tom s kondíciou a so vzťahom k športu známi Košičania.
Herečka Heňa Kecerová túžila po gymnastike, telocvikári ju nahovárali na tenis a basketbal
Čím viac ju presviedčali, tým viac sa zaťala
Členka činohry Štátneho divadla Košice, herečka Henrieta Kecerová, rozhodne nepatrí medzi športové drevá, práve naopak. "Už od detsva som bola športový typ, na základnej škole som chodila po rôznych súťažiach, olympiádach a podobne," prezradila. Najlepšie jej šla práve atletika. "Bola som celkom dobrá v behu na sto metrov a v skoku do diaľky, ale ani vytrvalostný beh mi nebol cudzí. Dobré výsledky som mala napríklad v 12-minútovke."
Na to, že má na šport celkom dobré vlohy, prišli telocvikári na škole. "Moji rodičia nikdy neboli športovo založení, čo ma aj trochu mrzí. Ja sama som totiž veľmi túžila venovať sa gymnastike, ale rodičia boli proti. Nepodporili ma v tom a ja som to napokon vzdala. Škoda, dodnes mi je za tým trochu ľúto. Chodila som sa pozerávať na gymnastické preteky a veľmi som po tomto športe túžila. Odhovárali ma však od toho aj moji učitelia telocviku. Skôr sa im zdalo, že vďaka výške by som sa mala dať na basketbal. Tiež ma presviedčali na tenis, ale čím viac sa snažili ma presvedčiť, tým viac som sa zaťala, navyše som bola nazlostená, že mi nikto nechce odobriť gymnastiku. Loptové hry sa mi však nikdy nepáčili, nikdy ma nelákali..."
Ostala teda aspoň pri tej atletike, v ktorej sa jej celkom darilo. "Pokiaľ si dobre spomínam, na jednej školskej olympiáde som v skoku do diaľky skončila tretia a bola som veľmi šťastná, že sa mi to podarilo. Inak som však nebola extrémne súťaživý typ a ani som sa športu - inému ako gymnastike - nechcela venovať. Takže sa nedá povedať, že by som sa nejako veľmi snažila presadiť. Úplne mi stačilo, keď som na hodinách telocviku predbehla spolužiačky a aj spolužiakov. Vtedy som bola spokojná," prezradila s úsmevom. Keď začala chodiť na strednú školu - konzervatórium - na športovanie zrazu nebolo času. "Každý deň sme však napríklad mali hodiny tanca. Popri škole na šport čas nebol. Mali sme veľa hodín, večer sme chodili do divadla alebo na koncerty..."
Dnes si rada na šport čas nájde. Nie vždy sa jej to však darí. Najlepšie je to v lete počas divadelných a školských prázdnin. "Počas leta sme napríklad v Prešove každý deň chodili plávať aspoň na jednu hodinu. Potom však mne začala divadelná sezóna, dcéra začala chodiť do školy. Vzápätí na to ochorela, takže sa jej bolo treba venovať. No a popri tom všetkom si človek len ťažko nájde čas i na šport. Najradšej však športujem na čerstvom vzduchu. V zime rada lyžujem. Mala som obdobie, kedy som denne sadla na bicykel i jeden rok, kedy som si takmer každé ráno pred odchodom do práce šla zabehať. To bol neskutočný relax a štart do dňa. Chodievam aj do posilňovne. Ale sporadicky. Istú dobu som chodievala aj trikrát do týždňa a aj to bolo na mne vidieť! Bohužiaľ, už sa to stratilo," dodala s úsmevom.
kid
Moderátorka rádia KISS Sisa Ménová rada pomína na časy spojené s basketbalom
Hrala proti "obryniam"
Moderátorka košického rádia KISS Sisa Ménová na škole hrávala basketbal a celkom sa jej darilo. "Pokiaľ to dobre rátam, tak som sa tomuto športu venovala osem rokov. Na základnej škole a dva roky na strednej," prezradila. Veľmi sa jej to páčilo, lebo boli v tíme samé dobré kamarátky a užívali si kopu zábavy.
