potkanmi začal začiatkom októbra, do konca novembra by mala byť deratizácia ukončená. Radnica na to vyčlenila zo svojho rozpočtu 400 tisíc korún. Ostatní vlastníci pozemkov a stavieb majú zlikvidovať hlodavce vo vlastnej réžii.
KOŠICE. Majiteľ košickej firmy Insekta Bio Marián Koco vysvetlil, že deratizácia je súbor opatrení, smerujúcich k zredukovaniu populácie hlodavcov a to nielen uložením jedových nástrah. " Ale ani po nej nemôže byť ani reči o stopercentnom zničení hlodavcov."
Človeku po zjedení jedu nič nehrozí
"Deratizácia je už len riešením daného problému a nerobí sa iba kvôli potkanom, ale i myšiam," povedal nám M. Koco. "Myši sú na rozdiel od potkanov voči jedom odolnejšie. Máme k dispozícii moderné chemické prípravky s príchuťami, ktoré dokážu potkana pritiahnuť. Po ich zožratí umrie na vnútorné krvácanie. Kedysi ich ničili zalievaním horúcou vodou, ale to nebolo účinné. V Košiciach chýba monitoring-pravidelné zisťovanie koľko hlodavcov a kde sú, vyhodnocovanie údajov. Po likvidácii potkanov sa ich telá pozbierajú, odvezú do kafilérie a spália."
Tri dni po konzumácii nástrahy je potkan malátny, niekam zalezie a zdochne. Keď ale ostane vonku, môžu sa k telu dostať mačky či vtáky. Používané jedy sú kumulatívne, uložia sa v tele hlodavca, vydržia tam až 250 dní. A keď to zožerie mačka či pes, môže dôjsť k sekundárnej otrave.
" Pri nových prípravkoch tretej generácie to však nehrozí. Majú veľmi nízky obsah účinných látok, keby teda dieťa alebo veľký pes nástrahu zjedli, museli by toho zjesť hrozne veľa, aby sa otrávili. Do nástrah sa primešava aj látka vyvolávajúca zvracanie, funguje to perfektne. V jednej farme sa dostali k takej nástrahe ošípané, zožrali ju, vyvrátili a boli v poriadku. Mimochodom, potkan zvracať nedokáže,"dodáva Koco.
Hlodavce zaplavili celé mesto
Najväčší problém s premnožením hlodavcov v Košiciach majú na Luniku IX a je to ťažko riešiteľný problém. Ak totiž nie sú plochy dostatočne vyčistené od odpadkov, môžu deratizéri použiť čo chcú, nikdy tam hlodavce nevykynožia. Populačné explózie hlodavcov sú na jar a v jeseni. Kým ale jesenná deratizácia je podľa Všeobecne záväzného nariadenia mesta č 78 o čistote a verejnom poriadku povinná, na jarné obdobie sa to už nevzťahuje. Pritom, ako tvrdí M. Koco, mesto by bolo treba celoplošne deratizovať minimálne dvakrát ročne. V Košiciach nastal veľký stavebný boom a je možné skutočne pozorovať, predovšetkým na plochách, ktoré neboli ošetrované, oveľa väčší výskyt potkanov ako tomu bolo v minulosti.
"Hlodavce sú v celom meste. Terasa, Furča, sídlisko Nad jazerom, jednoducho všade," uviedol M. Koco. "Najčastejšie žijú v neudržiavaných, schátraných objektoch, v divokých skládkach a podobne. Deratizáciu treba robiť všade naraz, lebo potkany vycítia nebezpečenstvo a ujdú inam. Ak nie sú premnožené, uvidíte ich len v noci, lebo sú plaché. Keď vyliezajú aj vo dne znamená to, že ich je veľa. Navyše, keď sa už nezmestia do jedného priestoru, sú agresívne. Jedného sme raz vtlačili do kúta, nemal kam ujsť. Stál, pozeral nám do očí a bolo jasné, že si musíme dať pozor. O potkanej inteligencii svedčí aj to, že zo sto kusov sme chytili do klietky iba jedného. Stále hľadáme ich slabiny, vieme napríklad, že sú farboslepé. Potkanovi ako všežravcovi je úlne jedno čo zožerie. Mali sme nahodené nástrahy v jednej prevádzke. Nevedeli sme ako potkana chytiť, na nič nereflektoval. Až potom ktosi spomenul, že rád chodil na kel. Asi išlo o vegetariána, dostali sme ho na hlávku tejto zeleniny. Počul som od kolegov, že keď robili v osadách, potkany obhrýzali nohy deťom, ktoré sa hrali na dlážke."
Pomohla by sterilizácia?
Výskyt potkanov monitorujú deratizéri hodinu po západe Slnka, tri až štyri dni. Sledujú vyšľapané potkanie chodníčky, počet odtlačkov nôh, prerušené pavučiny a podobne. Deratizačný efekt nastáva od troch do siedmich až desiatich dní po uložení nástrah. Treba dbať na to, aby ich deratizéri stále dokladali. Keď sa to nerobí, u potkanov nastáva obranný reflex. Zistia že potrava bola, zmizla a preto si musia dávať pozor, lebo sa čosi deje.
"Čína prišla pred dvoma rokmi s novým objavom-chemosterilizantmi. Experimentovali s tým aj u nás pred rokom 1989, mali to i Sovieti. Ide o vynikajúcu vec, lebo likviduje reprodukčný potenciál samíc či samcov. V každom prípade, pri výskyte potkanov je nutné ihneď deratizovať. Mali by to ale naozaj robiť profesionáli a nie laici. Raz prišiel za mnou chlapík a radil, aby sme ako nástrahu použili údenáče so sadrou. Ono to môže zafungovať u jedného či dvoch potkanov, ale u ďalších nie. Dobré prípravky sa dajú kúpiť v drogériách, ale neodborná manipulácia s nimi môže narobiť viac škody ako osohu. Šéf nášho cechu má na to jeden príklad. Prečo vraj sú hasiace prístroje v objektoch, keď tam nikdy nehorelo. Nuž, lebo tam musia byť. A tak je to aj s deratizáciou. Prečo ju robiť, keď v objekte nevideli jediného hlodavca? Musí to byť, lebo my hlodavce nevidíme. Sťahujú sa do teplúčka a keďže nie sú sprosté, nebudú sa nám ukazovať na oči. Samozrejme, s výnimkou ak sú premnožené," dodal M. Koco.
Na rade je Lunik IX a Napájadlá
Podľa Lucie Mihokovej, hovorkyne MMM, deratizácia začala v tzv. Asanačnom pásme s rozlohou cca 138-tisíc štvorcových metrov, ktoré sa tiahne od starého pivovaru k OC Galéria, ohraničené ulicami Žriedlová, Husárska, Ungárova a Toryská. Deratizéri tam za dva dni uložili približne 20 kilogramov nástrah. Do 15. novembra ich dajú aj pod 5 250 smetných kontajnerov v meste, na budúci týždeň budú likvidovať hlodavce na sídlisku Lunik IX. a v nelegálnej rómskej osade Napájadlá na sídlisku Nad jazerom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
