V obklopení jeho štyroch žien sa z neho stal lesbický typ muža

V júli sa predstavil v Kupcovi benátskom v rámci Letných shakespearovských slávností, začiatkom septembra pobavil divákov spolu s kolegami z Novej scény muzikálom Limonádový Joe počas Festivalu divadiel strednej Európy, ktoré organizovalo Štátne divadlo Košice. Čas si našiel aj na rozhovor.

Od septembra sa na nedostatok práce nemôže sťažovať, lebo v jeho domovskom divadle - na Novej scéne - na neho čaká veľa práce. "Pripravuje sa muzikál Mrázik, ale na ňom sa nebudem podieľať. Potom nás však čaká ešte jeden muzikál, jedna komédia a jedna činohra, takže práce bude dosť."

Diváci si ho obľúbili i v sitcome Priateľky, kde sa v prvej sérii pokúšal ´uhnať´ Martu Sládečkovú. "S Martou sa veľmi dobre poznáme, sme starí kamaráti a robilo sa nám veľmi príjemne. Ona totiž je presne taká, ako ju ľudia poznajú zo seriálov - plná smiechu." Š. Kožka si v Priateľkách zahral Pištu, ktorý je kuchárom. Ku gastronómii nemá ani on sám ďaleko, s manželkou vlastnia reštauráciu. "V jednej časti som mal v Priateľkách ukuchtiť cestoviny s rukolou a to som si ani len nevedel predstaviť, ako to má vôbec vyzerať. No a práve v Košiciach som zašiel do jednej talianskej reštaurácie, takéto cestoviny som si dal, aby som vedel, čo som to vlastne vtedy ukuchtil. A viete, že to bolo dobré? Hehe."

Medzi umelcami sa nájde nemálo takých, ktorí prevádzkujú reštauráciu, kaviareň či podobné zariadenie. Stačí spomenúť Kamilu Magálovú, Petra Kočiša či Miroslava Donutila. "U mňa to bolo z úplne prozaických dôvodov. Bolo to v období, kedy som bol štyri roky mimo divadla. Inej práce pre hercov nebolo veľa a s manželkou sme sa zhodli, že musíme hľadať iné východisko. Vtedy jeden náš známy prišiel s tým, že odpredáva zabehnutú reštauráciu, takže sme to vzali. Prinútil nás k tomu vlastne život. No a práve v čase, keď sme sa s reštauráciou rozbiehali, tak sa skončil súd s Novou scénou, odkiaľ som musel nedobrovoľne odísť a mňa znovu prijali do divadla."

Reštaurácia, ktorú s manželkou majú, ponúka nie len dobré jedlo, ale aj hudbu. "Mali sme pocit, že dobrej živej hudby je stále menej a menej. Urobili sme to teda tak, že raz do týždňa je tam živá hudba a to sa osvedčilo. Menia sa tam rôzne žánre, hrá sa tam hudba môjmu srdcu blízka..."

Hoc sa mu v reštaurácii začalo dariť, návrat do divadla po štyroch rokoch bol pre neho veľkým zadosťučinením. "Pred tým, ako ma vyhodili, som sa dobrovoľne vzdal šéfovania a potom som sa znovu vrátil na pozíciu umeleckého šéfa. Bolo to zadosťučinenie nie len pre mňa ale aj pre moju rodinu, ktorá to celé musela pretrpieť so mnou. Boli to dlhé roky a neraz som si zažil také týždne, kedy som už prestal veriť, že to môže celé ešte dobre dopadnúť. Som si vedomý toho, že počas toho obdobia som asi nebol veľmi príjemný... Moja krásna žena to ale nejakým zázrakom pri mne vydržala. Celý čas stála pri mne. Najťažšie bolo to, že som nevedel finančne zabezpečiť rodinu tak, ako by som si to predstavoval. Takže pri mne trpela aj moja rodina a to ma najviac ubíjalo. Reštaurácia sa potom ukázala ako dobré riešenie, lenže v priebehu dvoch mesiacov po tom, ako sme sa do toho pustili, sa rozlúskol aj oriešok s divadlom..."