"Keďže sme reprezentovali školu, chodili sme po turnajoch na Slovensku aj v zahraničí. Napríklad si pamätám na zápasy v Prahe, v Nemecku či Francúzsku. Bola to vždy veľká zábava. Asi by som nemala prezrádzať, ale naši tréneri sa vždy niekam zašili a potom sme mali fakt voľno a mohli sme si užiť trochu slobody a srandy. Veľmi rada na tieto časy spomínam. Vždy šlo o školské akcie, tak sme sa často ulievali z vyučovania. Zväčša boli síce turnaje cez víkendy, ale často sa konali aj počas týždňa a my sme vtedy mali pokoj od školy."
Basketbal hrávala rada aj napriek tomu, že to bola občas riadna drina. "Kým kámošky šli niekam na ´kupko´, ja som musela chodiť behávať, aby som mala kondičku... A nechcelo sa mi. Aj preto som nikdy neuvažovala nad tým, že by som sa športu venovala naďalej. Nemám na to dostatočnú sebadisciplínu a sebazaprenie. Veď aj to naše basketbalové družstvo som nebrala veľmi vážne. Občas sa nám aj darilo, ale nerobili sme vedu z toho, ak sme neboli prvé. Skôr sme to brali ako hobby a dobrú zábavu."
Často sa však na turnajoch stretli s takými tímami, kde to dievčatá brali smrteľne vážne. "Neraz sa proti nám postavili fakt zanietené baksetbalistky. Keď na ihrisko vyšlo päť velikánskych obrýň, tak sme nevedeli čo skôr - či sa báť, že nás doslova rozdupú, alebo sa začať smiať z toho, ako vážne to všetko berú," dodala so smiechom.
kid
Riaditeľ zoo Štefan Kollár vymenil loptu za zvieratá
Na horskom bicykli dlho neobsedel
Vzťah riaditeľa zoologickej záhrady Štefana Kollára k športu je v posledných rokoch menej intenzívny, než tomu bolo v minulosti. Ako mladý hrával futbal, volejbal, skúsil aj bedminton a aktívne sa venoval hádzanej. "Celé študentské roky som naháňal hádzanársku loptu, ale potom som ju vymenil za zvieratá, čo mi ostalo dodnes."
Bol členom niekdajšieho športového klubu Maratón. "Vtedy bol vzťah nás mladých k športu iný, ako je to u dnešnej mládeže. V tých rokoch to bolo naozaj o športe, nie o značkách, výstroji a oblečení, ako dnes. Vtedy už aj účasť na súťaži bola odmenou, pričom dnes sa mi vidí, že sa rátajú iba výhry." Boli dobrý kolektív, s ktorým kadečo užil. "Bola sranda aj úrazy, ako pri každom športe. Spomínam si, ako sme raz hrali mimo Košíc a potrebovali sa najesť. Lenže krčma bola plná Rómov a nebolo ani jedno voľné miesto. Mali sme však trénera, ktorý náhodou vedel veľmi dobre po cigánsky. Zistil si, ktorý z nich je vodca a opýtal sa ho plynulo ich rečou, či by nemohli ísť s tým pivom vonku do záhradnej časti, aby sa jeho chlapci mali kde najesť. Tí Rómovia sa v šoku bez slova zodvihli a uvoľnili nám stoly. Nedalo im to však pokoja a nenápadne zisťovali, či je náš tréner gádžo alebo nejaký utajený pobledlý Róm."
Dnes Š. Kollárovi na aktívny šport veľa času neostáva. Akurát pred niekoľkými rokmi "prepadol" cyklistike. "Kúpil som si horský bicykel, ale v porovnaní s mojím starým ´obyčajným´ bol nepohodlný. Zle sa mi na ňom sedelo. Nejaký čas som pri tom vydržal, ale nie dlho. Nezdalo sa mi bezpečné jazdiť pomedzi autá a dýchať ten smrad z výfukov. Sledujem situáciu aj z druhej strany, lebo som vodič a často žasnem, ako niektorí cyklisti riskujú. Taký šport, kde mám strach, či ma nejaké auto nenaberie, asi nie je tým pravým. Aspoň nie pre mňa."
jr
Karol Bačo vedel behať už na škole
Na maratón by si trúfol
Slovenský reprezentant vo vodnom póle Karol Bačo vraj rozhodne nepatrí k tým, čo hundrú, že treba ísť na kondičné sústredenie. "Hmotnosťou nepatrím k ťažkým hráčom, takže nejaké vytrvalostné behanie v pohode zvládam. I keď, asi ako každý, aj ja mám radšej, keď na tréningu beháme pri futbale. No k zimnej príprave naberanie kondičky patrí, a ja s tým nemám žiadny problém. Už na základnej škole som mal v tabuľkách slušné bežecké výsledky."
