývoja, čo aj v historicky nie najpriaznivejších obdobiach ďaľších storočí bolo základnom, ku ktorému sa bolo možno vracať a tieto výsady viac-menej aj naďalej uplatňovať.

zb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári