Jozef Jasenčák komunikuje s bytosťami z iných sfér, má prepojenie s univerzom
Pochopiť svoju podstatu znamená aspoň sčasti pochopiť vesmír o jeho povahu
Jozef Jasenčák celý život inklinoval k duchovným podstatám života, aj keď to skôr tušil ako racionálne zdôvodňoval. Až v posledných rokoch sa vyprofiloval, našiel odpoveď na každý rozmer "svojho" sveta, ktorý ho doslova vzrušoval. Vďaka prepojeniu s univerzom, a či s bytosťami nehmotného sveta povedať sa to dá rôzne, napísal dve knihy (Moja vesmírna komunikácia, Rozhovor o Ježišovi a povahe vesmíru), v ktorých svojou symbolikou poodhaľuje zákon vesmíru a kolobeh života.
Pri stretnutí s ním sa treba naladiť na príjem univerzálnej pravdy. Slová a vety sú vyseparované z celku, vždy sú orientované na nejakú tému a sú spojené s pocitom, že prišli "zhora". A keďže celé jeho vnútro je poznamenané intelektuálnym poznaním, aj duchovné (alebo vesmírne) pravdy vyjavuje sebe vlastným symbolickým jazykom. Pre niekoho sa to môže zdať ťažké alebo zložité, veď treba preniknúť hlbšie do podstaty. Núti to však na tú istú vec pozrieť sa z viacerých strán. A keď si človek už dá tú námahu, môže s ním súhlasiť áno, je to tak. Sám J. Jasenčák priznáva, že informácie nie sú nové, len používa podobenstvá súčasného života. Jeho komunikácia nespočíva v automatickom písme, keď ruka bezmyšlienkovite vibruje po papieri. Kontakt spočíva v hlbokej schopnosti intuitívne cítiť to, čo je na "druhej strane". Túto schopnosť možno nazvať aj určitým druhom jasnovedenia.
Vesmírni sprievodcovia
Celkom na začiatku boli sny. V nich sa zúčastňoval virtuálnych prednášok na rôzne témy. Pri jednej z nich, ktorá mu utkvela v pamäti, sa vynorila ústredná myšlienka: podstata spočíva v pochopení. To bolo už dávno, pričom aj sny boli podnetom k štúdiu najrôznejších vied a náboženstiev; hľadal v nich súvislosti.
"Vravel som si: keď to pochopím, nájdem podstatu. Neskôr, keď došlo ku komunikácii, povedali mi, že som to dobre poňal, že to je kľúč. - Ale on sa otáča aj na druhú stranu, oznámili mi po niekoľkých rokoch. Dospel som vraj do štádia, keď dokážem prijať veci aj v širších súvislostiach a porozumieť im. Znelo to takto: Podstata spočíva v pochopení, pochopenie spočíva v podstate. Do podstaty treba vstúpiť, to je ten prameň. Niekedy to prebieha tak, že už dopredu viem, čo mi chcú povedať. V inej kultúre by sme ten prameň mohli pomenovať akašou," ozrejmuje J. Jasenčák. "A čo to znamená pre praktický život? Že človek dostane tie informácie, ktoré k nemu majú prísť a s ktorými je život hodnotnejší."
J. Jasenčák má viacerých vesmírnych sprievodcov, nazýva ich učiteľmi. Patrí medzi ne aj Akna, ktorá sa mu predstavila pod týmto fénickým menom. Podľa neho s bytosťami na rôznej úrovni komunikujeme všetci, ale iba málokto si to uvedomuje. Treba mať pokoj, ticho a schopnosť odpútať sa od hmotného sveta. Vtedy to funguje.
"Raz som sa počas kontaktu opýtal: Mám dom, veľa pekných hmotných vecí, neprekáža to v komunikácii?" Odpoveď bola promptná: "Maj a užívaj ich, veď preto ich máš. Ale zostaň tam kde si, vysoko nad tým všetkým. A nebuď na ničom závislý. A čo mám povedať ľuďom, keď za mnou prídu, že chcú tiež "komunikovať", ako im poradiť? Pýtam sa ďalej. Prestať lipnúť na veciach. To je začiatok," znela odpoveď.
Za J. Jasenčákom prichádzajú ľudia s rôznymi otázkami, chcú poznať riešenie, hľadajú odpovede na svoje problémy. "Nikdy si neklaďte otázku prečo sa mi stalo to a ono... Múdrejšie je čo s tým?" aj takéto slová zahŕňa do programu, s ktorým môže človeku pomôcť, ak ho chce v živote aplikovať. Väčšina ľudí si myslí, že na vine je niekto iný manžel, partner, šéf vždy je vinný ten druhý. Mali by sme prijať základný vzorec: Spôsobil som si to sám. Nikto to za mňa nemôže vyriešiť, iba ja sám. Niekto mi môže pomôcť, ale je len na mne, či to prijmem alebo nie. Ak problém neprijmem ako vlastný, nevyriešim ho.
Hľadá sa podstata
Tomu, kto ho vyhľadá, J. Jasenčák pomôže nájsť program, ktorý je v ňom, len ho treba vydolovať, objaviť. Musí byť celistvý, nerozmazaný a taký vložiť do nehmotného duševného priestoru. Tam neexistuje čas ani následnosť, to znamená, že všetko sa premietne odrazu, akoby v jedinom okamihu. Ak sa ten, koho sa to dotýka dokáže odpútať a byť voľný vo svojom duchu, program pôsobí a mení veci. "Môžem podať len pomocnú ruku a nech už poviem čokoľvek, uvedomujem si, že musím znášať aj následky. Hľadáme algoritmus problému, treba naznačiť v čom je podstata, ale riešenie je vždy v človeku," posilní základnú myšlienku.
Každý človek prišiel na túto Zem s nejakým poslaním, ktoré by mal naplniť. Iba málo ľudí o tom uvažuje. Ak život plynie voľne, poslanie si napĺňa celkom nevedomky, aj keď nie optimálne. J. Jasenčák vo svojom duchovno-vedátorskom bádaní si však neodpustil otázku do vyšších sfér, čo je prioritné pre neho. "Tvojím poslaním je učiť ľudí, ako si sami majú utvárať svoj život tak, aby bol radostný a šťastný."
Žiadna komunikácia nemôže byť hlboká, ba povedzme čistá, ak ten, kto komunikuje, nemá očistené svoje vnútro. Lebo zákon rovnorodosti nepustí priťahujú sa rovnaké veličiny. Keď sa Jozef naladí na jemu zodpovedajúcu sféru, je tam duchovne vyspelá bytosť, ktorá ho neuvedie do zmätkov. Ak chce byť človek čistý, mal by urobiť duševnú očistu, zbaviť sa vášní a pripútaností, pochopiť, že sa treba odpútať od hmoty, aj keď v nej žijeme. V hmote sa prejavujeme, ale žiť by sme mali v duševnom priestore.
"Ako to urobiť?" pýta sa J. Jasenčák. "Všade, kde ideš, zanechaj za sebou čisté stopy," povedali vyššie bytosti.
Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