Pri akejsi príležitosti sa vyjadril, že by si maratón raz možno skúsil. Ale bolo to povedané skôr položartom ako vážne. "No môžem povedať, že je to lákavé. Sám som zvedavý, či by som to dokázal. Samozrejme, o čas by vôbec nešlo, iba o to, aby som dobehol. Sem-tam mi napadne taká myšlienka. Zatiaľ som však neabsolvoval ani minimaratón, pretože v prvú októbrovú nedeľu, keď sa v Košiciach beží maratón, je už naša sezóna v plnom prúde. A postaviť sa na štart bez prípravy, to by asi nešlo. Navyše, po maratóne by som potreboval ešte nejaký čas na relaxáciu, asi by som sa ďalší mesiac nevládal vôbec hýbať..." Slovko maratón nepadlo ešte ani pri podpichovačke v kabíne. "Aj keď pár takých behavých typov v mančafte máme. Jedným z tých, čo by si na maratón mohol trúfnuť, je trebárs Miro Grutka. Ale zatiaľ sme ešte nikoho nevyhecovali, že by z toho bola nejaká stávka."
Keď je Karol Bačo doma, na maratóne nikdy nechýba. "Zatiaľ ako divák, a asi pri tom aj zostane. Žiaden bežec zo mňa rozhodne nebude, i keď z hecu by som si na maratón možno naozaj trúfol. Zatiaľ však maratóncov iba povzbudzujem. Idem do ulíc vždy, keď mám na to príležitosť, lebo každý Košičan by mal byť na maratón hrdý. Má svoju úroveň, a robí mestu veľmi dobré meno," vraví košický pólista.
mat
Emil Rusko má na svojom konte niekoľko maratónov
Už roky má funkciu merača trate
Emil Rusko sa motá okolo košického maratónu už dobrých 40 rokov. Niekoľko ročníkov absolvoval vo funkcii riaditeľa pretekov a rozhodcu, ale v ére mestského okruhu ho poznáme skôr ako šéfa športovo-technického úseku. A oficiálneho merača trate. "Takže, zopár maratónov už mám na svojom konte. Ale nie po vlastných nohách, lež na bicykli..."
Ním meria tých 42 kilometrov a 195 metrov takmer na chlp presne. "Prvé meranie tunajšieho mestského okruhu som absolvoval s oficiálnym meračom tratí, odvtedy to však robím sám. Takže každý rok si takto ´zabehnem´ minimálne 42 kilometrov. Často je to oveľa viac, pretože pri premeriavaní niektorého úseku ho treba absolvovať aj niekoľkokrát, kým dospejete k jednému výsledku. Musím však priznať, že na bicykli je to oveľa pohodlnejšie ako na nohách, pretože sa vyznačuje každý kilometer, a na každom treba zastať, urobiť čiaru. Takže, je to pohoda. Kým ja takto na bicykli absolvujem maratón priemernou rýchlosťou 15 km/hod, špičkový maratónci bežia rýchlosťou 20 km/hod..."
Dnes by si už Emil Rusko na maratón po vlastných asi netrúfol, ale kedysi mu poriadna dávka kilometrov nerobila žiaden problém. "Obľuboval som najmä terénne krosy, napríklad Donovaly - Banská Bystrica, a potom aj turistické päťdesiatky. Voľakedy sa totiž behávala iba desiatka, maratón, a medzitým nič. Účasť na maratóne bola limitovaná nejakou výkonnosťou, a ja som skončil s vrcholovou atletikou už v doraste. Preto sa nemôžem pochváliť žiadnym maratónom, až na ten cyklistický... Dnes ma už na štart maratónu nik nedostane, a ani medzi blízkymi nemám nikoho, komu by som odporúčal zabehnúť si aspoň polmaratón. Nepochádzam totiž zo športovej rodiny," vraví neodmysliteľná postava košického MMM.
mat
Autor: Kto pôjde na rozprávku?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