Teraz má Š. Kožka na Novej scéne priaznivé obdobie. "Od kedy som sa vrátil, tak som sa nezastavil. Aj preto som poprosil vedenie, nech ma vynechajú z Mrázika, lebo by som všetko nestíhal. V minulej sezóne som šiel doslova z jedného skúšobného obdobia do druhého. Bol to veľký nápor, no som spokojný. Lebo keď niekto frfle a vraví, že má priveľa roboty, tak nech ju nerobí... Mne vyhovuje byť v jednom kole. Herec je spokojný, keď má veľa práce. A ak je to navyše príjemná a kvalitná robota a zo strany divákov cíti, že je žiadaný, tak je to ideálne.

Herectvo Š. Kožkovi splnilo veľa predstáv a snov. "Niekedy táto robota dokáže predčiť aj tie najodvážnejšie očakávania, niekedy nesplní ani tie základne. Je to vec toho, aké máte ponuky. Ak idete do dobrého projektu s výbornou partiou, ako napríklad keď sme na Novej scéne robili Fidlikanta na streche a vidíte, ako sa plní hľadisko pred každým predstavením, tak to je veľmi dobrý pocit..."

Do herectva uačal pomaly zabŕdať už na základnej škole v Žiline. "Chodil som do ľudovej školy umenia, keď sa robil výber do dramatického súboru. Vzali ma tam, bol som hádam piatak... Naši sa neskôr presťahovali do Bratislavy, ja som to skúsil na VŠMU a ďalej už to šlo..."

Dcéry sa nepotatili

Š. Kožka má tri dcéry - Andreu, Katarínu a Rebeku. Ani jedna sa však nepotatila a nerozhodla sa pre herectvo. "U tej najstaršej dcéry sme s manželkou pobadali isté snahy, no hneď v zárodkoch sme jej to demokraticky zarazili. Hehe. Som rád, že ich bavia iné veci, lebo viem, aké je toto povolanie ťažké, zvlášť pre dievčatá. Konkurencia je veľká, roboty málo. Dôležité je vedieť sa prebíjať ostrými lakťami a zákulisné ťahy, ktoré sa v tejto branži robia, sú niekedy dosť aj na ´otrlého´ chlapa, nie to ešte pre ženu... A ja nemám rád, keď ženy - hlavne tie mne najbližšie - trpia. Som rád, že sa rozhodli inak."

Najstaršiu dcéru Andreu si však Š. Kožka nemá možnosť užívať tak, ako bežní oteckovia. Istú dobu totiž žila v Sydney, teraz je v Juhoafrickej republike. "Do Johanesburgu sa presťahovali s manželom kvôli práci, no podľa toho, čo hovorí, ju to stále ťahá späť do Austrálie. V Sydney sa vraj cíti najlepšie." Často sa teda nevidia. "No, keď odišla po prvý krát, tak sme sa videli až po šiestich rokoch. Priletela na tri týždne, no už na konci vravela, že je tu síce bolo dobre, ale je rada, že sa vracia späť. Teraz sme sa naposledy videli začiatkom leta, kedy letela služobne do Londýna. Tak som ju presvedčil, že odtiaľ to už bude mať k nám domov len na skok a keď už je v Európe, tak by mohla zájsť aj do Bratislavy... Bola to taká rýchla návšteva na štyri dni. Ale vídame sa vlastne každý deň vďaka internetu, cez ktorý komunikujeme."

Popri dnes už dospelých dcérach má Š. Kožka aj deväťročnú Rebeku. "To je náš cukríček. Teraz sa vo mne vlastne snúbi otcovstvo s dedkovstvom. Som rád, že ju mám, lebo sám na sebe vidím, aký som tolerantnejší, pokojnejší, zhovievavejší. Inokedy by som už dávno vybuchol. Nuž ale ona vie, čo si môže dovoliť a hlavne - ako na mňa. Robím si žarty, že má na mňa softvér, takže vie, ako ma použiť a robiť si so mnou, čo chce. Hehe."

V obklopení štyrmi ženami mu je vraj veľmi dobre. "Ja vždy hovorím, že som lesbický typ muža, som totiž na ženy. Hehe. A či som sa pri nich o ženách čosi naučil? Čo ja viem? Dá sa vôbec o ženách niečo naučiť, pochopiť ich? Na to sú zástupkyne krajšej polovičky ľudstva veľmi zložité a nemyslím si, že to nejaký muž dokáže obsiahnuť za jeden život. Skôr som sa pri tých mojich naučil zhovievavosti, dokázal som sa naučiť chápať ich reakcie. Muž, ktorý má okolo seba stále nejaké ženy, sa na všetko díva inak. Moje reakcie sú omnoho pokojnejšie." Nikdy mu vraj nebolo ľúto, že nemá syna. "Vôbec nie. Ak mám chuť na chlapskú spoločnosť, tak idem so psom do lesa alebo s kamarátmi z Mufuzy na futbal."

Mufuza je futbalové družstvo zostavené prevažne zo slovenských umelcov. Tohto roku sa im podaril husársky kúsok. V Soči na majstrovstvách sveta skončili tretí. Keďže sa pred nich dostali len Brazília a Kamerun, tak sa vlastne stali majstrami Európy. "Bol to úžasný zážitok. Každá krajina mala za povinnosť pripraviť aj nejaký hodinový program pre domácich, aby sme ich zabavili a aby sa naozaj ukázalo, že v družstvách sú umelci, ktorí aj čosi dokážu. Lebo našlo sa tam aj pár krajín, ktoré sa pokúšali o podfuk. Napríklad Kórejci poslali samých futbalistov. Boli to manekýni a všade so sebou nosili svoje booky s fotkami..." Slováci však nepodvádzali, oporou družstva boli okrem iného i Tuli Vojtek, Peter Kočiš, Ján Ďurovčík či Patrik Švajda. "Trénoval nás Jozef Vengloš, čo je svetovo uznávaný tréner. Veď sa nás tam z každého mužstva stále ktosi pýtal, koľko platíme pánovi Venglošovi, keď taká kapacita je ochotná nás trénovať. Tak sme vysvetľovali, že mu nedávame nič, ale naopak - on platí nám. Hehe."

Š. Kožka priznáva, že hoc ich v Mufuze (skratka mimochodom znamená Mužstvo futbalových zázrakov) spája láska k futbalu, predsa len na zájazdoch nedodržiavajú sparťanský režim ako ´normálni´ futbalisti. "Keď sa kamsi ide, tak je to niekedy totálny zverinec. To sa inak ani nedá nazvať. Vtedy sa presne ukáže, čo znamená slovné spojenie ´byť ako utrhnutý z reťaze´. Všetci v tíme sme priatelia, takže si vždy užijeme kopu zábavy. Aj v Soči - nebyť toho, že sme hrali futbal, tak by sa to dalo nazvať veľmi vydareným dvojtýždňovým žúrom so všetkým, čo k tomu patrí. Hehe."

Okrem futbalu rád Š. Kožka lyžuje. "Veľmi rád učím malé deti lyžovať a musím sa pochváliť, že mi to celkom ide. Aj Rebeku som naučil, už dokáže lyžovať samostatne. Nie som ten typ lyžiara, ktorý sa potrebuje preháňať po svahoch a keďže je permanentka drahá, tak sa spustiť za deň čo najviac krát. Stále na začiatku sezóny si doprajem poriadne lyžovanie, aby som si skúsil, či som to nezabudol a potom sa venujem Rebeke. No a v lete sa zase veľa spolu bicyklujeme, chodíme na hrádzu korčuľovať sa... Malú dcérku si užívam plnými dúškami," dodal na záver.

Dátum narodenia: 11. augusta 1954

Znamenie: Lev

Miesto narodenia: Trečín

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: ženatý

Relax: futbal, lyžovanie

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári